Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Slovensko

Poslanci vypočuli ďalších kandidátov na šéfa GP, pokračujú v pondelok

Na snímke schôdza Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý vypočúva kandidátov na generálneho prokurátora SR v historickej budove NR SR na Župnom námestí v Bratislave. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Každý uchádzač mal približne 15 minút na predstavenie koncepcie riadenia a ďalšieho rozvoja prokuratúry na Slovensku.

Bratislava 20. novembra (TASR) - Členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR vypočuli v piatok ďalších dvoch uchádzačov na post generálneho prokurátora, híring ukončili vo večerných hodinách. Pokračovať majú aj v pondelok, keď majú vypočuť zvyšných dvoch uchádzačov.

Vo štvrtok vypočuli členovia výboru, ale aj zástupcovia prezidentskej kancelárie a ostatní prítomní poslanci NR SR kandidátov Juraja Klimenta a Rastislava Remetu. Každému venovali niekoľko hodín a viacero kôl otázok. Zaujímali sa o detaily ich koncepcií riadenia prokuratúry, ale aj o ich doterajšie pôsobenie a názor na viaceré kauzy a ich osobnostné predpoklady na riadenie prokuratúry.

O post šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR sa uchádza sedem kandidátov. Okrem spomínaných sú to aj Jozef Čentéš, Tomáš Honz a Ján Hrivnák, ktorých vypočuli poslanci vo štvrtok (19. 11.). V pondelok majú vypočuť zvyšných dvoch, a to Jána Šantu a Maroša Žilinku.

Vo štvrtok výbor vypočúval Jozefa Čentéša, Tomáša Honza a Jána Hrivnáka. Každý z nich odpovedal na otázky viac ako tri hodiny.

Parlament má voliť kandidáta na šéfa prokurátorov na schôdzi, ktorá sa začne budúci týždeň. Voľba je podľa návrhu programu schôdze naplánovaná na stredu 25. novembra, predseda ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO) však pripustil možné presunutie termínu. Generálneho prokurátora menuje prezident SR.



Remeta: Pre napĺňanie poslania prokuratúry treba jej rýchly reštart


Na snímke kandidát na generálneho prokurátora Rastislav Remeta počas schôdze Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý vypočúva kandidátov na generálneho prokurátora SR v Bratislave 20. novembra 2020.
Foto: TASR Jaroslav Novák


Pre napĺňanie poslania prokuratúry je nevyhnutný jej rýchly a nekompromisný reštart. Treba dať šancu novým ľuďom, a ak tí verejnosť nepresvedčia, následne sa treba zaoberať zmenou systému prokuratúry. Vyhlásil to kandidát na generálneho prokurátora Rastislav Remeta počas piatkového verejného vypočúvania pred členmi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Remeta je prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici a zároveň je predsedom Etickej komisie prokuratúry.

"Systémová zmena nateraz nie je potrebná, pokiaľ sa nový človek na čele prokuratúry neprejaví," skonštatoval Remeta s tým, že šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR by mal byť kariérny prokurátor. Remeta by otvoril výberové komisie. Generálny prokurátor má podľa neho dnes značný vplyv na kreovanie výberových komisií. Zriadiť by chcel tzv. štátnu prokurátorskú radu. "Bol by to obrovský pokrok z hľadiska verejnej kontroly prokuratúry, ale aj kontroly generálneho prokurátora," priblížil s tým, že by v nej boli okrem prokurátorov aj sudcovia a ďalší právnici mimo prokuratúry. Dosiahlo by sa tak otvorenie výberových komisií aj pre iné osoby a stransparentnil by sa doterajší priebeh. "Štátna prokurátorská rada by dokázala odfiltrovať právomoci, ktoré by mohol generálny prokurátor zneužiť. Najmä výberové konania, disciplinárne konanie, možnosť ho voliť, kontrolovať, dozerať aj nad etickými otázkami, keďže by mala obsahovať aj ľudí mimo prokuratúry," dodal. V štátnej prokurátorskej rade by mali byť nominanti parlamentu, vlády i prezidenta.

