Bratislava 3. novembra (TASR) - Ústav pamäti národa (ÚPN) v pondelok ocení tri osobnosti. Cenu ÚPN udelí bývalým politickým väzňom Dobroslavovi Pustajovi a Leontínovi Dohovičovi a ľudskoprávnemu aktivistovi Miroslavovi Lehkému. Ide o súčasť otvorenia 15. ročníka Festivalu slobody. TASR o tom informoval hovorca ÚPN Michal Miklovič.

Cenu za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie udelí in memoriam Dobroslavovi Pustajovi. Ten bol väznený za založenie protištátnej organizácie, zhromažďovanie zbraní, diskreditáciu komunistických funkcionárov a propagáciu demokratického systému. Vo výkone trestu strávil nepretržite 16 rokov. „Na slobodu ho prepustili 10. mája 1968 na základe všeobecnej prezidentskej amnestie. Do pádu komunistického režimu žil pod dozorom ŠtB. Po Nežnej revolúcii v novembri 1989 sa angažoval za rehabilitáciu bývalých politických väzňov a odsúdenie zločinov komunistického režimu,“ priblížil ÚPN.

Rovnakú cenu získa aj Leontín Dohovič. Ten už v roku 1944 napomohol svojmu otcovi, gréckokatolíckemu kňazovi, pred prenasledovaním NKVD a pri emigrácii z Ukrajiny na Slovensko. Od októbra 1948 do februára 1950 bol členom ilegálnej antisovietskej odbojovej organizácie. „Za masovú agitáciu proti komunizmu a za velezradu bol odsúdený na desať rokov nútenej práce v nápravno-výchovných táboroch v Sovietskom zväze. Za pokus o útek a účasť na štrajku väzňov ho odsúdili na ďalších 20 rokov nútených prác. Prepustili ho v júli 1956, v nasledujúcom roku s matkou vycestoval do Československa, kde pracoval a študoval. V roku 1971 mu v rámci perzekúcií zakázali viesť spevácke zbory a pracovať s mládežou a až do pádu režimu pracoval ako brigádnik pod dozorom ŠtB,“ ozrejmil ÚPN.

Miroslav Lehký zase dostane cenu ústavu za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Bol signatárom manifestu Charta 77. V roku 1990 pôsobil aj ako hovorca tejto iniciatívy. V 60. rokoch absolvoval dva ročníky štúdia na rímskokatolíckej teologickej fakulte v Bratislave. Bol však politicky perzekvovaný a režim mu štúdiá nedovolil ukončiť. V 80. rokoch spoluorganizoval tzv. podzemnú univerzitu v Bratislave. V 90. rokoch sa stal tajomníkom Československého a potom Českého helsinského výboru. Vyšetroval tiež komunistické zločiny na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu a pôsobil na vedúcich pozíciách Ústavu pamäti národa aj v českom Ústave pre štúdium totalitných režimov. „Patrí medzi zakladajúcich signatárov Pražskej deklarácie o európskom svedomí a komunizme. Doposiaľ realizuje osvetovú a vzdelávaciu činnosť o období neslobody,“ dodal ÚPN.