Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa prokuratúry je pravdou, že v zmysle konštantnej judikatúry sa vo všeobecnej rovine za hrozbu inou ťažkou ujmou považuje aj hrozba trestným stíhaním.
Autor TASR
Bratislava 6. septembra (TASR) - Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic zamietol sťažnosť poslanca Národnej rady SR Martina Borguľu (Sme rodina) voči obvineniu. Rovnako zamietol sťažnosti aj ďalších obvinených v korupčnom prípade. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.
"Špeciálny prokurátor 25. augusta 2022 svojím uznesením zamietol sťažnosti obvinených R. R., P. P., P. M., M. B. a spoločnosti S. proti uzneseniu vyšetrovateľa NAKA, ktorým bolo obvineným vznesené obvinenie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku a iné," priblížila hovorkyňa.
Ako ďalej uviedla, v odôvodnení svojho uznesenia sa Lipšic podrobne vyrovnal so sťažnostnými námietkami jednotlivých osôb, najmä s argumentáciou, že obvinení sa nedopustili korupčného konania alebo boli obeťami vydierania zo strany bývalého funkcionára NAKA.
Podľa prokuratúry je pravdou, že v zmysle konštantnej judikatúry sa vo všeobecnej rovine za hrozbu inou ťažkou ujmou považuje aj hrozba trestným stíhaním. "Vždy však treba prihliadať na individuálne okolnosti veci, ktoré práve v posudzovanom prípade neumožňujú posúdiť konanie, z ktorého je dôvodne podozrivý M. K., ako hrozbu inou ťažkou ujmou," podotkla s tým, že obvinení mohli túto hrozbu odvrátiť jej oznámením polícii alebo prokuratúre.
"Skutočnosť, že ani po zásadnej zmene pomerov vo vedení Policajného zboru, obvinení a vzatí do väzby M. K. (v trestnej veci "Judáš"), obvinení nepodali trestné oznámenie, zásadným spôsobom spochybňuje ich obhajobné tvrdenia o obave z tzv. odvety," doplnila Tökölyová.
Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zdôraznil, že vznesenie obvinenia nie je rozhodnutím o vine obvinenej osoby, a na každého, kto nie je právoplatne odsúdený sa vzťahuje princíp prezumpcie neviny.
"Špeciálny prokurátor 25. augusta 2022 svojím uznesením zamietol sťažnosti obvinených R. R., P. P., P. M., M. B. a spoločnosti S. proti uzneseniu vyšetrovateľa NAKA, ktorým bolo obvineným vznesené obvinenie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku a iné," priblížila hovorkyňa.
Ako ďalej uviedla, v odôvodnení svojho uznesenia sa Lipšic podrobne vyrovnal so sťažnostnými námietkami jednotlivých osôb, najmä s argumentáciou, že obvinení sa nedopustili korupčného konania alebo boli obeťami vydierania zo strany bývalého funkcionára NAKA.
Podľa prokuratúry je pravdou, že v zmysle konštantnej judikatúry sa vo všeobecnej rovine za hrozbu inou ťažkou ujmou považuje aj hrozba trestným stíhaním. "Vždy však treba prihliadať na individuálne okolnosti veci, ktoré práve v posudzovanom prípade neumožňujú posúdiť konanie, z ktorého je dôvodne podozrivý M. K., ako hrozbu inou ťažkou ujmou," podotkla s tým, že obvinení mohli túto hrozbu odvrátiť jej oznámením polícii alebo prokuratúre.
"Skutočnosť, že ani po zásadnej zmene pomerov vo vedení Policajného zboru, obvinení a vzatí do väzby M. K. (v trestnej veci "Judáš"), obvinení nepodali trestné oznámenie, zásadným spôsobom spochybňuje ich obhajobné tvrdenia o obave z tzv. odvety," doplnila Tökölyová.
Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zdôraznil, že vznesenie obvinenia nie je rozhodnutím o vine obvinenej osoby, a na každého, kto nie je právoplatne odsúdený sa vzťahuje princíp prezumpcie neviny.
