MS vo futbale 2026
Všetky správy
Prípady, keď sa na ÚOO obracajú oznamovatelia, odhaľujú podľa predsedníčky zlyhania štátu.
Autor TASR
Bratislava 23. júna (TASR) - Počet ľudí, ktorí sa obracajú na Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) každoročne stúpa. Za minulý rok sa naň obrátilo 554 ľudí, z nich ÚOO prijal 335 podnetov. Aj za prvý štvrťrok 2026 zaznamenal úrad viac podnetov ako v minulom roku. Napriek tomu sa úrad stretáva s naťahovaním procesov či nerešpektovaním súdnych rozhodnutí. Pri príležitosti svetového dňa oznamovateľov, tzv. whistleblowerov, to skonštatovala predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová.
„Krivka každoročne stúpa, pokiaľ ide o počty ľudí, ktorí sa obracajú na úrad a takto to bolo aj v roku 2025. Aj za prvý štvrťrok roka 2026 sa na nás obracia stále viac ľudí. Zdá sa, že buď ide o zvyšujúcu sa dôveru v Úrad na ochranu oznamovateľov alebo všeobecne o väčšiu ochotu ľudí poukazovať na nekalé praktiky,“ povedala novinárom Dlugošová s tým, že takmer 90 percent oznamovateľov je z prostredia verejnej správy. „Drvivá väčšina oznamovateľov pochádza z oblasti štátnej správy alebo samosprávy, len veľmi malé percento je zo súkromnej sféry,“ pripomenula.
Prípady, keď sa na ÚOO obracajú oznamovatelia, odhaľujú podľa predsedníčky zlyhania štátu. Často však neodhaľujú len individuálne pochybenia, ale upozorňujú aj na vážne systémové nedostatky - od zlyhávania kontrolných mechanizmov cez nedostatočné vyvodzovanie zodpovednosti až po nerešpektovanie rozhodnutí súdov. „Príbehy sú naozaj rôzne, ale máme aj prípady, keď sú úspešne dokončené aj vďaka rozhodnutiam súdov. Máme prípady, keď sa prípady veľmi dlho ťahajú, a nielen pokiaľ ide o pracovnoprávny spor, ale najmä pokiaľ ide o samotné riešenie toho konkrétneho podnetu. A to je naozaj veľmi závažné zistenie,“ uviedla šéfka ÚOO.
Úrad dlhodobo upozorňuje na zdĺhavé vyšetrovanie oznámení týkajúcich sa podozrení z trestnej činnosti. Eviduje prípady, v ktorých sa trestné konania vedú už od roku 2022 bez výraznejšieho procesného posunu. „Ak chceme, aby ľudia upozorňovali na problémy vo verejnom záujme, nestačí oznamovateľov chrániť. Je potrebné, aby ich podnety boli riadne a v primeranom čase preverené a aby v prípadoch potvrdených pochybení nasledovalo aj vyvodenie zodpovednosti,“ zdôraznila. Za minulý rok získalo ochranu 14 oznamovateľov.
Dlugošová pripomenula prípady oznamovateľov z prostredia zdravotníctva aj zneužívania eurofondov. „Rôzni štátni manažéri nerešpektujú systém ochrany oznamovateľov. Teda nejde len o ochranu, ale ide predovšetkým o tú koncovku, prečo sa oznamovatelia obracajú na štát so svojimi unikátnymi informáciami a štát by mal reagovať veľmi profesionálne aj v primeranom čase, riadne preveriť tieto oznámenia,“ skonštatovala. Príbehy deviatich whistleblowerov mapuje výstava, ktorú organizuje ÚOO. Počas leta bude prístupná na bratislavskom letisku.
Úrad na ochranu oznamovateľov je nezávislý orgán štátnej správy. Zriadený bol na základe zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Na ÚOO sa môže obrátiť napríklad zamestnanec, ktorý s výkonom svojej práce odhalil porušovanie zákonov, korupciu či inú nezákonnú činnosť, ktorá ohrozuje verejný záujem.
„Krivka každoročne stúpa, pokiaľ ide o počty ľudí, ktorí sa obracajú na úrad a takto to bolo aj v roku 2025. Aj za prvý štvrťrok roka 2026 sa na nás obracia stále viac ľudí. Zdá sa, že buď ide o zvyšujúcu sa dôveru v Úrad na ochranu oznamovateľov alebo všeobecne o väčšiu ochotu ľudí poukazovať na nekalé praktiky,“ povedala novinárom Dlugošová s tým, že takmer 90 percent oznamovateľov je z prostredia verejnej správy. „Drvivá väčšina oznamovateľov pochádza z oblasti štátnej správy alebo samosprávy, len veľmi malé percento je zo súkromnej sféry,“ pripomenula.
Prípady, keď sa na ÚOO obracajú oznamovatelia, odhaľujú podľa predsedníčky zlyhania štátu. Často však neodhaľujú len individuálne pochybenia, ale upozorňujú aj na vážne systémové nedostatky - od zlyhávania kontrolných mechanizmov cez nedostatočné vyvodzovanie zodpovednosti až po nerešpektovanie rozhodnutí súdov. „Príbehy sú naozaj rôzne, ale máme aj prípady, keď sú úspešne dokončené aj vďaka rozhodnutiam súdov. Máme prípady, keď sa prípady veľmi dlho ťahajú, a nielen pokiaľ ide o pracovnoprávny spor, ale najmä pokiaľ ide o samotné riešenie toho konkrétneho podnetu. A to je naozaj veľmi závažné zistenie,“ uviedla šéfka ÚOO.
Úrad dlhodobo upozorňuje na zdĺhavé vyšetrovanie oznámení týkajúcich sa podozrení z trestnej činnosti. Eviduje prípady, v ktorých sa trestné konania vedú už od roku 2022 bez výraznejšieho procesného posunu. „Ak chceme, aby ľudia upozorňovali na problémy vo verejnom záujme, nestačí oznamovateľov chrániť. Je potrebné, aby ich podnety boli riadne a v primeranom čase preverené a aby v prípadoch potvrdených pochybení nasledovalo aj vyvodenie zodpovednosti,“ zdôraznila. Za minulý rok získalo ochranu 14 oznamovateľov.
Dlugošová pripomenula prípady oznamovateľov z prostredia zdravotníctva aj zneužívania eurofondov. „Rôzni štátni manažéri nerešpektujú systém ochrany oznamovateľov. Teda nejde len o ochranu, ale ide predovšetkým o tú koncovku, prečo sa oznamovatelia obracajú na štát so svojimi unikátnymi informáciami a štát by mal reagovať veľmi profesionálne aj v primeranom čase, riadne preveriť tieto oznámenia,“ skonštatovala. Príbehy deviatich whistleblowerov mapuje výstava, ktorú organizuje ÚOO. Počas leta bude prístupná na bratislavskom letisku.
Úrad na ochranu oznamovateľov je nezávislý orgán štátnej správy. Zriadený bol na základe zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Na ÚOO sa môže obrátiť napríklad zamestnanec, ktorý s výkonom svojej práce odhalil porušovanie zákonov, korupciu či inú nezákonnú činnosť, ktorá ohrozuje verejný záujem.
