Quantcast
< sekcia Slovensko

Ústavnoprávny výbor vypočúva kandidátov na šéfa ÚŠP

Na snímke zasadnutie Ústavnoprávneho výboru NR SR počas vypočutia kandidátov na funkciu špeciálneho prokurátora 1. februára 2021 v Bratislave. Foto: TASR - Jakub Kotian
Na snímke kandidát na špeciálneho prokurátora a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Peter Kysel počas vypočutia pred Ústavnoprávnym výborom NR SR 1. februára 2021 v Bratislave. Foto: TASR - Jakub Kotian

Každý kandidát v úvode predstaví dôvody na kandidatúru, pracovné skúsenosti či publikačnú činnosť.

Bratislava 1. februára (TASR) - V pondelok ráno sa začalo v priestoroch Bratislavského hradu verejné vypočutie kandidátov na špeciálneho prokurátora pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Ako prvý predstúpil pred poslancov prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Peter Kysel. Následne má prísť pred výbor advokát a exminister Daniel Lipšic. Zvyšných dvoch kandidátov majú vypočuť v utorok (2. 2.). Verejnosť môže sledovať priamy prenos z híringu na webe RTVS.



Každý kandidát v úvode predstaví dôvody na kandidatúru, pracovné skúsenosti či publikačnú činnosť. Následne bude odpovedať na otázky členov výboru i ďalších prítomných poslancov. Možnosť pýtať sa má aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, respektíve zástupca prezidentskej kancelárie. Hlava štátu zatiaľ túto možnosť podľa predsedu výboru Milana Vetráka (OĽANO) nevyužila. Vetrák informoval, že členovia výboru sa budú snažiť posúdiť odborný a morálny profil kandidáta a predpoklady na plnenie funkcie špeciálneho prokurátora.

Na snímke zľava poslanec NR SR Ľuboš Blaha (Smer-SD), overovateľ Ústavnoprávneho výboru NR SR Ondrej Dostál (SaS) a predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽaNO) počas vypočutia kandidátov na špeciálneho prokurátora na zasadnutí výboru 1. februára 2021 v Bratislave.
Foto: TASR - Jakub Kotian


Verejný híring je podmienkou na voľbu v parlamente. Predstavitelia koalície tvrdia, že pre voľbu bude dôležité verejné vypočutie, po ktorom sa chcú dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Špeciálny prokurátor by sa mal voliť na aktuálnej schôdzi NR SR, presný termín zatiaľ nie je známy.

Šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) chcú byť štyria kandidáti - advokát a exminister Daniel Lipšic a prokurátori ÚŠP Peter Kysel, Vasiľ Špirko a Ján Šanta. Národná rada SR bude voliť nového šéfa ÚŠP po tom, ako sa obvinený Dušan K. vzdal tejto funkcie.

P. Kysel chce ako šéf ÚŠP potiahnuť kolektív do úkonov, ktoré sa očakávajú

Na snímke kandidát na špeciálneho prokurátora a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Peter Kysel počas vypočutia pred Ústavnoprávnym výborom NR SR 1. februára 2021 v Bratislave.
Foto: TASR - Jakub Kotian

Peter Kysel by chcel ako špeciálny prokurátor potiahnuť ľudí v Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) znova do takých úkonov, aké sa od ÚŠP očakávajú. Chcel by stmeliť kolektív, ktorý podľa neho bývalé vedenie "rozbilo". Svoju kandidatúru na šéfa ÚŠP odôvodnil tým, že bývalý špeciálny prokurátor Dušan K. bol obvinený za trestnú činnosť, ktorá má byť predmetom práce úradu. Považuje to za hanbu pre všetkých prokurátorov. Skonštatoval to na verejnom vypočutí pred ústavnoprávnym výborom.

Dušan K. sa podľa neho snažil tlačiť na prokurátorov, ako majú postupovať. Za jeho zlyhanie Kysel považuje aj to, ako manažoval spisy a zaťažoval prokurátorov.

Podľa Kysela nekonal voči špeciálnemu prokurátorovi generálny prokurátor, ktorý mal jediný možnosti ho postihovať. "S týmito veternými mlynmi bolo ťažké bojovať," dodal s tým, že tí, ktorí verejne kritizovali špeciálneho prokurátora, boli perzekvovaní, krátili sa im odmeny alebo boli zahltení spismi. Bolo podľa neho zbytočné robiť verejné výzvy. Nepovažoval za šťastné vystavovať na pranier seba a svoju rodinu tým, že urobí zo seba terč pre špeciálneho, prípadne generálneho prokurátora.



