Bratislava 10. septembra (TASR) - Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR ukončil vo štvrtok večer vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov. Ako posledný sa pred poslancov postavil Robert Šorl, o tento post sa uchádza už po šiesty raz. Členovia výboru odobrili všetkých ôsmich kandidátov.

Šorl je predsedom Okresného súdu v Prievidzi, do funkcie ho nominovala Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Členovia výboru sa ho okrem iného pýtali aj na rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Sudcovia podľa neho rozhodovali podľa práva, skonštatoval, že proces nie je ukončený, pôjde ešte na odvolacie inštancie. "Verím, že právo zvíťazí, ale nepoviem, že právo je v odsudzujúcom výroku alebo oslobodzujúcom výroku," dodal Šorl.

Verejný híring počas štvrtka absolvovalo sedem z ôsmich uchádzačov o post sudcu Ústavného súdu (ÚS). Stanislav Irsák sa totiž odmietol na vypočúvaní zúčastniť.




Okrem Irsáka a Šorla chcú byť ústavnými sudcami aj Ladislav Juszkó, Michal Matulník, Daniel Krošlák, Štefan Kseňák, Miroslav Babják a Andrea Olšovská. Viacerí z nich kandidujú na tento post opätovne.

Parlament má voliť dvoch kandidátov na ústavného sudcu na schôdzi, ktorá sa začína 16. septembra. Prezidentka SR Zuzana Čaputová má z nich vymenovať jedného sudcu Ústavného súdu.



Na Ústavnom súde sa uvoľnilo miesto sudcu po tom, ako sa Mojmír Mamojka vzdal funkcie. Zanikla mu na konci mája. Z postu ústavného sudcu sa rozhodol odísť po medializovaných informáciách o jeho kontakte s Marianom K.

Ústavnoprávny výbor vypočul D. Krošláka i Š. Kseňáka

Foto: TASR - Pavol Zachar

Členovia ústavnoprávneho výboru vypočuli ďalších dvoch kandidátov na ústavných sudcov, a to Daniela Krošláka a Štefana Kseňáka. Verejný híring čaká vo štvrtok ešte troch kandidátov.

Krošlák pracuje ako odborný asistent na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, táto fakulta ho aj navrhla na kandidatúru. Kseňák kandiduje na tento post opakovane. Navrhla ho Slovenská advokátska komora. Pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a tiež ako advokát.

Krošlák pôsobí v Slovenskej inšpekcii životného prostredia, členovia výboru sa ho pýtali aj na problém toxického odpadu po bývalom štátnom podniku Chemko Strážske vrátane PCB látok. Krošlák v tejto súvislosti upozornil, že pôsobí v bratislavskom inšpektoráte, problém Strážskeho patrí pod košický inšpektorát, preto má informácie o prípade z médií. Ak by na Ústavný súd (ÚS) prišla ústavná sťažnosť, posudzoval by právo na život i právo na zdravie. "Životné prostredie a jeho ochrana sú pre mňa základnou hodnotou, pokiaľ by sa sťažnosť týkala porušenia práva na životné prostredie a bolo by porušené napríklad konaním orgánu verejnej správy, tak zrejme by mi nezostalo nič iné, ako konštatovať, že k tomu došlo," priblížil.

Krošlák sa mal vyjadriť aj k téme odoberania akademických titulov. Myslí si, že verejný záujem by nemal prevážiť otázku retroaktivity, teda spätné odoberanie titulov. Mohlo by to podľa neho vyvolať množstvo špecifických problémov.

Za jeden z najväčších problémov, ktorým čelí ÚS, považuje Krošlák veľké množstvo nevybavených prípadov, dôvodom je podľa neho aj to, že v minulom roku sa časovo natiahlo personálne obsadenie sudu.

Kseňák vníma opatrenia reagujúce na pandémiu nového koronavírusu ako veľmi citlivú problematiku, no myslí si, že by sme mali byť pripravení na podobné situácie. V tomto prípade súhlasí s legitímnym zásahom do základných práv a slobôd. Vie si predstaviť isté obmedzenia aj v oblasti súkromia, ale mali by byť podľa neho vyvážené.

Sudca by za svoj názor nemal byť podľa Kseňáka postihovaný. "Pokiaľ sudca svojou rozhodovacou činnosťou prezentuje svoj právny názor a riadne aplikuje štandardné metódy interpretácie práva, za svoju rozhodovaciu činnosť nemôže byť postihovaný bez ohľadu, či by bola alebo nebola zakázaná sudcovská imunita," reagoval na otázky týkajúce sa zrušenia imunity pre sudcov.

