Bratislava 1. februára (TASR) - V pondelok ráno sa začalo v priestoroch Bratislavského hradu verejné vypočutie kandidátov na špeciálneho prokurátora pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Ako prvý predstúpil pred poslancov prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Peter Kysel. Následne má prísť pred výbor advokát a exminister Daniel Lipšic. Zvyšných dvoch kandidátov majú vypočuť v utorok (2. 2.). Verejnosť môže sledovať priamy prenos z híringu na webe RTVS.



Každý kandidát v úvode predstaví dôvody na kandidatúru, pracovné skúsenosti či publikačnú činnosť. Následne bude odpovedať na otázky členov výboru i ďalších prítomných poslancov. Možnosť pýtať sa má aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, respektíve zástupca prezidentskej kancelárie. Hlava štátu zatiaľ túto možnosť podľa predsedu výboru Milana Vetráka (OĽANO) nevyužila. Vetrák informoval, že členovia výboru sa budú snažiť posúdiť odborný a morálny profil kandidáta a predpoklady na plnenie funkcie špeciálneho prokurátora.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Verejný híring je podmienkou na voľbu v parlamente. Predstavitelia koalície tvrdia, že pre voľbu bude dôležité verejné vypočutie, po ktorom sa chcú dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Špeciálny prokurátor by sa mal voliť na aktuálnej schôdzi NR SR, presný termín zatiaľ nie je známy.

Šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) chcú byť štyria kandidáti - advokát a exminister Daniel Lipšic a prokurátori ÚŠP Peter Kysel, Vasiľ Špirko a Ján Šanta. Národná rada SR bude voliť nového šéfa ÚŠP po tom, ako sa obvinený Dušan K. vzdal tejto funkcie.

P. Kysel chce ako šéf ÚŠP potiahnuť kolektív do úkonov, ktoré sa očakávajú

Foto: TASR - Jakub Kotian

Peter Kysel by chcel ako špeciálny prokurátor potiahnuť ľudí v Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) znova do takých úkonov, aké sa od ÚŠP očakávajú. Chcel by stmeliť kolektív, ktorý podľa neho bývalé vedenie "rozbilo". Svoju kandidatúru na šéfa ÚŠP odôvodnil tým, že bývalý špeciálny prokurátor Dušan K. bol obvinený za trestnú činnosť, ktorá má byť predmetom práce úradu. Považuje to za hanbu pre všetkých prokurátorov. Skonštatoval to na verejnom vypočutí pred ústavnoprávnym výborom.

Dušan K. sa podľa neho snažil tlačiť na prokurátorov, ako majú postupovať. Za jeho zlyhanie Kysel považuje aj to, ako manažoval spisy a zaťažoval prokurátorov.

Podľa Kysela nekonal voči špeciálnemu prokurátorovi generálny prokurátor, ktorý mal jediný možnosti ho postihovať. "S týmito veternými mlynmi bolo ťažké bojovať," dodal s tým, že tí, ktorí verejne kritizovali špeciálneho prokurátora, boli perzekvovaní, krátili sa im odmeny alebo boli zahltení spismi. Bolo podľa neho zbytočné robiť verejné výzvy. Nepovažoval za šťastné vystavovať na pranier seba a svoju rodinu tým, že urobí zo seba terč pre špeciálneho, prípadne generálneho prokurátora.



Kysel nastúpil na ÚŠP v roku 2005. Od roku 2010 sa začal venovať prioritne organizovanej trestnej činnosti a od roku 2015 aj problematike terorizmu. Od januára tohto roka je poverený vedením oddelenia organizovaného zločinu, terorizmu a medzinárodnej kriminality.

Kysel dozoroval trestné veci zločineckej skupiny sýkorovcov, bol aj prokurátorom v kauze vraždy exprimátora Lászlóa Basternáka. Nemá vedeckú a publikačnú činnosť, odôvodnil to tým, že je jedným z najvyťaženejších prokurátorov v súvislosti s dozorovaním. Vylúčil politické tlaky v kauzách, ktoré dozoruje.

Na ÚŠP treba podľa neho zmeniť manažment spisov. Problém vidí tiež v personálnom obsadení. Ak niekto odchádza do dôchodku, malo by sa podľa neho výberové konanie vypísať skôr. „Tlačíme pred sebou množstvo spisov. Chýbajú tiež asistenti, ktorí by mohli vykonávať drobné analýzy," opísal aktuálne problémy na úrade.