Kysel nastúpil na ÚŠP v roku 2005. Od roku 2010 sa začal venovať prioritne organizovanej trestnej činnosti a od roku 2015 aj problematike terorizmu. Od januára tohto roka je poverený vedením oddelenia organizovaného zločinu, terorizmu a medzinárodnej kriminality.

Kysel dozoroval trestné veci zločineckej skupiny sýkorovcov, bol aj prokurátorom v kauze vraždy exprimátora Lászlóa Basternáka. Nemá vedeckú a publikačnú činnosť, odôvodnil to tým, že je jedným z najvyťaženejších prokurátorov v súvislosti s dozorovaním. Vylúčil politické tlaky v kauzách, ktoré dozoruje.

Na ÚŠP treba podľa neho zmeniť manažment spisov. Problém vidí tiež v personálnom obsadení. Ak niekto odchádza do dôchodku, malo by sa podľa neho výberové konanie vypísať skôr. „Tlačíme pred sebou množstvo spisov. Chýbajú tiež asistenti, ktorí by mohli vykonávať drobné analýzy," opísal aktuálne problémy na úrade.

Odpovedať mal Kysel aj na otázky k prípadu exšéfa polície Milana Lučanského, pre ktorého dal návrh na kolúznu väzbu. Svoj krok vysvetlil tým, že Lučanský bol obvinený za prijímanie úplatkov v dvoch skutkoch a dôvody väzby zhrnul na tri a pol strany s tým, že sudca vyhovel. Zákaz komunikácie je podľa neho v prvom štádiu kolúznej väzby bežný postup, nie je to nič špeciálne. Dodal, že tento režim sa postupne uvoľňuje, keď vyšetrovanie pokračuje. Vyšetrovanie Lučanského trvalo podľa neho len mesiac, čo je krátky čas.

Informovanie médií o policajných zákrokoch v predstihu, dokonca ich asistovanie pri zákroku, považuje Kysel za nepríjemnú situáciu. Nevie si to vysvetliť inak ako únikom z polície, nemá vedomosť o únikoch z prostredia prokuratúry. Za nešťastné považuje aj zverejňovanie videí Lynx Commanda zo zákrokov, sťažovalo to podľa neho prácu prokurátorom pri dokazovaní.

Extrémistickú kriminalitu vníma P. Kysel ako závažný problém



Extrémistickú kriminalitu vníma kandidát na špeciálneho prokurátora Peter Kysel ako závažný problém v spoločnosti, vidno to podľa neho aj na počte prípadov, ktoré riešia na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Upozornil na formy latentnej trestnej činnosti extrémizmu, ktorá sa pácha na sociálnych sieťach. Trestné konanie však považuje za „bič, ktorý plieska na konci". Základ je podľa neho vo vzdelávaní a výchove k demokratickým princípom.

Kysel na vypočúvaní pred parlamentným ústavnoprávnym výborom ozrejmil, že celá debata vo verejnosti o extrémistickej trestnej činnosti a zefektívnení činnosti ÚŠP je trochu emočne sýtená a nepochopená.

„Celá zmena na ÚŠP mala spočívať v tom, že sa zlúčia dve oddelenia, a to oddelenie organizovaného zločinu terorizmu a medzinárodnej kriminality s oddelením extrémizmu. Nebola žiadna idea zo strany generálneho prokurátora ani nikoho v úrade zrušiť stíhanie trestných činov extrémizmu," skonštatoval v súvislosti so zámermi o zmene organizácie na ÚŠP.

Je podľa neho potrebné zefektívniť fungovanie úradu a zlepšiť manažment spisov. V súčasnosti to totiž funguje podľa neho tak, že tí, ktorí sa venujú extrémizmu, dostávajú na stôl aj ekonomickú trestnú činnosť, keďže týchto prípadov je enormne veľa. Takéto zaťažovanie prokurátorov prípadmi odlišných špecializácií nepovažuje za efektívne.

Na Slovensku Kyselovi chýba program na odhaľovanie ekonomickej trestnej činnosti, ktoré spočíva napríklad v detekovaní podozrivých finančných machinácii. Umožnilo by to podľa neho vyšetrovať ekonomickú trestnú činnosť hneď, a nie po pár rokoch, keď sa pretvára.

