Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Slovensko

Úrad na ochranu osobných údajov je už vyše roka bez vedenia

Na archívnej snímke z 26. januára 2018 budova Úradu na ochranu osobných údajov SR počas Dňa otvorených dverí pri príležitosti Dňa ochrany osobných údajov. Foto: TASR - Martin Baumann

Koaličné hnutia OĽANO a Sme rodina na otázky TASR o predsedovi ÚOOÚ nereagovali.

Bratislava 13. júna (TASR) - Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) je už viac ako rok bez vedenia. Bývalú predsedníčku Soňu Pőtheovú odvolala Národná rada SR ešte v apríli 2020. Koaličné strany deklarujú, že si potrebu obsadenia funkcie uvedomujú. Podľa SaS by malo prísť s návrhom na kandidáta na najbližšiu koaličnú radu hnutie OĽANO. Úrad vlády SR pre TASR uviedol, že sa témou bude zaoberať a včas informovať.

SaS považuje za nešťastné, že pozícia predsedu úradu stále nie je obsadená. "Upozorňovali sme na to viackrát na koaličnej rade našich koaličných partnerov. S návrhom na kandidáta by malo prísť na najbližšiu koaličnú radu OĽANO," skonštatoval hovorca strany Ondrej Šprlák.

"Potrebu obsadenia tejto funkcie si naliehavo uvedomujeme, a práve preto v súčasnosti medzi koaličnými partnermi prebieha diskusia vedúca k tomu, aby sme NR SR navrhli čo najkvalitnejšieho kandidáta," uviedlo tlačové oddelenie strany Za ľudí. Dodalo, že pozíciu predsedu úradu považujú za veľmi dôležitú, a to aj vzhľadom na európske legislatívne opatrenia a koordináciu v rámci nich.

Koaličné hnutia OĽANO a Sme rodina na otázky TASR o predsedovi ÚOOÚ nereagovali.

ÚOOÚ vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri ich spracúvaní. Predsedu úradu volí a odvoláva Národná rada SR na návrh vlády. Jeho funkčné obdobie je päť rokov.

Odvolanie Pőtheovej vlani odporučil vláde ľudskoprávny výbor po prerokovaní zistení verejnej ochrankyne práv. Dôvodom bol postup úradu pri získavaní informácií od Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku v súvislosti so zverejnením nahrávky z kancelárie bývalého generálneho prokurátora. Úrad novinárom hrozil pokutou desať miliónov eur, pokiaľ nevyzradia zdroj, čím sa mali porušiť základné práva novinárov a slobody tlače.