Chce tiež zaviesť podrobnejšie majetkové priznania prokurátorov, ako aj čestné vyhlásenie prokurátorov k majetku, ktorý prokurátor alebo jeho rodinní príslušníci len užívajú. Etický kódex prokurátora by sa mal podľa neho vzťahovať aj na právnych čakateľov prokuratúry.

"Prokurátor môže postupovať len v zmysle svojej právomoci, nesmie ju zneužiť. Prokurátor nesmie štrajkovať. Nie je možné vyvolať v pozícii prokuratúry revolúciu z akéhokoľvek dôvodu," odpovedal na otázky, prečo sa neozval skôr k pomerom v prokuratúre. Myslí si, že prokurátori sa navonok musia správať zdržanlivo. "Ak nemá dostatok dôkazov, nesmie sa vyjadrovať k neprávoplatne skončenej veci," dodal.

Remeta pôsobil v minulosti na GP, následne odišiel na krajskú prokuratúru. Dôvodom bol aj jeho nesúhlas so smerovaním prokuratúry k spolupráci s políciou. Naznačil, že polícia takmer riadila prokuratúru. Súdy, prokuratúra a polícia sú podľa neho v hlbokom rozklade, no myslí si, že ide o ojedinelé zlyhania. "Horšie je, že ide o vrcholných funkcionárov," upozornil. Absolútna väčšina prokurátorov si podľa neho plní svoju funkciu a prežívajú obrovské zhrozenie a hanbu z toho, čo spôsobili vrcholní predstavitelia.

Etická komisia prokuratúry môže podľa Remetu postupovať len podľa svojich kompetencií, nemôže robiť dokazovanie. Dodal, že etická komisia sa po medializovaní káuz okolo bývalého šéfa GP Dobroslava Trnku v októbri 2019 ozvala, kde jeho aj iných prokurátorov vyzvala na prerušenie funkcie, kým sa podozrenia nevyšetria. Keďže sa tak nestalo, etická komisia následne konštatovala porušenie etického kódexu v oblasti dôveryhodnosti. "Situácia, ktorá sa objavila po posledných zadržaniach sudcov, špeciálneho prokurátora či policajtov, odkryla množstvo otázok, kde posudzovanie etického charakteru zďaleka nepostačuje," skonštatoval s tým, že je určite možné posunúť etickú komisiu na vyšší level. Funkčné obdobie etickej komisie by Remeta upravil zákonom, členmi by nemali byť funkcionári prokuratúry.

Ak by sa stal Remeta šéfom prokurátorov, vie si predstaviť vo funkcii námestníka generálneho prokurátora každého z ostatných kandidátov na tento post. Sú podľa neho silnými osobnosťami.

Remeta si myslí, že po vyhlásení rozsudku by ho prokurátor nemal verejne hodnotiť, pokiaľ nie je vec právoplatne ukončená. Mohlo by totiž podľa neho dôjsť k námietkam zaujatosti, prokurátor by mohol mať v rámci dokazovania problém. Podľa Remetu môže len skonštatovať fakty, povedať, či podá odvolanie.

Remetu do funkcie navrhli poslanci parlamentu za OĽANO Igor Hus a Ján Krošlák.




Prokuratúre chýba kontrola, mohla by prejsť pod exekutívu, naznačil Hrivnák


Na snímke kandidát na generálneho prokurátora Ján Hrivnák po vypočutí na schôdzi Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý vypočúva kandidátov na generálneho prokurátora SR v Bratislave 19. novembra 2020.
Foto: TASR - Jaroslav Novák

Prokuratúra by mohla prejsť pod exekutívu, konkrétne pod ministerstvo spravodlivosti. Dôvodom je jej chýbajúca kontrola. Vyžaduje si to vyššiu politickú kultúru, aby sa toto postavenie nezneužívalo. Vyhlásil to kandidát na generálneho prokurátora Ján Hrivnák počas verejného vypočúvania pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Hrivnák pôsobí ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, od konania špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika sa dištancuje.