Kysel uprednostňuje na čele ÚŠP prokurátora. „Pokiaľ je ÚŠP akousi korunou náročnosti postihovania istých foriem trestnej činnosti, je to skôr pozícia pre prokurátora ako osobu, ktorá je mimo prokurátorského prostredia," povedal s tým, že nechce nič hodnotiť ani paušalizovať. Dodal, že vždy bude lepšie preukázateľná apolitickosť úradu, pokiaľ bude na čelo úradu zvolený prokurátor, ktorý nemá žiadny styk s politikou.

Generálneho prokurátora Maroša Žilinku pozná Kysel 15 rokov. Považuje ho za profesionála, ľudsky si s ním rozumie. Ide podľa neho o zásadového prokurátora. „Ktokoľvek bude špeciálnym prokurátorom, bude mať dennodenne čo vysvetľovať generálnemu prokurátorovi," uviedol s tým, že Žilinka je náročný vo vzťahu k podriadeným.

Kandidát upozornil, že inštitút spolupracujúcich osôb v trestnom konaní, čiže tzv. kajúcnikov, funguje na Slovensku od roku 2003. Dodal, že jeho používanie má svoje nesporné výhody a riziká. Je podľa neho nevyhnutné skúmať motiváciu danej osoby, a teda, či vypovedá v súvislosti so zákonom, teda o svojej trestnej činnosti, ktorú páchala s inými osobami, a tak pomôže usvedčiť iných páchateľov.

„Vždy sa tam pozerá na mieru závažnosti informácií, ktoré osoba poskytne. Tá miera musí byť vyššia ako tá, ktorú orgány predtým vôbec poznali," vysvetlil Kysel. Dôležité je podľa neho aj to, ak pred výpoveďou danej osoby nebolo vôbec možné viesť dokazovanie. Treba si podľa neho dávať pozor na motiváciu konania kajúcnikov.

D. Lipšic: Špeciálnu prokuratúru vnímam ako rehoľu



Národná rada SR sa musí rozhodnúť, či bude človek do konca života diskvalifikovaný za to, že bol v politike. Uviedol to kandidát na šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic na verejnom vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Špeciálnu prokuratúru vníma ako rehoľu.

Lipšic sa rozhodol kandidovať preto, lebo má pocit, že v súčasnosti je na to vhodná doba, a to aj vďaka zmenám v prokuratúre, súdnictve aj politike. Vidí tu šancu posunúť spravodlivosť dopredu. V minulosti podľa Lipšica taká šanca neexistovala. Zdôrazňuje, že "tento boj nie je zďaleka vyhratý". "Buď sa vrátime späť do systému našich ľudí, alebo spravíme krok ďalej v trestnej spravodlivosti," poznamenal.

Na snímke kandidát na špeciálneho prokurátora, advokát a exminister spravodlivosti Daniel Lipšic počas vypočutia pred Ústavnoprávnym výborom NR SR 1. februára 2021 v Bratislave.
Foto: TASR – Jakub Kotian


V súvislosti s medializovanými informáciami, že Lipšic získal bezpečnostnú previerku cez ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina), povedal, že je pravdou, že rezort práce doručil do Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) jeho dotazník na vykonanie bezpečnostnej previerky najvyššieho stupňa. Advokát je presvedčený, že ju vykonal dobre a hĺbkovo. Zároveň podotkol, že previerka sa robí približne 60 dní a tá jeho bola robená 69 dní. Previerku získal zákonne a skonštatoval, že na čele NBÚ je nominant bývalej vlády.

Na margo toho, že Lipšicovi ako advokátovi umožnila kandidovať za špeciálneho prokurátora novela zákona, hovorí, že je vhodné, aby vrcholné justičné funkcie boli otvorené. Dôvodom je, aby bola konkurencia čo najvyššia, skonštatoval. Ak na post špeciálneho prokurátora kandiduje neprokurátor, je to podľa Lipšica pozitívom, pretože prináša iný pohľad na vec a má skúsenosti z iného prostredia.

Za nevyhnutné by Lipšic pri zvolení za špeciálneho prokurátora považoval prerušenie kontaktu s ľuďmi, ktorí sú politickí aktívni. "Človek, ktorý získa dôveru parlamentu, sa musí odstrihnúť od svojich kontaktov," podotkol. Zároveň uviedol, že nemá aktívny vzťah s premiérom Igorom Matovičom (OĽANO). Ak predseda vlády potrebuje k nejakej veci konzultáciu, zvykne Lipšicovi zavolať alebo sa stretnú. Je to však podľa Lipšica sporadické.

