FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ústav upozorňuje, že v posledných rokoch sa zvyšuje intenzita negatívnych zásahov človeka do štruktúry krajiny.
Autor TASR
Bratislava 11. decembra (TASR) - Ústav krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied (SAV) predstavil Atlas prírodného potenciálu Slovenska, ktorý hodnotí prírodný kapitál krajiny a jeho vhodnosť pre 34 socioekonomických aktivít. Súčasťou projektu je aj webový portál, na ktorom si verejnosť môže overiť možnosti a limity využitia vlastných pozemkov. TASR o tom informovala Andrea Nozdrovická z referátu pre komunikáciu a médiá SAV.
„Z hľadiska trvalej udržateľnosti je neprípustné, aby sa využíval jeden prírodný zdroj na úkor iného. Preto je potrebné pri hodnotení a využívaní prírodného kapitálu aplikovať geosystémový prístup, ktorý je založený na ponímaní krajiny ako integrácie prírodných zdrojov v danom priestore,“ vysvetlila Nozdrovická.
Priblížila, že publikácia prináša hodnotenie prírodného kapitálu pre realizáciu socioekonomických aktivít zoradených do ôsmich skupín: lesohospodárskeho potenciálu a ozelenenia krajiny, bioprodukčných potenciálov, poľnohospodárskych potenciálov, urbanistických (stavebných) potenciálov, energetických, rekreačných, vodohospodárskych a ekostabilizačných potenciálov. Zároveň stanovuje obmedzenia a limity vyplývajúce zo súčasného využívania krajiny, z potrieb ochrany prírody a prírodných zdrojov či z pôsobenia stresových faktorov.
Ústav upozorňuje, že v posledných rokoch sa zvyšuje intenzita negatívnych zásahov človeka do štruktúry krajiny. Degradovaných a neudržateľne využívaných je podľa neho až 60 percent svetových ekosystémov, pričom nepriaznivé trendy sa prejavujú aj na Slovensku. Ohrozených je 42,6 percenta vyšších rastlín, 8,4 percenta bezstavovcov a až 59 percent stavovcov. „Ak chceme zachovať prírodné dedičstvo aj pre naše deti, je nevyhnutné tieto trendy zastaviť. Základom je zosúladenie využívania krajiny s jej prírodným potenciálom, ktorý nám ponúka pre realizáciu našich aktivít,“ zdôraznili autori publikácie.
Nozdrovická spresnila, že na projekte spolupracovali Ústav krajinnej ekológie SAV, Fakulta prírodných vied a informatiky UKF a súkromná spoločnosť Esprit. „Ku knižnej publikácii Atlas prírodného potenciálu SR je k dispozícii aj webový portál, ktorý umožňuje zistiť, na aké účely sú pozemky vhodné, aké limity ich zaťažujú a aká je ich environmentálna hodnota,“ dodala.
„Z hľadiska trvalej udržateľnosti je neprípustné, aby sa využíval jeden prírodný zdroj na úkor iného. Preto je potrebné pri hodnotení a využívaní prírodného kapitálu aplikovať geosystémový prístup, ktorý je založený na ponímaní krajiny ako integrácie prírodných zdrojov v danom priestore,“ vysvetlila Nozdrovická.
Priblížila, že publikácia prináša hodnotenie prírodného kapitálu pre realizáciu socioekonomických aktivít zoradených do ôsmich skupín: lesohospodárskeho potenciálu a ozelenenia krajiny, bioprodukčných potenciálov, poľnohospodárskych potenciálov, urbanistických (stavebných) potenciálov, energetických, rekreačných, vodohospodárskych a ekostabilizačných potenciálov. Zároveň stanovuje obmedzenia a limity vyplývajúce zo súčasného využívania krajiny, z potrieb ochrany prírody a prírodných zdrojov či z pôsobenia stresových faktorov.
Ústav upozorňuje, že v posledných rokoch sa zvyšuje intenzita negatívnych zásahov človeka do štruktúry krajiny. Degradovaných a neudržateľne využívaných je podľa neho až 60 percent svetových ekosystémov, pričom nepriaznivé trendy sa prejavujú aj na Slovensku. Ohrozených je 42,6 percenta vyšších rastlín, 8,4 percenta bezstavovcov a až 59 percent stavovcov. „Ak chceme zachovať prírodné dedičstvo aj pre naše deti, je nevyhnutné tieto trendy zastaviť. Základom je zosúladenie využívania krajiny s jej prírodným potenciálom, ktorý nám ponúka pre realizáciu našich aktivít,“ zdôraznili autori publikácie.
Nozdrovická spresnila, že na projekte spolupracovali Ústav krajinnej ekológie SAV, Fakulta prírodných vied a informatiky UKF a súkromná spoločnosť Esprit. „Ku knižnej publikácii Atlas prírodného potenciálu SR je k dispozícii aj webový portál, ktorý umožňuje zistiť, na aké účely sú pozemky vhodné, aké limity ich zaťažujú a aká je ich environmentálna hodnota,“ dodala.
