Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Ako filmový producent stál za dokumentárnym filmom Dušana Hanáka o vzťahu občana a totalitnej moci Papierové hlavy (1995).
Autor TASR
Bratislava 17. marca (TASR) - Vo veku 74 rokov zomrel v nedeľu 15. marca filmový producent, režisér, scenárista, dramaturg a vysokoškolský pedagóg Marian Urban. O jeho náhlom úmrtí TASR informovala tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Simona Nôtová.
„Podieľal sa na množstve zásadných slovenských diel autorsky, dramaturgicky a ako producent spolupracoval s významnými slovenskými tvorcami,“ priblížila autora viacerých dokumentárnych filmov, na ďalších dramaturgicky spolupracoval s renomovanými režisérmi ako Dušan Rapoš, Peter Hledík, Milan Milo či Martin Šulík.
Urban je autorom námetu a scenára hraného filmu režiséra Jána Zemana Citová výchova jednej Daše (1980). Spolu s Petrom Pišťankom vytvorili scenár hraného filmu Rivers of Babylon (1998), ktorého náročný vznik Urban zabezpečil aj ako producent. V spolupráci s Pišťankom vznikol aj film režiséra Juraja Nvotu Rukojemník (2014), na ktorom sa Urban podieľal ako producent a spoluautor námetu aj scenára.
Ako filmový producent stál za dokumentárnym filmom Dušana Hanáka o vzťahu občana a totalitnej moci Papierové hlavy (1995). „Film vznikol v koprodukcii piatich krajín ako prvý slovenský dlhometrážny film podporený fondom Rady Európy Eurimages a získal mnohé významné ocenenia. Vďaka producentskej účasti Mariana Urbana na tomto filme sa slovenská kinematografia dostala do kontextu nezávislej filmovej produkcie v Európe,“ pripomína SFÚ.
Dodáva, že Urban ako producent dôsledne uplatňoval prístup tvorivej spolupráce, ktorú najčastejšie realizoval s režisérom Jurajom Nvotom - filmy Kruté radosti (2002), Muzika (2007), Rukojemník (2014), Johankino tajomstvo (2015). Vďaka jeho producentskej aktivite vznikli aj filmy Ivana Vojnára Lesní chodci (2003), Gejzu Dezorza Babie leto (2013), Tomáša Weinreba a Petra Kazdu Já, Olga Hepnarová (2016), čí snímka Miloslava Luthera Spiaci účet (2024). Urban bol slovenským koproducentom filmu režiséra Ondřeja Trojana a scenáristu Petra Jarchovského Želary (2003), ktorý získal finálovú nomináciu na cenu Americkej akadémie filmových vied a umení Oscar v kategórii najlepší cudzojazyčný film. Posledným rozpracovaným dielom filmára zostal scenár pre dokument o Petrovi Pišťankovi s pracovným názvom Pišta.
Marian Urban bol výnimočne aktívny aj v profesijnom prostredí slovenskej audiovízie. V roku 2000 sa stal spoluzakladateľom a prezidentom Asociácie slovenských producentov v audiovízii (SAPA), bol členom Európskej filmovej akadémie, Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) a iných organizácií. Spoluzakladal spoločnosti ALEF štúdio (1992) a v roku 1997 založil vlastnú produkčnú spoločnosť, ktorá takmer tri desaťročia aktívne pôsobí v slovenskej audiovízii, v súčasnosti pod názvom ALEF FILM & MEDIA.
„Podieľal sa na množstve zásadných slovenských diel autorsky, dramaturgicky a ako producent spolupracoval s významnými slovenskými tvorcami,“ priblížila autora viacerých dokumentárnych filmov, na ďalších dramaturgicky spolupracoval s renomovanými režisérmi ako Dušan Rapoš, Peter Hledík, Milan Milo či Martin Šulík.
Urban je autorom námetu a scenára hraného filmu režiséra Jána Zemana Citová výchova jednej Daše (1980). Spolu s Petrom Pišťankom vytvorili scenár hraného filmu Rivers of Babylon (1998), ktorého náročný vznik Urban zabezpečil aj ako producent. V spolupráci s Pišťankom vznikol aj film režiséra Juraja Nvotu Rukojemník (2014), na ktorom sa Urban podieľal ako producent a spoluautor námetu aj scenára.
Ako filmový producent stál za dokumentárnym filmom Dušana Hanáka o vzťahu občana a totalitnej moci Papierové hlavy (1995). „Film vznikol v koprodukcii piatich krajín ako prvý slovenský dlhometrážny film podporený fondom Rady Európy Eurimages a získal mnohé významné ocenenia. Vďaka producentskej účasti Mariana Urbana na tomto filme sa slovenská kinematografia dostala do kontextu nezávislej filmovej produkcie v Európe,“ pripomína SFÚ.
Dodáva, že Urban ako producent dôsledne uplatňoval prístup tvorivej spolupráce, ktorú najčastejšie realizoval s režisérom Jurajom Nvotom - filmy Kruté radosti (2002), Muzika (2007), Rukojemník (2014), Johankino tajomstvo (2015). Vďaka jeho producentskej aktivite vznikli aj filmy Ivana Vojnára Lesní chodci (2003), Gejzu Dezorza Babie leto (2013), Tomáša Weinreba a Petra Kazdu Já, Olga Hepnarová (2016), čí snímka Miloslava Luthera Spiaci účet (2024). Urban bol slovenským koproducentom filmu režiséra Ondřeja Trojana a scenáristu Petra Jarchovského Želary (2003), ktorý získal finálovú nomináciu na cenu Americkej akadémie filmových vied a umení Oscar v kategórii najlepší cudzojazyčný film. Posledným rozpracovaným dielom filmára zostal scenár pre dokument o Petrovi Pišťankovi s pracovným názvom Pišta.
Marian Urban bol výnimočne aktívny aj v profesijnom prostredí slovenskej audiovízie. V roku 2000 sa stal spoluzakladateľom a prezidentom Asociácie slovenských producentov v audiovízii (SAPA), bol členom Európskej filmovej akadémie, Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) a iných organizácií. Spoluzakladal spoločnosti ALEF štúdio (1992) a v roku 1997 založil vlastnú produkčnú spoločnosť, ktorá takmer tri desaťročia aktívne pôsobí v slovenskej audiovízii, v súčasnosti pod názvom ALEF FILM & MEDIA.
