Bratislava 14. októbra (TASR) – Súčasťou vízie moderného Slovenska nie je žiaden ucelený návrh zmeny spravovania štátu. Vláda nenavrhuje žiadne výrazné posilnenia územnej samosprávy. Konštatuje to Únia miest Slovenska (ÚMS) na margo dokumentu Národný reformný integrovaný plán. Víta, že "princíp násilného zlučovania obcí" už nie je súčasťou vládnych dokumentov, návrh na rušenie mestských častí Bratislavy a Košíc a návrh nového rozdelenia kompetencií považuje za nedomyslený a nevhodný.

"Slovensko potrebuje reformu ako soľ. Najmä takú, ktorá bude reagovať na aktuálne a očakávané trendy. A to nielen v ekonomike, ale aj v správe štátu, a to výrazným posilnením zodpovednosti miest, obcí a regiónov pri rozvoji a správe," konštatuje prezident ÚMS Richard Rybníček.

Tak, ako malé obce nie sú problémom, pretože sú nevyhnutnou súčasťou identity Slovenska, rovnako nie je problém podľa ÚMS ani v počte mestských častí najväčších miest. Problém vidí najmä v efektivite a dostupnosti poskytovaných služieb pre obyvateľov. "V prípade mestských častí vidíme riešenie v novom rozdelení kompetencií a úprave financovania. Magistrát by mal prevziať na seba väčšiu zodpovednosť v oblasti preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy, ako aj v strategicky dôležitých a rozvojových kompetenciách," tvrdí ÚMS. Nové rozdelenie úloh a s tým súvisiaca zmena ich financovania by sa mala premietnuť do zákona o Bratislave a o Košiciach, podrobnosti by naďalej riešil štatút oboch miest.

Zámer vytvorenia zatiaľ nedefinovaných kategórií obcí s rozličnými kompetenciami podľa únie skomplikuje súčasný stav a prinesie ďalšie problémy. Za vhodnejšie považuje únia aplikovať súčasnú legislatívu hovoriacu o spolupráci obcí, je však potrebné rozšíriť ju o možnosť uloženia povinnej spolupráce a upraviť systém financovania.

ÚMS zároveň verí, že výzva Ministerstva financií SR na verejnú diskusiu sa naplní, mestá a obce sú podľa únie na dialóg s vládou pripravené.