Bratislava 22. septembra (TASR) - Únia miest Slovenska (ÚMS) víta niektoré ustanovenia v návrhu novely zákona o obecnom zriadení a ďalšej legislatíve, týkajúcej sa samospráv. Zároveň však upozorňuje na absenciu komplexnej úpravy.

„Namiesto systémového uchopenia komunálnej reformy a väčšej organizačnej autonómie samospráv prináša návrh najmä čiastkové riešenia,“ uviedla hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.

V prípade pozitívne vnímaných navrhovaných zmien spomenula napríklad úpravu pravidiel pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení (VZN) či povinnosť starostu písomne odôvodniť pozastavenie výkonu uznesenia. Za opačný príklad však dáva riešenie tzv. nefunkčných obcí. Namiesto zákonom stanoveného procesu obligatórneho pričlenenia považuje ÚMS za potrebné otvoriť skôr otázku možnosti obce s veľmi malým počtom obyvateľov zvoliť si vlastnú organizačnú formu so zachovaním podmienky mať štatutára. „Práve väčšia organizačná autonómia samospráv by mala byť súčasťou širšej komunálnej reformy,“ dodala Piršelová.

Podobnú výhradu má strešná organizácia mestských samospráv aj pri zákonom určovanom počte poslancov. „Návrh rieši situáciu, keď obecné zastupiteľstvo pred voľbami počet poslancov neurčí, alebo ho určí v rozpore so zákonom, nemení však samotný princíp. Z pohľadu ÚMS je namieste diskutovať o tom, či má počet poslancov určovať štát, alebo má ísť o rozhodnutie samotnej samosprávy,“ tlmočila stanovisko hovorkyňa ÚMS.

Výhrady k nedostatočnej komplexnosti návrhu riešení spomenula aj pri úprave podmienok miestneho referenda s poukázaním na otvorené otázky kvóra a predmetu miestneho referenda. Za potenciálne problematické považuje únia aj samotné obmedzenie možnosti opakovať miestne referendum v rovnakej veci počas dvoch rokov.

ÚMS tiež spochybňuje reálny prínos zavedenia nového inštitútu tzv. kúpeľnej obce s argumentom, že kúpeľné mestá už v súčasnosti fungujú na základe existujúcich štatútov a osobitnej legislatívy. „Samotné zavedenie pojmu kúpeľná obec neprináša nové zvýhodnenie ani nerieši praktické problémy kúpeľných miest vrátane reálneho uplatňovania ich štatútov,“ vysvetlila Piršelová.

Pri návrhu na vytvorenie zoznamu starostov obcí, ktorý má viesť ministerstvo vnútra, identifikovala ÚMS ďalšie administratívne zaťaženie samospráv. Upozornila aj na úskalie návrhu zmien pravidiel, ktoré pri prevodoch obecného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa zvyšujú hranicu, od ktorej sa vyžaduje znalecký posudok, z 3000 na 6000 eur a pri obciach nad 30.000 obyvateľov zo 7500 na 15.000 eur. „Z predloženého materiálu nie je zrejmé, na základe čoho boli určené tieto sumy,“ skonštatovala Piršelová. „Z pohľadu ÚMS je zároveň potrebné otvoriť širšiu otázku, do akej miery má štát určovať samosprávam spôsob nakladania s ich vlastným majetkom,“ dodala.

ÚMS v komplexnom zhodnotení navrhovaných zmien apeluje na otvorenie skutočnej reformy verejnej správy. „Jej súčasťou má byť diskusia o organizačnej autonómii samospráv, kompetenciách a jasnom nastavení vzťahu medzi štátom a miestnou samosprávou, ale najmä v zmene financovania samosprávy,“ zdôraznila hovorkyňa ÚMS.

Vláda na rokovaní 16. septembra schválila návrhy zmien v zákone o obecnej samospráve i ďalšej legislatívnej samospráve, predložilo ich Ministerstvo vnútra (MV) SR. Návrhy riešia pričlenenie tzv. nefunkčnej obce, spresňujú pravidlá pri miestnom referende, sprísňujú i podmienky pri prijímaní VZN či vetovaní uznesení zastupiteľstiev. Riešia i postup pri určení vhodnosti názvu obce, zaoberajú sa aj nakladaním s majetkom obcí a vyšších územných celkov.