Hrivnák označil prechod pod exekutívu za revolučné riešenie, ktoré by mohlo byť potrebné, ak by sa problémy v prokuratúre nedali riešiť inak. Myslí si, že ak by bol generálny prokurátor podriadený ministrovi, bol by pod kontrolou. "Takýto systém ale musí zabezpečiť nezávislosť generálneho prokurátora i prokuratúry," upozornil. Vysvetlil, že v Nemecku môže ministerka spravodlivosti zasahovať do činnosti generálneho prokurátora, ale de facto to nikdy nerobí. Ak by bol zachovaný doterajší status prokurátora, ktorý je rovnocenný so sudcami, nič by sa podľa Hrivnáka nezmenilo.

Kováčik sa podľa neho spreneveril princípom činnosti prokurátora, myslí si Hrivnák. "To, čoho sa dopustil, sa nemalo nikdy stať," priblížil. Hoci dlhodobo nesúhlasil s mnohými praktikami, nemohol podľa svojich slov jednoznačne povedať, že vo vedení prokuratúry dochádza k trestným činom, pretože nemal žiadne dôkazy. Hrivnák si nemyslí, že prokuratúra urobila výraznejší pokrok pod vedením doterajšieho generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára v porovnaní so šéfovaním Dobroslava Trnku.

"Na každé prejavenie kritiky je potrebná príležitosť," odpovedal na otázky poslancov, prečo nehovoril o pomeroch na prokuratúre. Tvrdí, že sa sústredil na robotu a za kritiku sa v minulosti dostal u nadriadených na čiernu listinu, čo vyústilo v účelové disciplinárne konanie. "Preto boli viacerí prokurátori zdržanliví, nechceli pútať na seba pozornosť, skôr sa tvárili že s ním sympatizujú," reagoval na margo Kováčika. Zároveň pripomenul, že hoci Kováčik nepodával žaloby, radoví prokurátori podávali žaloby a riešili prípady.

Výberové konania na právnych čakateľov, asistentov prokuratúry i prokurátorov navrhuje Hrivnák zamerať okrem odbornej stránky aj na zisťovanie morálnej integrity a majetkových pomerov. Vo výberových konaniach by mala byť podľa neho prítomná verejnosť. Chcel by tiež určiť skúšobnú dobu začínajúceho prokurátora na päť rokov, po uplynutí tejto doby by sa robilo komplexné hodnotenie, na základe ktorého by mohol vykonávať svoju prácu bez časového obmedzenia, alebo by skončil. Hrivnák by chcel rozšíriť Radu prokurátorov o nominantov vlády, parlamentu i tretieho sektora. Navrhuje elektronické náhodné prideľovanie vecí prokurátorom.

Hrivnáka nominovala do funkcie Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, za šéfa Generálnej prokuratúry SR kandidoval aj v roku 2010.


J. Kliment: Prokuratúra sa nachádza v kríze, potrebuje krízového manažéra


Na snímke kandidát na generálneho prokurátora Juraj Kliment počas schôdze Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý vypočúva kandidátov na generálneho prokurátora SR v Bratislave 20. novembra 2020.
Foto: TASR - Jaroslav Novák

Prokuratúra sa nachádza v kríze, bojuje o prežitie v ústavnom systéme štátu. Vo vedení potrebuje krízového manažéra. Vyhlásil to kandidát na generálneho prokurátora Juraj Kliment počas vypočúvania v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR. Dodal, že Generálna prokuratúra (GP) SR dostala poslednú šancu, aby do jej vedenia prišiel niekto zvonku a urobil zásadné zmeny. Zdôraznil potrebu ukončiť vzťahy prokuratúry s toxickými osobami a previazanosť s politickou mocou. Za dôležité považuje vyvodzovanie osobnej zodpovednosti prokurátorov, ich samostatnosť i zásadnú obmenu na riadiacich funkciách.

"Prokuratúra je v kríze. Zdá sa mi ako dom s vytrhnutými dverami," uviedol Kliment s tým, že každý mohol vojsť, kedy chcel a s čím chcel, či už politici, kriminálne živly alebo pochybné existencie. To podľa neho treba ukončiť. Podotkol, že GP teraz dostala poslednú šancu, aby do jej vedenia prišiel niekto zvonka a urobil zmeny, inak by už podľa neho ostala len možnosť inštitucionálnej zmeny.