Odpovedať mal Kysel aj na otázky k prípadu exšéfa polície Milana Lučanského, pre ktorého dal návrh na kolúznu väzbu. Svoj krok vysvetlil tým, že Lučanský bol obvinený za prijímanie úplatkov v dvoch skutkoch a dôvody väzby zhrnul na tri a pol strany s tým, že sudca vyhovel. Zákaz komunikácie je podľa neho v prvom štádiu kolúznej väzby bežný postup, nie je to nič špeciálne. Dodal, že tento režim sa postupne uvoľňuje, keď vyšetrovanie pokračuje. Vyšetrovanie Lučanského trvalo podľa neho len mesiac, čo je krátky čas.

Informovanie médií o policajných zákrokoch v predstihu, dokonca ich asistovanie pri zákroku, považuje Kysel za nepríjemnú situáciu. Nevie si to vysvetliť inak ako únikom z polície, nemá vedomosť o únikoch z prostredia prokuratúry. Za nešťastné považuje aj zverejňovanie videí Lynx Commanda zo zákrokov, sťažovalo to podľa neho prácu prokurátorom pri dokazovaní.

Extrémistickú kriminalitu vníma P. Kysel ako závažný problém

Extrémistickú kriminalitu vníma kandidát na špeciálneho prokurátora Peter Kysel ako závažný problém v spoločnosti, vidno to podľa neho aj na počte prípadov, ktoré riešia na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Upozornil na formy latentnej trestnej činnosti extrémizmu, ktorá sa pácha na sociálnych sieťach. Trestné konanie však považuje za „bič, ktorý plieska na konci". Základ je podľa neho vo vzdelávaní a výchove k demokratickým princípom.

Kysel na vypočúvaní pred parlamentným ústavnoprávnym výborom ozrejmil, že celá debata vo verejnosti o extrémistickej trestnej činnosti a zefektívnení činnosti ÚŠP je trochu emočne sýtená a nepochopená.

„Celá zmena na ÚŠP mala spočívať v tom, že sa zlúčia dve oddelenia, a to oddelenie organizovaného zločinu terorizmu a medzinárodnej kriminality s oddelením extrémizmu. Nebola žiadna idea zo strany generálneho prokurátora ani nikoho v úrade zrušiť stíhanie trestných činov extrémizmu," skonštatoval v súvislosti so zámermi o zmene organizácie na ÚŠP.

Je podľa neho potrebné zefektívniť fungovanie úradu a zlepšiť manažment spisov. V súčasnosti to totiž funguje podľa neho tak, že tí, ktorí sa venujú extrémizmu, dostávajú na stôl aj ekonomickú trestnú činnosť, keďže týchto prípadov je enormne veľa. Takéto zaťažovanie prokurátorov prípadmi odlišných špecializácií nepovažuje za efektívne.

Na Slovensku Kyselovi chýba program na odhaľovanie ekonomickej trestnej činnosti, ktoré spočíva napríklad v detekovaní podozrivých finančných machinácii. Umožnilo by to podľa neho vyšetrovať ekonomickú trestnú činnosť hneď, a nie po pár rokoch, keď sa pretvára.

Kysel uprednostňuje na čele ÚŠP prokurátora. „Pokiaľ je ÚŠP akousi korunou náročnosti postihovania istých foriem trestnej činnosti, je to skôr pozícia pre prokurátora ako osobu, ktorá je mimo prokurátorského prostredia," povedal s tým, že nechce nič hodnotiť ani paušalizovať. Dodal, že vždy bude lepšie preukázateľná apolitickosť úradu, pokiaľ bude na čelo úradu zvolený prokurátor, ktorý nemá žiadny styk s politikou.

Generálneho prokurátora Maroša Žilinku pozná Kysel 15 rokov. Považuje ho za profesionála, ľudsky si s ním rozumie. Ide podľa neho o zásadového prokurátora. „Ktokoľvek bude špeciálnym prokurátorom, bude mať dennodenne čo vysvetľovať generálnemu prokurátorovi," uviedol s tým, že Žilinka je náročný vo vzťahu k podriadeným.

Kandidát upozornil, že inštitút spolupracujúcich osôb v trestnom konaní, čiže tzv. kajúcnikov, funguje na Slovensku od roku 2003. Dodal, že jeho používanie má svoje nesporné výhody a riziká. Je podľa neho nevyhnutné skúmať motiváciu danej osoby, a teda, či vypovedá v súvislosti so zákonom, teda o svojej trestnej činnosti, ktorú páchala s inými osobami, a tak pomôže usvedčiť iných páchateľov.

