FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Podľa Špaňára bol uplynulý rok skôr než o prelomových riešeniach o snahe udržať stabilitu v prostredí dlhodobo poznačenom personálnym napätím, finančnou neistotou a nedotiahnutými systémovými zmenami.
Autor TASR
Bratislava 30. decembra (TASR) - Rok 2025 v slovenskom zdravotníctve nemožno nazvať reformným, systém sa nachádzal v stave krehkej stability. Uviedol to generálny riaditeľ Union poisťovne a Union zdravotnej poisťovne (ZP) Michal Špaňár v rámci zhodnotenia tohto roka. TASR ho poskytla hovorkyňa Union ZP Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Podľa Špaňára bol uplynulý rok skôr než o prelomových riešeniach o snahe udržať stabilitu v prostredí dlhodobo poznačenom personálnym napätím, finančnou neistotou a nedotiahnutými systémovými zmenami. „Povedal by som, že slovenské zdravotníctvo visí nad priepasťou a všetci okolo sa ho snažia uchrániť pred strmým a bolestivým pádom. No berúc do úvahy, aké sú vyhliadky do budúcna, možno ešte budeme na tento rok spomínať s nostalgiou,“ uviedol.
Union ZP podľa jeho slov vstupovala do roka 2025 v zložitejšej situácii, keďže si ako jediná zdravotná poisťovňa prenášala stratu z predchádzajúceho roka, najmä v dôsledku regulačného prostredia a nastavenia pravidiel financovania. Zároveň však uviedol, že poisťovňa sa z tejto situácie poučila a rok 2025 by mala ukončiť s pozitívnym hospodárskym výsledkom a v lepšej finančnej kondícii.
Za jednu z najvýznamnejších udalostí roka označil rokovania medzi Lekárskym odborovým združením a vládou, ktoré vyústili do dohody o sociálnom zmieri v zdravotníctve. „Táto dohoda mala ďalekosiahle dosahy nielen na nemocnice a zdravotníkov, ale aj na zdravotné poisťovne,“ zdôraznil. Medzi zásadné zmeny zaradil zavedenie tzv. ostrého DRG, tlak na zvyšovanie úhrad v súvislosti s platovým automatom a povinnosť zverejňovať konsolidované zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
Poisťovne podľa Špaňára musia popri rešpektovaní oprávnených požiadaviek zdravotníkov zabezpečiť aj udržateľnosť systému. Prechod na „ostré“ DRG považuje za nevyhnutný krok, keďže „bez jasného prepojenia medzi produkciou a úhradou sa slovenské zdravotníctvo neposunie ďalej“. Zároveň poukázal na výrazné rozdiely medzi nemocnicami. Podľa neho existujú zariadenia, ktoré dokážu fungovať efektívne aj pri nižších základných sadzbách DRG, zatiaľ čo iné dlhodobo generujú stratu aj napriek vyšším úhradám či opakovaným oddlženiam. V týchto prípadoch ide podľa neho najmä o problém efektívnosti prevádzky a riadenia.
Kriticky sa vyjadril aj k neskorému vydaniu programovej vyhlášky na rok 2025, ktoré podľa neho skomplikovalo rokovania s poskytovateľmi a plánovanie rozpočtov. Zároveň však ocenil vyššiu mieru transparentnosti ministerstva zdravotníctva pri jej príprave a pripomenul, že samotná vyhláška viac zdrojov do systému neprináša.
Neistota podľa neho pretrvávala aj v súvislosti s tendrom na prevádzkovateľov ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Pozitívne však hodnotil dočasné riešenie v podobe poverenia existujúcich prevádzkovateľov, ktoré pomohlo zachovať kontinuitu urgentnej zdravotnej starostlivosti. „Povedal by som, že to bol rok ako v čakárni u lekára. Kým sa niekto sa do ambulancie dostal a aj niečo vybavil, ďalší čakajú pred dverami a netušia, či sa ich problémy dostanú na rad a či sa budú riešiť,“ zhrnul Špaňár.
Podľa Špaňára bol uplynulý rok skôr než o prelomových riešeniach o snahe udržať stabilitu v prostredí dlhodobo poznačenom personálnym napätím, finančnou neistotou a nedotiahnutými systémovými zmenami. „Povedal by som, že slovenské zdravotníctvo visí nad priepasťou a všetci okolo sa ho snažia uchrániť pred strmým a bolestivým pádom. No berúc do úvahy, aké sú vyhliadky do budúcna, možno ešte budeme na tento rok spomínať s nostalgiou,“ uviedol.
Union ZP podľa jeho slov vstupovala do roka 2025 v zložitejšej situácii, keďže si ako jediná zdravotná poisťovňa prenášala stratu z predchádzajúceho roka, najmä v dôsledku regulačného prostredia a nastavenia pravidiel financovania. Zároveň však uviedol, že poisťovňa sa z tejto situácie poučila a rok 2025 by mala ukončiť s pozitívnym hospodárskym výsledkom a v lepšej finančnej kondícii.
Za jednu z najvýznamnejších udalostí roka označil rokovania medzi Lekárskym odborovým združením a vládou, ktoré vyústili do dohody o sociálnom zmieri v zdravotníctve. „Táto dohoda mala ďalekosiahle dosahy nielen na nemocnice a zdravotníkov, ale aj na zdravotné poisťovne,“ zdôraznil. Medzi zásadné zmeny zaradil zavedenie tzv. ostrého DRG, tlak na zvyšovanie úhrad v súvislosti s platovým automatom a povinnosť zverejňovať konsolidované zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
Poisťovne podľa Špaňára musia popri rešpektovaní oprávnených požiadaviek zdravotníkov zabezpečiť aj udržateľnosť systému. Prechod na „ostré“ DRG považuje za nevyhnutný krok, keďže „bez jasného prepojenia medzi produkciou a úhradou sa slovenské zdravotníctvo neposunie ďalej“. Zároveň poukázal na výrazné rozdiely medzi nemocnicami. Podľa neho existujú zariadenia, ktoré dokážu fungovať efektívne aj pri nižších základných sadzbách DRG, zatiaľ čo iné dlhodobo generujú stratu aj napriek vyšším úhradám či opakovaným oddlženiam. V týchto prípadoch ide podľa neho najmä o problém efektívnosti prevádzky a riadenia.
Kriticky sa vyjadril aj k neskorému vydaniu programovej vyhlášky na rok 2025, ktoré podľa neho skomplikovalo rokovania s poskytovateľmi a plánovanie rozpočtov. Zároveň však ocenil vyššiu mieru transparentnosti ministerstva zdravotníctva pri jej príprave a pripomenul, že samotná vyhláška viac zdrojov do systému neprináša.
Neistota podľa neho pretrvávala aj v súvislosti s tendrom na prevádzkovateľov ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Pozitívne však hodnotil dočasné riešenie v podobe poverenia existujúcich prevádzkovateľov, ktoré pomohlo zachovať kontinuitu urgentnej zdravotnej starostlivosti. „Povedal by som, že to bol rok ako v čakárni u lekára. Kým sa niekto sa do ambulancie dostal a aj niečo vybavil, ďalší čakajú pred dverami a netušia, či sa ich problémy dostanú na rad a či sa budú riešiť,“ zhrnul Špaňár.