Ak by bol zvolený za šéfa GP, ako prvý chce vytvoriť tím, s ktorým bude pracovať, teda prvého námestníka generálneho prokurátora, riaditeľa trestného odboru, prípadne špeciálneho prokurátora. "Veľmi dôležitou úlohou bude urobiť zásadnú zmenu v pozíciách vedúcich prokurátorov," poznamenal s tým, že niektorí sú tam už roky a stratili kontakt s teraz platným právom. Podotkol, že zmeny nebude možné vykonať bez podpory a pomoci proreformných, čestných, poctivých a slušných prokurátorov.

Za svoju prvoradú úlohu v prípade zvolenia označil stabilizovanie prokuratúry a jej vrátenie k štandardnému a profesionálnemu výkonu právomocí. "Vykonávané musia byť tak, aby sa nimi dosahoval účel," podotkol s tým, že úkony, rozhodnutia a postupy musia byť v súlade s materiálnym chápaním spravodlivosti, nestrannosti a ostatnými princípmi právneho štátu. Deklaroval svoju apolitickosť a schopnosť krízového riadenia.

Dôležité je podľa neho aj uplatňovanie osobnej zodpovednosti prokurátorov. Vysvetlil, že je nevyhnutné skončiť s kritikou činnosti prokuratúry ako celku, treba podľa neho oddeliť zlyhania jednotlivcov. Presadzovať chce i princíp otvorenosti založený na pravdivom informovaní, nezakrývaní chýb. Každý prokurátor by mal podľa Klimenta ochraňovať dobré meno prokuratúry. Poukázal aj na potrebu včasného uplatňovania disciplinárnej kontroly. Eliminovať chce prieťahy pri konaniach v disciplinárnej komisii, obštrukcie zo strany stíhaného prokurátora a publikovať výsledky.

Kliment reagoval aj na otázky ku kauze Cervanová a ku knihe, na ktorej spolupracoval s Petrom Tóthom. Vysvetlil, že v tom čase mu odmietli spoluprácu na knihe viaceré subjekty. Vtedy podľa vlastných slov nepoznal Tóthove toxické kontakty a ich spolupráca bola založená na faktoch ku knihe. "Po poznaní skutočností by som do tejto spolupráce už nešiel," povedal. Deklaroval, že kontakt s Tóthom prerušil a nepozná skutočnosti, ktoré by mu mohli brániť vyvodiť prípadne trestnoprávnu zodpovednosť voči nemu. Myslí si, že by nemal byť z jeho strany ani vydierateľný.

Členov výboru zaujímalo aj to, či dokáže ustáť tlak na svoju osobu v prípade zvolenia do funkcie. Kliment uviedol, že je ochotný dať verejný záväzok, že nebude robiť rozdiel medzi koalíciou, opozíciou a aj pri prípadnom stíhaní politikov preňho budú podstatné len skutkové právne závery, či došlo k trestnoprávnemu excesu a či sa to vie dokázať.

Na otázku, či má ako neprokurátor a sudca manažérske schopnosti vykonávať funkciu od prvého dňa prípadného nástupu, odpovedal, že pokiaľ by ich v sebe nevidel, nekandidoval by. Poukázal na svoje skúsenosti s riadením senátu na Najvyššom súde SR. Za výhodu toho, že je z prostredia mimo prokuratúry, uviedol okrem apolitickosti to, že nie je zaťažený vzťahmi v rámci prokurátorského prostredia. Nevýhodu vidí v tom, že bude musieť presvedčiť prokurátorov, že nie je cudzí element, ktorý chce ublížiť, ale pomôcť.

Na otázku o možnom podmieňovaní jeho zvolenia zo strany politikov tým, či im nakoniec odobrí špeciálneho prokurátora, odpovedal, že má predstavu o tom, aké kritéria by mal spĺňať takýto človek. Myslí si, že by mal byť rovnako z radov neprokurátorov a mal by byť "meč a štít" špeciálnej prokuratúry. V súvislosti s advokátom Danielom Lipšicom uviedol, že by s ním v tejto funkcii nemal problém.