Garanciou toho, že sa vie odstrihnúť od kontaktov, je podľa neho to, že ako minister postupoval aj voči osobám, ktoré boli z jeho vládnej koalície. Tvrdí, že ak by mal v nejakom prípade konflikt záujmov, bol by v konaní vylúčený.

„Moji spolukandidáti sú renomovaní prokurátori. Som presvedčený, že by nekandidovali, keby mali presvedčenie, že je voľba vopred dohodnutá," reagoval pred novinármi na domnienky, že by v koalícii mohla byť dohoda na tom, že sa stane špeciálnym prokurátorom práve on.

Dodal, že ak by ktokoľvek zo súčasnej vlády naplnil zákonné znaky trestného činu, tak by začal voči nemu trestné stíhanie. Považuje za nelegitímne, aby akékoľvek vedenie trestného stíhania bolo ovplyvnené politickými motiváciami. Pri trestnom stíhaní je podľa neho potrebné postupovať bez hnevu, vášne aj bez pomsty. "Trestné stíhanie musí byť postavené na dôkazoch a ničom inom," poznamenal Lipšic.

Lipšic tvrdí, že ako advokát zo spisu nevynáša a vynášanie by malo byť legislatívne upravené. "Je to problém, ktorý je vážny, a stálo by za zváženie upraviť právnu úpravu zverejňovania väzobných rozhodnutí súdov," myslí si. K úniku informácií by nemalo dochádzať. Informácie podľa neho unikajú od advokátov aj z polície. Lipšic zverejnil len obžalobu vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka. Bolo to v súhlase rodiny Kuciakovcov, ktorý v prípade zastupoval.



Lipšic: Na boj s extrémistickými deliktami je potrebná špecializácia



Na boj s extrémistickými deliktami je potrebná špecializácia, tvrdí kandidát na špeciálneho prokurátora Daniel Lipšic. V prípade úspešnosti svojej kandidatúry by vykonal na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) audit a diskutoval by o tom, ako zachovať špecializáciu a väčšiu vyváženosť medzi jednotlivými prokurátormi. Skonštatoval to počas pondelkového vypočúvania pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Šéf výboru Milan Vetrák (OĽANO) zároveň prerušil schôdzu výboru, poslanci sa opäť zídu v utorok (2. 2.) o 9.00 h. Pokračovať majú vo vypočúvaní kandidátov Jána Šantu a Vasiľa Špirka.

Lipšic hovorí, že pôvodná koncepcia generálneho prokurátora Maroša Žilinku bola zachovať extrémistické oddelenie pod oddelením všeobecnej kriminality. To podľa neho "dáva logiku". Umožňuje to špecializáciu a spravodlivejšie vyrovnanie agendy medzi prokurátormi. To, ktoré trestné činy by mali byť v pôsobnosti ÚŠP, je vecou parlamentu. "Je to jeho suverénne rozhodnutie a myslím si, že k zmene v tejto veci v Trestnom poriadku nepríde," podotkol.

V boji proti extrémizmu pomôže trestné právo, no "na konci dňa je kľúčové vzdelanie". Ľudia, ktorí šíria klamstvá o holokauste, by mali byť podľa neho na okraji spoločnosti. "Majú mimoriadne nízku empatiu," skonštatoval Lipšic s tým, že radikálne názory sa vyskytujú častejšie.

Lipšic tiež tvrdí, že jeho názor na slobodu prejavu sa nezmenil, no prokurátor musí podľa neho verne aplikovať to, čo je v zákone. "Prokurátor je na to, aby zákon napĺňal, nie na to, aby ho tvoril," skonštatoval. Ak by sa stal špeciálnym prokurátorom, vyhlásil, že jeho akademické názory na slobodu prejavu nesmú mať vplyv na výkon jeho funkcie.

Rozdeľovanie spisov na ÚŠP by malo byť podľa neho v kompetencii riaditeľov odborov. Ak by mal udeľovať spisy špeciálny prokurátor sám sebe, tak len po dohode, aby nevznikla pochybnosť, že si prideľuje spisy účelovo.

V súvislosti s problematikou vzatia do väzby si myslí, že najmä sudcovia Špecializovaného trestného súdu veľmi starostlivo posudzujú, či sú naplnené dôvody na väzbu, pretože ide o enormný zásah do osobnej slobody. "Myslím si, že rozhodnutia tomu nasvedčujú," skonštatoval.

