FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ústavný súd konštatoval, že zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do ich práva na súkromie.
Autor TASR
Bratislava/Košice 18. decembra (TASR) - Zákon, ktorým sa novelizuje legislatíva o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, je vnútorne rozporuplný, a preto nevhodný. Ústavný súd SR to uviedol v nadväznosti na stredajšie (17. 12.) rozhodnutie o tom, že novelizovaná legislatíva nie je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
„Ústavný súd konštatoval, že zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do ich práva na súkromie. To nie je nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov (transparentnosť a boj proti trestnej činnosti),“ priblížil Tomáš Senaj z tlačového a informačného odboru Kancelárie Ústavného súdu SR.
Tieto ciele možno podľa Ústavného súdu dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami tak, ako tomu bolo v skoršej právnej úprave. „Okrem toho je napadnutá právna úprava s ohľadom na deklarovaný cieľ a neistú identifikovateľnosť prispievateľov vnútorne rozporuplná, a preto nevhodná. Napokon má potenciál zasahovať aj do mena a osobnej cti fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb,“ podotkol.
Hoci uloženie povinnosti viesť a zverejňovať výkazy samo osebe nie je podľa súdu neprimeranou administratívnou záťažou, napadnutá právna úprava má odradzujúci účinok vo vzťahu k prispievateľom a ich ochote prispievať na fungovanie občianskych združení a organizácií s medzinárodným prvkom. „To môže mať za následok ohrozenie ich fungovania,“ podčiarkol.
Pokiaľ ide o zaradenie mimovládnych organizácií medzi povinné osoby podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zákon podľa Ústavného súdu bez dostatočného dôvodu prenáša povinnosti typické pre verejnoprávne subjekty na mimovládne organizácie, ktoré takýto charakter nemajú. „Dôsledkom je neprimeraná administratívna záťaž, ktorá môže viesť aj k šikanóznemu konaniu iných subjektov a následne aj k vážnemu zásahu do samotnej podstaty činností, pre ktoré boli mimovládne organizácie založené,“ doplnil s tým, že vo zvyšnej časti Ústavný súd návrhom navrhovateľov nevyhovel.
Novelizovaná legislatíva o neziskových organizáciách mala účinnosť od júna tohto roka. Pre organizácie napríklad zavádzala povinnosť vypracovať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami. Podanie skupiny poslancov prijal Ústavný súd na ďalšie konanie v máji, ich návrhu na pozastavenie účinnosti zákona však nevyhovel. Novelizovaná legislatíva podľa hnutia PS ohrozuje základné demokratické princípy a ľudské práva.
Legislatívu napadla na Ústavnom súde skupina opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR, ako aj verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský. Podľa ombudsmana niektoré časti zákona porušujú princíp slobody, sťažujú participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzajú neprimerané štátne zásahy umožňujúce „špicľovanie“ mimovládnych organizácií.
K rozhodnutiu Ústavného súdu pripája sudca Miloš Maďar odlišné stanovisko, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia rozhodnutia, a sudca Ivan Fiačan pripája odlišné stanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia.
„Ústavný súd konštatoval, že zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do ich práva na súkromie. To nie je nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov (transparentnosť a boj proti trestnej činnosti),“ priblížil Tomáš Senaj z tlačového a informačného odboru Kancelárie Ústavného súdu SR.
Tieto ciele možno podľa Ústavného súdu dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami tak, ako tomu bolo v skoršej právnej úprave. „Okrem toho je napadnutá právna úprava s ohľadom na deklarovaný cieľ a neistú identifikovateľnosť prispievateľov vnútorne rozporuplná, a preto nevhodná. Napokon má potenciál zasahovať aj do mena a osobnej cti fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb,“ podotkol.
Hoci uloženie povinnosti viesť a zverejňovať výkazy samo osebe nie je podľa súdu neprimeranou administratívnou záťažou, napadnutá právna úprava má odradzujúci účinok vo vzťahu k prispievateľom a ich ochote prispievať na fungovanie občianskych združení a organizácií s medzinárodným prvkom. „To môže mať za následok ohrozenie ich fungovania,“ podčiarkol.
Pokiaľ ide o zaradenie mimovládnych organizácií medzi povinné osoby podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zákon podľa Ústavného súdu bez dostatočného dôvodu prenáša povinnosti typické pre verejnoprávne subjekty na mimovládne organizácie, ktoré takýto charakter nemajú. „Dôsledkom je neprimeraná administratívna záťaž, ktorá môže viesť aj k šikanóznemu konaniu iných subjektov a následne aj k vážnemu zásahu do samotnej podstaty činností, pre ktoré boli mimovládne organizácie založené,“ doplnil s tým, že vo zvyšnej časti Ústavný súd návrhom navrhovateľov nevyhovel.
Novelizovaná legislatíva o neziskových organizáciách mala účinnosť od júna tohto roka. Pre organizácie napríklad zavádzala povinnosť vypracovať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami. Podanie skupiny poslancov prijal Ústavný súd na ďalšie konanie v máji, ich návrhu na pozastavenie účinnosti zákona však nevyhovel. Novelizovaná legislatíva podľa hnutia PS ohrozuje základné demokratické princípy a ľudské práva.
Legislatívu napadla na Ústavnom súde skupina opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR, ako aj verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský. Podľa ombudsmana niektoré časti zákona porušujú princíp slobody, sťažujú participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzajú neprimerané štátne zásahy umožňujúce „špicľovanie“ mimovládnych organizácií.
K rozhodnutiu Ústavného súdu pripája sudca Miloš Maďar odlišné stanovisko, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia rozhodnutia, a sudca Ivan Fiačan pripája odlišné stanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia.
