Bratislava 21. marca (TASR) - Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR začal vo štvrtok vypočúvať kandidátov na ústavných sudcov prihlásených do novej voľby. V prvý deň híringu majú členovia výboru v priestoroch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave vypočuť 14 kandidátov. Ďalší 15 prídu na rad v piatok (22. 3.).

Každý uchádzač má na predstavenie svojej činnosti 15 minút, desať minút bude odpovedať na každý blok spravidla troch otázok. Tie mu môžu klásť poslanci, ako aj zástupcovia prezidenta SR.

Do voľby je prihlásených 29 uchádzačov, väčšina z nich kandiduje opäť, piati sa prihlásili do voľby po prvý raz. Pri prvej voľbe parlament nezvolil žiadneho kandidáta.

Novými kandidátmi sú Pavol Boroň (nominoval ho nezaradený poslanec parlamentu Rastislav Holúbek), Katarína Čechová (nominovala ju ombudsmanka Mária Patakyová), Stanislav Irsák (nominovala ho Slovenská advokátska komora), Rastislav Kaššák (nominovala ho Notárska komora SR) a Vlastimil Pavlikovský (nominovali ho Právnická fakulta UK v Bratislave, Paneurópska vysoká škola a Fakulta práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius).

Ďalšími kandidátmi na sudcov Ústavného súdu SR sú Martin Javorček, Michal Matulník, Edita Pfundtner, Peter Straka, Anton Dulak, Eva Kováčechová, Peter Melicher, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Štefan Kseňák, Pavol Malich, Radoslav Procházka, Miloš Maďar, Ľuboš Szigeti, Marek Tomašovič, Michal Truban, Libor Duľa, Radovan Hrádek, Daniela Švecová, Ladislav Duditš, Peter Molnár, Robert Šorl, Martin Vernarský a Zuzana Pitoňáková.

Voľba kandidátov sa uskutoční na schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začne 26. marca. Poslanci majú zvoliť 18 kandidátov, ktorých majú predložiť prezidentovi SR. Ten z nich má vymenovať deviatich sudcov namiesto tých, ktorým sa 16. februára skončilo funkčné obdobie.

Traja kandidáti na ústavných sudcov neprídu, ospravedlnili sa

Traja kandidáti na posty ústavných sudcov, Stanislav Irsák, Pavol Malich a Marek Tomašovič, neprídu na vypočutie pred poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Svoju neprítomnosť vopred ospravedlnili.

Malich aj Tomašovič kandidovali aj v prvej neúspešnej voľbe vo februári. Malicha nominovali dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, Slovenská advokátska komora a predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková. Tomašoviča navrhli dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda a Slovenská komora exekútorov. Irsák je v kandidatúre nováčikom. Nominovala ho Slovenská advokátska komora.

Zástupca kancelárie prezidenta prítomný na výbore vyhlásil, že títo traja by mali stiahnuť svoju kandidatúru, lebo neabsolvujú vypočutie a nie je možné klásť im otázky. Predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) upozornil na to, že výbor môže hlasovať len o tom, či kandidáti spĺňajú podmienky. Poslanci a prezident následne môžu podľa jeho slov ich absencie zohľadniť pri samotnej voľbe, respektíve výbere zo zvolených kandidátov.

P. Boroň: Nesúhlasím, že Ústava SR bola pripravená narýchlo

Značná miera nezávislosti a služba verejnosti. Takto sa ako advokát charakterizoval Pavol Boroň, ktorý vo štvrtok absolvoval ako v poradí prvý kandidát na post ústavného sudcu v novej voľbe vypočutie na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR. Do funkcie ho nominoval nezaradený poslanec NR SR Rastislav Holúbek. Boroň je jeden z pätice nových uchádzačov o tento post.

"Celý svoj život som právnikom. Môj príbeh je celkom zaujímavý," konštatoval. Boroň spomenul, že okrem iného pôsobil v tíme, ktorý pracoval na príprave Ústavy SR. Odmietol preto názory, že náš najvyšší zákon bol pripravený narýchlo.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Advokát Boroň stál aj pri vzniku Národnej banky Slovenska, neskôr bol šéfom Miestneho odboru Matice Slovenskej v Banskej Bystrici. Tvrdí o sebe, že v právnickej praxi sa vždy snažil vystupovať čestne, zodpovedne, profesionálne a s pokorou. Ústavný sudca musí byť podľa jeho slov nestranný, nezávislý, rokovať o veciach zodpovedne a pracovitý. Boroň je pripravený tieto kritériá napĺňať.