Kseňák tiež skonštatoval, že rozhodnutia sudcov by mali byť písané zrozumiteľnejšie, aby boli presvedčivé.

A. Olšovská: Vyňatie sudcovskej imunity z ústavy by som nevnímala negatívne

Foto: TASR Martin Baumann

Vyňatie sudcovskej imunity z Ústavy SR by uchádzačka o post ústavnej sudkyne Andrea Olšovská nevnímala negatívne. V súvislosti so zvyšovaním dôvery verejnosti v súdnictvo si myslí, že ak justícia nemala možnosť očistiť sa sama, dajú sa pripustiť opatrenia z vonkajšieho prostredia. Za také opatrenie považuje vyňatie imunity.



Olšovská si nemyslí, že etický kódex by zvyšoval dôveryhodnosť v justíciu. Len prijatie dokumentu podľa nej nestačí, skôr sa podľa nej treba pozrieť na vyvodzovanie reflexie u jednotlivcov. Myslí si, že je to skôr o "personálnom substráte" ako o etických kódexoch.

Prokuratúru vníma Olšovská ako samostatnú inštitúciu. "Myslím si, že tak ako v rámci právnických profesií sa stretávame s individuálnymi zlyhaniami, tak sa s tým stretávame aj v prokuratúre," dodala.

Pri využití skráteného legislatívneho konania treba byť podľa nej opatrný, vždy zvažovať okolnosti, či to je v prospech väčšieho dobra. Dodala, že nie je proti inštitútu skráteného legislatívneho konania, ak je na tom skutočný záujem a je tam väčšie dobro, ktoré má prednosť. Skrátené legislatívne konanie je možné využiť len v špecifických prípadoch, parlament môže vtedy prijať právnu úpravu v zrýchlenom režime.

Olšovská pôsobí ako dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Do funkcie ústavnej sudkyne ju navrhli predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová a predsedníčka poslaneckého klubu Za ľudí Jana Žitňanská.

M. Matulník: Medializácia nemá mať vplyv na rozhodnutie sudcu

Medializácia by nemala mať žiaden vplyv na rozhodnutie sudcu. Vyhlásil to uchádzač o post ústavného sudcu Michal Matulník počas verejného híringu pred členmi parlamentného ústavnoprávneho výboru. Ako sudca Ústavného súdu (ÚS) SR by podľa svojich slov neprihliadal na niečo, čo nie je relevantné pre rozhodovanie.

"Ústavný súd musí byť nestranný, nezávislý, medializácia akéhokoľvek sporu nesmie mať žiaden vplyv na rozhodnutie, sudca má rozhodovať podľa vykonaného dokazovania, spravodlivo, bez ohľadu na to, čo si o tom myslí verejnosť, médiá, a ako je vec prezentovaná," skonštatoval Matulník s tým, že médiá majú, rovnako ako sudca, záujem, aby bola vec spravodlivo rozhodnutá, no sudca podľa neho nemá robiť prácu, ktorou by sa zapáčil.

Matulník mal tiež reagovať na to, ako sa má advokát zachovať pri snahe klienta posielať takzvané motáky, s cieľom ovplyvňovať svedkov či súdny proces. Advokát sa podľa Matulníka nemôže spolupodieľať na trestnej činnosti svojho klienta. "Oveľa dôležitejšie ako áno je treba hovoriť nie," povedal v tejto súvislosti. Advokát má podľa neho pomáhať, nie porušovať zákon a kryť prebiehajúcu trestnú činnosť.

Matulník pôsobí ako advokát, je tiež poradcom ÚS. Do funkcie ústavného sudcu ho navrhla Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy. O post ústavného sudcu sa uchádzal už aj v minulom roku niekoľkokrát.

L. Juszkó: Rozhodnutie ÚS o väzbe sudcov nebolo podrobne vyargumentované

Foto: TASR - Pavol Zachar

Rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o súhlase s väzbou obvinených sudcov v kauze Búrka nebolo podrobne vyargumentované. Myslí si to kandidát na ústavného sudcu Ladislav Juszkó. Počas verejného vypočúvania mal okomentovať rozhodnutie ÚS, ktorý súhlasil s väzbou pri piatich z 13 sudcov. Juszkó vidí problém v odôvodnení.