Lipšic mal tiež odpovedať na otázku poslanca Jozefa Pročka (OĽANO) o údajnej intímnej komunikácii s dnes už odsúdenou Alenou Zs. Spomenul viaceré kompromitačné akcie, ktoré sa v minulosti diali v súvislosti s jeho osobou. Tvrdí, že sa potvrdilo, že komunikácia bola dôsledkom heknutia jeho profilu na sociálnej sieti.

Pročko sa tiež Lipšica spýtal, či by nebolo vhodné vzdať sa kandidatúry, keďže v prípade jeho úspechu vo voľbe by bol ako prokurátor ešte stále dva roky podmienečne odsúdený v súvislosti s dopravnou nehodou. Lipšic odpovedal, že na konci dňa je to na zvážení poslancov NR SR. Zopakoval, že by si do konca života vyčítal, keby sa o túto pozíciu nepokúsil a nezabojoval. "Z boja som nikdy neutekal, nebudem utekať ani teraz, aj keby som prehral," dodal.



Profily kandidátov na post špeciálneho prokurátora


Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR vypočúva kandidátov na špeciálneho prokurátora. Prvý predstúpil pred poslancov prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Peter Kysel. Následne má prísť pred výbor advokát a exminister Daniel Lipšic. Prokurátori Ján Šanta a Vasiľ Špirko prídu na rad v utorok 2. februára.


JUDr. Peter Kysel (1971)



JUDr. Peter Kysel pôsobí ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na odbore všeobecnej kriminality, oddelení organizovaného zločinu, terorizmu a medzinárodnej kriminality. Na post kandidáta na špeciálneho prokurátora ho navrhla Rada prokurátorov.

Kysel sa narodil v Banskej Bystrici. Po maturite na gymnáziu v Banskej Bystrici v roku 1989 začal študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1995 titulom Mgr. V roku 2000 ukončil rigorózne konanie na Právnickej fakulte UK v študijnom odbore právo a dosiahol titul JUDr.

Ako právnik oddelenia medzinárodných zmlúv na Ministerstve spravodlivosti (MS) SR pôsobil v rokoch 1995 - 1996. Do konca januára 1999 pôsobil v bankovom sektore.

Od 1. februára 1999 do 31. júla 2000 bol právnym čakateľom na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Banskej Bystrici. Ešte v máji v roku 2000 zložil Kysel prokurátorské skúšky a 1. augusta 2000 ho vymenovali za prokurátora. Stal sa prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici a na tomto poste pôsobil do konca apríla 2003. Od 1. mája 2003 do 30. novembra 2005 bol prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave.

Na ÚŠP nastúpil 1. decembra 2005, kde sa venuje agende súvisiacej s korupciou a od roku 2010 aj agende súvisiacej s trestnou činnosťou páchanou zločineckými skupinami, terorizmom a s úkladnými vraždami.

V rokoch 2001 - 2003 bol členom prokurátorskej rady. Od roku 2004 do roku 2009 pôsobil aj ako člen odvolacej disciplinárnej komisie. Od roku 2020 zastupuje prokuratúru v expertných skupinách v oblasti boja proti terorizmu a pôsobí aj ako národný spravodajca Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust).

Kysel absolvoval v rokoch 2015 - 2019 viacero vzdelávacích seminárov v Českej republike, Francúzsku, Poľsku, Holandsku, Spojených štátoch amerických (USA), Taliansku alebo Španielsku. V minulosti Kysel dozoroval známe kauzy vysokopostavených členov bratislavského gangu sýkorovcov a tiež prípady právoplatne odsúdených členov zločineckého gangu Miroslava Štvrteckého. Kysel bol prokurátorom aj v kauze vraždy exprimátora Lászlóa Basternáka. Aktuálne Kysel dozoruje aj prípady vysokopostavených členov slovenskej polície a Slovenskej informačnej služby (SIS) zadržaných po akcii Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) s názvom Judáš.



JUDr. Daniel Lipšic, LL.M. (1973)

Na archívnej snímke Daniel Lipšic.
Foto: TASR Jaroslav Novák


Daniel Lipšic je advokát, v minulosti bol ministrom spravodlivosti. Za kandidáta na funkciu špeciálneho prokurátora ho navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského.