Sporné rozhodnutia súdov komentovať nechcel s tým, že ich treba rešpektovať. Alojz Baránik (SaS) ho však upozornil, že mu nerozumie, pretože ako ústavný sudca bude musieť verdikty súdov posudzovať. "Myslel som kritizovanie súdnych rozhodnutí na verejnosti. To, čo vyplýva sudcovi ústavného súdu z jeho postavenia, to plne akceptujem, a to by som aj vykonával," dodal.

K. Čechová: Som absolútne politicky, ekonomicky a spoločensky nezávislá

Za 34 rokov veľmi pestrej právnej praxe som žila a žijem svojou profesiou. Nikdy som nebola zapojená v žiadnej stane a hnutí. Bola to profesia a odbornosť, ktorej som sa venovala. Na rokovaní Ústavnoprávneho výboru NR SR to vyhlásila kandidátka na post ústavnej sudkyne Katarína Čechová. Na pozíciu ju nominovala ombudsmanka Mária Patakyová. Advokátka Katarína Čechová je jednou z pätice nových kandidátov.

"Teraz nastala doba, že by som mohla začať pracovať pre jedného a najvýznamnejšieho klienta - pre túto krajinu a dodržiavanie ústavnosti v nej," povedala Čechová, ktorá o sebe tvrdí, že je absolútne politicky, ekonomicky a spoločensky nezávislá a je viazaná len svojím svedomím a oddanosťou pravde, spravodlivosti a poctivosti.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Korupciu v súdnictve označila Čechová najmä za otázku výchovy a dodržiavania etických pravidiel už na úrovni vyšších súdnych úradníkov a predtým čakateľov. "Neviem, do akej miery sa to akcentuje mladým kolegom už v čase, keď sa na sudcovskú profesiou pripravujú," odkázala.

Výbor vypočul ďalších kandidátov, ktorí sa prezentovali už v januári

Vypočúvaním ďalších štyroch kandidátov na posty ústavných sudcov pokračovalo rokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Pred poslancov sa postavili uchádzači, ktorí už híring absolvovali v januári pred prvou neúspešnou voľbou v parlamente.

Sudca Krajského súdu v Košiciach Ladislav Duditš, ktorého navrhli Notárska komora, Slovenská komora exekútorov a dekanka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Gabriela Dobrovičová, tvrdí, že na Ústavnom súde by mali byť sudcovia, ktorí majú ďaleko od svojvoľného rozhodovania. "Ústavný súd by mal byť zložený z právnikov z rôznych profesií. Moje profesionálne skúsenosti by mohli byť využité v rámci tvoriaceho sa tímu. Som pripravený túto funkciu vykonávať s plnou zodpovednosťou," dodal.

Vysokoškolského profesora Antona Dulaka navrhla Notárska komora. Podľa svojho motivačného listu sa venuje otázkam občianskeho práva a osobitne ochrane slabšej strany, čiže spotrebiteľa, v súkromnom práve. "Pre každého právnika je pozícia ústavného sudcu méta. Pre mňa je Ústavný súd koncentrát múdrosti," ozrejmil.

Januárové rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že plošné preverovanie sudcov Národným bezpečnostným úradom, ktoré zaviedla novela Ústavy SR z roku 2014, je v rozpore s ústavou, označil Dulak za také, ktoré je zásahom do najvyššieho zákona štátu a malo by byť len výnimočné. Tvrdí, že s argumentmi súdu sa stotožňuje, aj keď je tam veľa "ale".

Foto: TASR - Jakub Kotian

Sudca Najvyššieho súdu SR Libor Duľa je kandidátom predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej, dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu a Slovenskej advokátskej komory. Aj on je jeden z kandidátov, ktorí si híring opakujú. Duľa o sebe tvrdí, že chce zabrániť široko prezentovaným obavám zo zneužitia Ústavného súdu ako nástroja politického vplyvu a boja.

