Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Bratislava pritom nie je jedinou samosprávou, v ktorej sú podľa Dobrovodského volebné obvody určené protiústavne.
Autor TASR
,aktualizované Košice/Bratislava 25. marca (TASR) - Ústavný súd (ÚS) SR posúdi ústavnosť časti zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Ide o ustanovenie týkajúce sa určenia volebných obvodov v komunálnych voľbách a počtu poslancov bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ) za jednotlivé mestské časti. Na ÚS ho napadol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. ÚS v stredu jeho návrh prijal na ďalšie konanie, návrhu na pozastavenie účinnosti však nevyhovel.
Dobrovodský napadol ustanovenie, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“. Podľa ombudsmana to uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta. „Ustanovenie má tak mimoriadny vplyv na zásadu rovnosti volebného práva, keďže ovplyvňuje váhu jednotlivých hlasov voličov,“ upozornil v podaní.
Nerovnosť dokumentoval na počtoch hlasov, ktoré v jednotlivých mestských častiach hlavného mesta stačia na zvolenie jedného poslanca do mestského zastupiteľstva, odvoláva sa pritom na dáta z ostatných komunálnych volieb na jeseň 2022. „Kým vo volebnom obvode č. 14 (mestskej časti Čunovo) stačil na zvolenie za poslanca zisk 633 hlasov, vo volebnom obvode č. 16 (mestská časť Petržalka) nebol zvolený kandidát, ktorý dosiahol zisk 7821 hlasov,“ približuje Dobrovodský. Podobné rozdiely vidí aj medzi volebnými obvodmi, ktoré majú v mestskom zastupiteľstve zhodný počet jedného poslanca.
Bratislava pritom nie je jedinou samosprávou, v ktorej sú podľa Dobrovodského volebné obvody určené protiústavne. Na základe prieskumu, ktorý v roku 2025 realizoval so svojím tímom, tvrdí, že podobný problém je vo väčšine miest a samosprávnych krajov.
Hlavné mesto v reakcii pre TASR zopakovalo, že dôležité bude najmä konečné rozhodnutie súdu. „Následne budú mať prípadnú úpravu v rukách poslanci Národnej rady SR, keďže tvorbu volebných obvodov v prípade Bratislavy (na rozdiel od iných samospráv) určuje priamo zákon o hlavnom meste SR Bratislave. Hlavné mesto, respektíve mestské zastupiteľstvo, nemá legislatívnu iniciatívu k zákonu o Bratislave,“ uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla.
ÚS zároveň v stredu odmietol návrh Mestského súdu Bratislava IV. Išlo o návrh na začatie konania o súlade zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom vyrovnaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, s Ústavou SR a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Dobrovodský napadol ustanovenie, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“. Podľa ombudsmana to uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta. „Ustanovenie má tak mimoriadny vplyv na zásadu rovnosti volebného práva, keďže ovplyvňuje váhu jednotlivých hlasov voličov,“ upozornil v podaní.
Nerovnosť dokumentoval na počtoch hlasov, ktoré v jednotlivých mestských častiach hlavného mesta stačia na zvolenie jedného poslanca do mestského zastupiteľstva, odvoláva sa pritom na dáta z ostatných komunálnych volieb na jeseň 2022. „Kým vo volebnom obvode č. 14 (mestskej časti Čunovo) stačil na zvolenie za poslanca zisk 633 hlasov, vo volebnom obvode č. 16 (mestská časť Petržalka) nebol zvolený kandidát, ktorý dosiahol zisk 7821 hlasov,“ približuje Dobrovodský. Podobné rozdiely vidí aj medzi volebnými obvodmi, ktoré majú v mestskom zastupiteľstve zhodný počet jedného poslanca.
Bratislava pritom nie je jedinou samosprávou, v ktorej sú podľa Dobrovodského volebné obvody určené protiústavne. Na základe prieskumu, ktorý v roku 2025 realizoval so svojím tímom, tvrdí, že podobný problém je vo väčšine miest a samosprávnych krajov.
Hlavné mesto v reakcii pre TASR zopakovalo, že dôležité bude najmä konečné rozhodnutie súdu. „Následne budú mať prípadnú úpravu v rukách poslanci Národnej rady SR, keďže tvorbu volebných obvodov v prípade Bratislavy (na rozdiel od iných samospráv) určuje priamo zákon o hlavnom meste SR Bratislave. Hlavné mesto, respektíve mestské zastupiteľstvo, nemá legislatívnu iniciatívu k zákonu o Bratislave,“ uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla.
ÚS zároveň v stredu odmietol návrh Mestského súdu Bratislava IV. Išlo o návrh na začatie konania o súlade zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom vyrovnaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, s Ústavou SR a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