Lipšic sa narodil 8. júla 1973 v Bratislave. V roku 1996 absolvoval štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V roku 1994 sa zúčastnil na študijných pobytoch na Georgetown University Law Center vo Washingtone a na University of Minnesota Law School v americkom Minneapolise. V rokoch 1997 a 1998 absolvoval postgraduálne štúdium postupne na Právnickej fakulte UK v Bratislave a na Harvard Law School v Cambridgei (USA).

Od roku 1996 pracoval najskôr ako vedúci projektu konkurzného práva v Poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky, v rokoch 1997 a 1998 pôsobil na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Prešove. V roku 1997 sa stal členom Rady expertov Inštitútu konkurzného práva, do začiatku decembra 1998 potom pracoval v advokátskej kancelárii JUDr. Ernesta Valka. Od 9. decembra 1998 do 31. marca 2002 zastával funkciu vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti SR.

V období od 15. októbra 2002 do februára 2006 bol ministrom spravodlivosti SR a od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012 zastával post ministra vnútra SR.

Ako študent právnickej fakulty pôsobil v pravicovej mládežníckej organizácii Občiansko-demokratická mládež (ODM), ktorú viedol do roku 1995. Potom sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a od roku 2000 jeho dlhoročným podpredsedom. Po júnových parlamentných voľbách v roku 2006 sa 8. júla 2006 v súvislosti s postojom vtedajšieho vedenia KDH pri zostavovaní novej vlády tejto funkcie vzdal. Od roku 2007 bol znovu podpredsedom KDH, a to pre vnútro a spravodlivosť.

Dňa 27. mája 2012 vystúpil z KDH, v októbri 2012 založili spolu nový politický subjekt s názvom Nová väčšina (NOVA). Necelý rok pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 5. marca 2016, sa NOVA a OĽANO Igora Matoviča dohodli na spolupráci a do volieb išli spoločne.

Lipšic zrazil 19. septembra 2016 na Vajnorskej ulici v Bratislave 72-ročného chodca, ktorý svojim zraneniam podľahol. V súvislosti s nehodou sa vzdal poslaneckého mandátu a vzhľadom na vyšetrovanie nehody odstúpil v januári 2017 aj z funkcie predsedu hnutia NOVA. Okresný súd Bratislava III odsúdil v polovici septembra 2017 Lipšica za prečin usmrtenia na podmienečný trest tri roky a zároveň mu určil skúšobnú dobu v trvaní päť rokov. Daniel Lipšic sa začal venovať právnej praxi.



JUDr. Ján Šanta, PhD., LL.M., MBA (1967)

Na archívnej snímke Ján Šanta.
Foto: TASR – Jakub Kotian


Ján Šanta je prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), je poverený riaditeľ odboru ekonomickej kriminality a zároveň vedúci oddelenia majetkovej kriminality. Na post kandidáta na špeciálneho prokurátora ho navrhli dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy a poslanci Juraj Gyimesi a Peter Kremský (obaja OĽANO).

Šanta v roku 1990 ukončil štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach, o osem rokov neskôr získal na PF UK titul JUDr. a hodnosť PhD.

Postgraduálne štúdium absolvoval v roku 2017 na Európskej škole obchodu a manažmentu (European School of Business and Management) v Prahe.

Od roku 1992 bol prokurátorom Mestskej prokuratúry v Košiciach, od 1. júla 1993 pôsobil na Mestskej prokuratúre (neskôr Obvodná prokuratúra) Košice II. V rokoch 1997 - 2004 bol vedúcim trestného oddelenia na Krajskej prokuratúre Prešov. Od roku 2004 je prokurátorom ÚŠP, bol riaditeľom odboru ekonomickej kriminality (2005 - 2010), od roku 2010 zastáva súčasnú funkciu.

V minulosti dozoroval mediálne známe kauzy nebankových subjektov BMG Invest a Horizont Slovakia, kde boli po dlhých rokoch obštrukcií právoplatne odsúdení v roku 2019 a v lete minulého roku Patrik Pachinger, Dávid Brtva a napokon aj podnikateľ Jozef Majský.

Bol prokurátorom v prípade podnikateľa Mikuláša Varehu, ktorého odsúdili za trestné činy skrátenia dane a poistného a neodvedenia dane a poistného na 11-ročný trest odňatia slobody. Dozoruje aj prípad falšovania televíznych zmeniek, kde boli neprávoplatne odsúdení na 19-ročné tresty odňatia slobody podnikateľ Marian K. a exriaditeľ TV Markíza Pavol R. Je prokurátorom aj v prípade falšovania ďalších dvoch zmeniek, kde bol obžalovaný Štefan Á. – bývalý komplic Mariana K., vylúčený na samostatné konanie.