Ak pri zdanlivo rovnakých veciach rozhodol súd rozdielne, odlišné posúdenie veci malo byť podrobne vyargumentované, čo sa podľa neho nestalo. Nedokázal preto ani posúdiť, či rozhodnutie bolo správne alebo nesprávne.

Juszkó si myslí, že odborná stránka kandidáta na sudcu je kľúčová, o niečo je však podľa neho dôležitejší osobnostný rozmer sudcu. Dodal, že dôraz na to by malo brať aj školstvo pri príprave študentov.

Podľa Juszkóa by mal sudca primárne komunikovať s verejnosťou prostredníctvom odôvodnenia svojho rozhodnutia. "Táto skutočnosť však neznamená, že sudcovia Ústavného súdu by sa nemali niekedy postaviť pred médiá a vysvetliť, možno objasniť, svoje rozhodnutie," povedal. Ak existuje niečo, čo by mohlo urobiť rozhodnutie zrozumiteľnejším a čo môže sudca povedať pred kamerami, malo by to byť podľa neho obsiahnuté aj v rozhodnutí. Sudca by sa však podľa neho nemal báť skĺznuť do laického jazyka, aby sa dalo rozhodnutiu ľahšie porozumieť.

Juszkóa do funkcie navrhol Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV), kandiduje opätovne. Je súdnym poradcom v Kancelárii ÚS SR.

M. Babják: Prekvapivému rozhodnutiu súdu by mala porozumieť verejnosť

Foto: TASR - Pavol Zachar

Prekvapivé rozhodnutia súdu môžu byť súčasťou každodenného života v demokratickej krajine, tu je skôr problém, aby verejnosť porozumela rozhodnutiam, aby ich uznala za rozumné a relevantné. V súvislosti s verdiktom súdu v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej to počas verejného vypočúvania povedal kandidát na ústavného sudcu Miloslav Babják. Problém dôvery verejnosti v justíciu nesúvisí podľa neho len s touto kauzou, je to proces, na ktorom musí pracovať justícia.

Pripomenul, že prípad ešte nie je uzavretý. "Napriek tomu, že rozhodnutie vzbudilo silnú emóciu, stále prípad nie je ukončený. Najvyšší súd sa pozrie na rozhodnutie prvostupňového súdu, posúdi skutkové zistenia, argumentáciu. Vôbec nie je vylúčená možnosť, že vráti prípad súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie, napríklad na doplnenie dokazovania," skonštatoval Babják.

V kľúčových kauzách je podľa Babjáka vhodné, aby sudca vysvetlil zrozumiteľným jazykom svoje rozhodnutie, prečo tak postupoval, z čoho vychádzal. Súd by sa však podľa neho nemal vtiahnuť do debaty, ktorá by naberala expresívny tón. "Politici, prípadne médiá, môžu artikulovať silné emócie, expresívne vyjadrenia," vyhlásil s tým, že súd by nemal ísť na hranicu, aby si "pingpongoval" expresívne vyjadrenia s verejnosťou. Rozhodnutie má vysvetliť racionálne, vecne.



Idea vypustenia sudcovskej imunity sa mu zdala ako odvážny až kontroverzný krok. Pripúšťa, že ide o opatrenie, ktoré sleduje legitímny cieľ, a to zvyšovanie dôvery verejnosti v justíciu.

Babjáka do funkcie navrhol predseda Ústavného súdu (ÚS) SR Ivan Fiačan. Babják pôsobí takmer 20 rokov na ÚS ako súdny poradca, zároveň je riaditeľom odboru súdnych a analytických činností Kancelárie ÚS. Za významný prípad, ktorý riešil, považuje prípad sterilizácií občianok rómskeho etnika. Ústavný súd posudzoval to, že mohlo dôjsť k závažnému porušeniu ľudských práv, a teda skúmal aj vyšetrovanie, pričom prikázal prokuratúre sa prípadom opäť zaoberať.

Babják tiež odpovedal na otázku, do akej miery je možné sa zaujímať o súkromný život politicky činných osôb, napríklad o ich súkromnú komunikáciu či partnerský život. Pokiaľ nie je jediným účelom škandalizovať, môže to podľa Babjáka priniesť pohľad na to, ako politik žije hodnoty, ktoré vyznáva. To, že sa napríklad zverejní pomer politika, je podľa neho ústavne udržateľné. Väčší dôraz na ochranu by prikladal partnerom politikov, do ktorých súkromia bolo tiež zasiahnuté, hoci s týmto zásahom majú rátať.