MS vo futbale 2026
Všetky správy
Podľa výkladu súdu má zároveň parlament povinnosť žiadosť o vyslovenie dôvery prerokovať a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu.
Autor TASR
,aktualizované Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 17. júna (TASR) - Vláda SR musí požiadať poslancov Národnej rady SR o vyslovenie dôvery bezodkladne po zistení prekročenia hranice zadlženosti stanovenej v ústavnom zákone. Vyplýva to z výkladu Ústavného súdu (ÚS) SR k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.
Súd vo svojom výklade poukázal, že formulácia „bez zbytočného odkladu“ znamená „okamžité aktívne konanie vlády Slovenskej republiky smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda Slovenskej republiky povinná sa riadiť, bez prvkov neodôvodnenej nečinnosti“. Poukázal, že Ústava SR ani samotný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti neposkytujú lehotu 30 dní.
Podľa výkladu súdu má zároveň parlament povinnosť žiadosť o vyslovenie dôvery prerokovať a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu. Súd tiež poukázal, že povinnosť požiadať o dôveru vláde opätovne vzniká po ďalšom zverejnení výšky dlhu Európskou komisiou za predchádzajúci kalendárny rok. V kalendárnom roku táto povinnosť môže vzniknúť iba raz.
O výklad zákona požiadala skupina opozičných poslancov. Podľa navrhovateľov konanie vlády, ktorá nepožiadala parlament na jeho schôdzi 25. novembra až 12. decembra 2025 o vyslovenie dôvery, „predstavuje porušenie princípu parlamentnej demokracie, princípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom význame“.
Európsky štatistický úrad Eurostat vydal 21. októbra 2025 správu, podľa ktorej bol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta HDP.
Poslanci v podaní na ÚS poukázali na to, že podľa zákona o dlhovej brzde v takomto prípade vláda požiada NR SR o vyslovenie dôvery. „Ak vláda, ktorej bola oznámená skutočnosť prekročenia hranice verejného dlhu prostredníctvom oficiálnych údajov Eurostatu, túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie konkrétneho zákonného príkazu, ale o zásah do samotnej podstaty parlamentnej demokracie. Takéto konanie znamená, že vláda sa vedome vyhýba politickej kontrole zo strany parlamentu v momente, keď je táto kontrola z ústavného hľadiska najviac potrebná,“ uvádza sa v podaní na ÚS.
Súd vo svojom výklade poukázal, že formulácia „bez zbytočného odkladu“ znamená „okamžité aktívne konanie vlády Slovenskej republiky smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda Slovenskej republiky povinná sa riadiť, bez prvkov neodôvodnenej nečinnosti“. Poukázal, že Ústava SR ani samotný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti neposkytujú lehotu 30 dní.
Podľa výkladu súdu má zároveň parlament povinnosť žiadosť o vyslovenie dôvery prerokovať a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu. Súd tiež poukázal, že povinnosť požiadať o dôveru vláde opätovne vzniká po ďalšom zverejnení výšky dlhu Európskou komisiou za predchádzajúci kalendárny rok. V kalendárnom roku táto povinnosť môže vzniknúť iba raz.
O výklad zákona požiadala skupina opozičných poslancov. Podľa navrhovateľov konanie vlády, ktorá nepožiadala parlament na jeho schôdzi 25. novembra až 12. decembra 2025 o vyslovenie dôvery, „predstavuje porušenie princípu parlamentnej demokracie, princípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom význame“.
Európsky štatistický úrad Eurostat vydal 21. októbra 2025 správu, podľa ktorej bol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta HDP.
Poslanci v podaní na ÚS poukázali na to, že podľa zákona o dlhovej brzde v takomto prípade vláda požiada NR SR o vyslovenie dôvery. „Ak vláda, ktorej bola oznámená skutočnosť prekročenia hranice verejného dlhu prostredníctvom oficiálnych údajov Eurostatu, túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie konkrétneho zákonného príkazu, ale o zásah do samotnej podstaty parlamentnej demokracie. Takéto konanie znamená, že vláda sa vedome vyhýba politickej kontrole zo strany parlamentu v momente, keď je táto kontrola z ústavného hľadiska najviac potrebná,“ uvádza sa v podaní na ÚS.