Je špecialistom na najzávažnejšie formy ekonomickej kriminality, najmä na trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, daňové trestné činy, podvody a ďalšie. Už 25 rokov pôsobí ako pedagóg a lektor – je externým pedagógom na Katedre trestného práva Akadémie Policajného zboru, na Katedre trestného práva PF UK a na Katedre justičného vzdelávania Justičnej akadémie.



JUDr. Vasiľ Špirko (1974)

Na archívnej snímke Vasiľ Špirko.
Foto: TASR František Iván


Vasiľ Špirko je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, pôsobí na odbore ekonomickej kriminality.

Na post kandidáta na špeciálneho prokurátora ho navrhol poslanec Dominik Drdul z klubu OĽANO.

Špirko sa narodil v Košiciach. Po maturite na gymnáziu v roku 1992 študoval nadstavbové štúdium na obchodnej akadémii, odbor sociálne právo (1992 - 1994).

V rokoch 1994 - 1999 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, študijný odbor právo ukončil priznaním akademického titulu magister. O rok neskôr po úspešnom absolvovaní rigoróznej skúšky mu bol priznaný akademický titul doktor práv (JUDr.)

V rokoch 1999 - 2000 pracoval ako právnik na Národnom úrade práce – Okresný úrad práce Košice I. V roku 2000 nastúpil na základnú vojenskú službu na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Prešove.

V rokoch 2001 - 2011 pôsobil ako profesionálny vojak Ozbrojených síl SR. Spočiatku bol právnym čakateľom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave (2001 - 2002), neskôr sa stal prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry. V rokoch 2010 - 2011 absolvoval stáž na Generálnej prokuratúre SR.

V rokoch 2011 - 2012 bol prokurátorom Okresnej prokuratúry v Pezinku. Od roku 2013 až do súčasnosti pôsobí ako prokurátor ÚŠP na odbore ekonomickej kriminality.

Špirko pracoval na trestných činoch riaditeľov rôznych daňových úradov, kauze ruských podnikateľov Salmanovcov. Dozoruje kauzu Tipos, kde figurujú obvinení exriaditeľ spoločnosti Ján B. a bývalý šéf IT Miloš P. Prokurátor dozoruje aj prípad Shark, kde je až 63 osôb, prevažne podnikateľov z východu, obvinených z legalizácie príjmu z trestnej činnosti a trestných činov skrátenia dane a poistného.

V kauze daňových podvodov, konkrétne neoprávnených vratiek DPH za desiatky miliónov eur na východe Slovenska, podal trestné oznámenie na niekdajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a exministra financií či dopravy Jána Počiatka (obaja Smer-SD). Prokurátor dozoroval aj vyšetrovanie exministra Kaliňáka vo veci kúpy podielu vo firme B. A. Haus od Ladislava Bašternáka. Prokurátor Špirko čelil v roku 2016 obvineniu z trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa. Generálna prokuratúra (GP) SR obvinenie 17. augusta 2016 zrušila.

Začiatkom marca 2018 pred novinármi povedal, že Počiatek a Kaliňák mali počas ich pôsobenia v politike prostredníctvom podozrivých aktivít pri rôznych zákazkách nadobudnúť prostriedky vo výške 200 miliónov eur, ktoré sa snažili zlegalizovať. Informoval tiež, že na Kaliňáka podáva trestné oznámenie za pokus o diskreditáciu jeho osoby. Špirkove verejné vyjadrenia riešila disciplinárna komisia.




M. Žilinka: Verím, že vypočutie kandidátov bude profesionálne


Na archívnej snímke generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.
Foto: TASR – Jakub Kotian


Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka verí, že verejné vypočutie kandidátov na špeciálneho prokurátora pred parlamentným ústavnoprávnym výborom bude profesionálne. Uviedol na svojom profile na sociálnej sieti.

"Verím, že vypočutie bude profesionálne, ale hlavne dôstojné, nezasahujúce neprimeraným spôsobom do osobnosti kandidátov, ktorí denne nasadzujú v boji za spravodlivosť život svoj a svojich blízkych. Kandidátom držím palce a verím, že Národná rada SR napokon zvolí špeciálneho prokurátora, na ktorého budú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) hrdí," uvádza Žilinka.