Opätovným kandidátom je aj právnik a sekčný riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Michal Ďuriš. Navrhli ho Slovenská advokátska komora a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Napriek svojmu aktuálnemu pôsobisku tvrdí, že kontakt s právom nestratil a v rámci svojho pôsobenia v poisťovni sa venuje aj právnym otázkam. V prípade zvolenia za ústavného sudcu by Ďurišovou najväčšou osobnou výzvou bola snaha dosiahnuť jednotnosť rozhodovania Ústavného súdu. Na margo spomínaného januárového verdiktu Ústavného súdu povedal, že vyhlásením ústavného zákona za protiústavný bolo zasiahnuté do kompetencie, ktorá patrí výlučne poslancom NR SR.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Po jeho vystúpení vyhlásil predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) obedňajšiu prestávku.

Híringom prešli ďalší dvaja kandidáti na ústavných sudcov

Vypočutím ďalších dvoch kandidátov na posty sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR pokračovalo popoludní rokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. Predstavili sa Radovan Hrádek, Martin Javorček. Obaja absolvovali híring aj v januári pred neúspešnou voľbou v pléne.

Advokát Radovan Hrádek, ktorého nominoval poslanec Rastislav Schlosár (ĽSNS), absolvoval aj januárové vypočutie. Pred samotnou februárovou voľbou v pléne však odstúpil. "Chcem, aby sa Slovensko stalo dokonalým právnym štátom," vyhlásil ešte v januári. Hrádek vtedy odpovedal aj na otázku ohľadom zodpovednosti Tisovej garnitúry za vyvezenie a zavraždenie tisícov slovenských Židov. "Ja v tejto veci nie som odborník. Malo by byť odborné kolokvium, kde by sedeli ľudia za Tisa i proti nemu," uviedol. K útlaku podľa Hrádeka evidentne došlo a títo ľudia boli zavraždení. "Ale nemôžem posúdiť mieru viny, ako na tom bol Tiso," povedal. Vo štvrtok doplnil, že vie, o čom bola druhá svetová vojna, o čom bol Slovenský štát a aké tam boli chyby.

Hrádek vo štvrtok vyhlásil, že neexistuje, aby sa sudcom ÚS mohol stať politik. On sám je pritom členom politickej strany, kandidoval za ňu vo voľbách a pôsobí aj ako poslanecký asistent. "Človek, ktorý zastáva funkciu ministra či štátneho tajomníka, taký by nemal byť na ÚS. Ja som asistent poslanca, nie som žiaden politik," dodal.

Advokáta Martina Javorčeka nominoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Aj on už absolvoval januárové vypočutie a podobne ako ostatní neuspel v prvej februárovej voľbe. "Právo mám rád, vždy som sa snažil komunikovať čestne a zodpovedne," povedal o sebe. V januári zdôraznil, že sa cíti slobodný a nezávislý. Povedal, že nevie tolerovať klamstvo, neúprimnosť a nespravodlivosť. Ak by sa Javorček stal ústavným sudcom, chcel by spoločnosti slúžiť.

Na margo januárového rozhodnutia Ústavného súdu o tom, že plošné preverovanie sudcov Národným bezpečnostným úradom, ktoré zaviedla novela Ústavy SR z roku 2014, je v rozpore s ústavou, Javorček povedal, že v ňom vyvolalo viaceré otázky. "Viem sa stotožniť ako právnik s tým, že si ústavný súd takúto právomoc vyvodil. Chápem aj úvahu, že súd chcel ochrániť vnútorné hodnotové jadro ústavy," poznamenal. Argumenty sudcov, ktorí s tým nesúhlasili, však označil za logické. "Bolo by ľahké povedať, že som proti takýmto verdiktom. Ale mne prichádzajú ďalšie otázky," dodal.

R. Kaššák: Na Ústavnom súde SR by mali pôsobiť právnici z rôznych sfér

Ústavný súd (ÚS) SR by mal byť zložený z právnikov z rôznych sfér, nielen zo sudcov. Myslí si to advokát Rastislav Kaššák, ktorý vo štvrtok absolvoval vypočutie na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR.

Kaššák je jeden z pätice nových kandidátov, ktorí sa uchádzajú o post na ÚS v novej voľbe. Nominovala ho Notárska komora SR. V minulosti pôsobil aj ako poslanecký asistent súčasného šéfa KDH Alojza Hlinu, ešte predtým bol členom Smeru-SD.

"Kandidujem, lebo v mojej osobe sa spája teória aj aplikačná prax," ozrejmil. Na otázku, či riešil vo svojom profesionálnom živote etické dilemy, odvetil, že zatiaľ nie. Na margo problémov ústavného súdnictva Kaššák konštatoval, že ako najväčší problém vidí nejednotnosť v rozhodovaní.

Vypočutie si zopakovali ďalší kandidáti z neúspešnej februárovej voľby

Opakované vypočutie pred poslancami Ústavnoprávneho výboru NR SR majú za sebou ďalší kandidáti na ústavných sudcov Eva Kováčechová, Štefan Kseňák a Peter Melicher. Títo traja kandidáti absolvovali aj neúspešnú februárovú voľbu v pléne parlamentu. Program výboru sa tým na štvrtok vyčerpal, v piatok (22.3.) sa predstaví ďalších 14 kandidátov.

Bývalú šéfku Centra právnej pomoci Evu Kováčechovú nominovala na post kandidátky na ústavnú sudkyňu ombudsmanka Mária Patakyová. Ešte v januári na prvom híringu povedala, že teraz, keď sa Ústavný súd (ÚS) SR tvorí prakticky nanovo, je šanca, aby sme určili jeho charakter. "Kandidujem, lebo mám dostatok skúseností, naučila som sa riešiť dilemy a poskytovať spravodlivé riešenia. Zároveň je to inštitúcia, ktorá poskytuje ochranu ľudských práv na národnej úrovni a inštitúcia, ktorá zabezpečuje ochranu demokratického charakteru nášho štátu. Ako ústavná sudkyňa budem strážca demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv," sľubovala Kováčechová.

Zdôraznila, že vo svojej doterajšej praxi sa venovala hlavne dvom veľkým témam, a to ochrana ľudských práv a téma zvyšovania dôveryhodnosti justície. Za slabinu ÚS označila okrem prieťahov rozpornosť súdnych rozhodnutí.

Vysokoškolského pedagóga Štefana Kseňáka nominovala Slovenská advokátska komora. V januári vyhlásil, že na Slovensku je kríza dôvery v inštitúcie a tvrdil, že disponuje skúsenosťami, ktoré mu umožňujú vcítiť sa do pozície osoby, ktorá sa obracia na ústavný súd. Opozičného poslanca Miroslava Beblavého (nezaradený) vtedy zaujala skutočnosť, že Kseňák už 25 rokov pôsobí ako odborný asistent a nestal sa docentom či profesorom. "Dá sa voliť aj rýchlejšia cesta na úkor kvality. Pri takýchto rozhodnutiach som trošku pomalší. Niekedy má človek málo času písať, keď veľa číta. Ale pri väčšej snahe by som už docentom bol," priznal Kseňák s tým, že chýbajúcu docentúru ako hendikep nevníma. Na otázku, prečo kandiduje opäť, vo štvrtok odvetil, že to vníma aj ako prejav dôvery od stavovskej organizácie, ktorá ho navrhla. "Asi je to v mojej povahe, že ak sa o niečo snažím, tak istú dobu. Je to môj životný postoj," ozrejmil.

Sudca Najvyššieho súdu SR Peter Melicher bol nominovaný predsedníčkou Súdnej rady Lenkou Praženkovou. "Post ústavného sudcu považujem za vrchol sudcovskej kariéry. Myslím si, že som vo veku, kedy ešte mám čo ponúknuť a mohol by som byť prínosom. Ak by som mal o desať rokov viac, asi by som už nad tým neuvažoval," priznal 53-ročný Melicher. Opätovne sa o zvolenie pokúša preto, lebo prvú februárovú voľbu považuje za zmarenú. "Nevyjadrili sa v nej všetci poslanci, lebo sa nevedeli zhodnúť, či voľba bude verejná alebo tajná. Mne osobne je jedno, aká bude, dôležité je, aby ten súd konečne začal fungovať," dodal.

V piatok budú vypočutí Ivan Fiačan, Michal Matulník, Miloš Maďar, Peter Molnár, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Michal Truban a Martin Vernarský.