„Vždy sa tam pozerá na mieru závažnosti informácií, ktoré osoba poskytne. Tá miera musí byť vyššia ako tá, ktorú orgány predtým vôbec poznali," vysvetlil Kysel. Dôležité je podľa neho aj to, ak pred výpoveďou danej osoby nebolo vôbec možné viesť dokazovanie. Treba si podľa neho dávať pozor na motiváciu konania kajúcnikov.

D. Lipšic: Špeciálnu prokuratúru vnímam ako rehoľu

Národná rada SR sa musí rozhodnúť, či bude človek do konca života diskvalifikovaný za to, že bol v politike. Uviedol to kandidát na šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic na verejnom vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Špeciálnu prokuratúru vníma ako rehoľu.

Lipšic sa rozhodol kandidovať preto, lebo má pocit, že v súčasnosti je na to vhodná doba, a to aj vďaka zmenám v prokuratúre, súdnictve aj politike. Vidí tu šancu posunúť spravodlivosť dopredu. V minulosti podľa Lipšica taká šanca neexistovala. Zdôrazňuje, že "tento boj nie je zďaleka vyhratý". "Buď sa vrátime späť do systému našich ľudí, alebo spravíme krok ďalej v trestnej spravodlivosti," poznamenal.

Foto: TASR – Jakub Kotian

V súvislosti s medializovanými informáciami, že Lipšic získal bezpečnostnú previerku cez ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina), povedal, že je pravdou, že rezort práce doručil do Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) jeho dotazník na vykonanie bezpečnostnej previerky najvyššieho stupňa. Advokát je presvedčený, že ju vykonal dobre a hĺbkovo. Zároveň podotkol, že previerka sa robí približne 60 dní a tá jeho bola robená 69 dní. Previerku získal zákonne a skonštatoval, že na čele NBÚ je nominant bývalej vlády.

Na margo toho, že Lipšicovi ako advokátovi umožnila kandidovať za špeciálneho prokurátora novela zákona, hovorí, že je vhodné, aby vrcholné justičné funkcie boli otvorené. Dôvodom je, aby bola konkurencia čo najvyššia, skonštatoval. Ak na post špeciálneho prokurátora kandiduje neprokurátor, je to podľa Lipšica pozitívom, pretože prináša iný pohľad na vec a má skúsenosti z iného prostredia.

Za nevyhnutné by Lipšic pri zvolení za špeciálneho prokurátora považoval prerušenie kontaktu s ľuďmi, ktorí sú politickí aktívni. "Človek, ktorý získa dôveru parlamentu, sa musí odstrihnúť od svojich kontaktov," podotkol. Zároveň uviedol, že nemá aktívny vzťah s premiérom Igorom Matovičom (OĽANO). Ak predseda vlády potrebuje k nejakej veci konzultáciu, zvykne Lipšicovi zavolať alebo sa stretnú. Je to však podľa Lipšica sporadické.

Garanciou toho, že sa vie odstrihnúť od kontaktov, je podľa neho to, že ako minister postupoval aj voči osobám, ktoré boli z jeho vládnej koalície. Tvrdí, že ak by mal v nejakom prípade konflikt záujmov, bol by v konaní vylúčený.

„Moji spolukandidáti sú renomovaní prokurátori. Som presvedčený, že by nekandidovali, keby mali presvedčenie, že je voľba vopred dohodnutá," reagoval pred novinármi na domnienky, že by v koalícii mohla byť dohoda na tom, že sa stane špeciálnym prokurátorom práve on.

Dodal, že ak by ktokoľvek zo súčasnej vlády naplnil zákonné znaky trestného činu, tak by začal voči nemu trestné stíhanie. Považuje za nelegitímne, aby akékoľvek vedenie trestného stíhania bolo ovplyvnené politickými motiváciami. Pri trestnom stíhaní je podľa neho potrebné postupovať bez hnevu, vášne aj bez pomsty. "Trestné stíhanie musí byť postavené na dôkazoch a ničom inom," poznamenal Lipšic.

Lipšic tvrdí, že ako advokát zo spisu nevynáša a vynášanie by malo byť legislatívne upravené. "Je to problém, ktorý je vážny, a stálo by za zváženie upraviť právnu úpravu zverejňovania väzobných rozhodnutí súdov," myslí si. K úniku informácií by nemalo dochádzať. Informácie podľa neho unikajú od advokátov aj z polície. Lipšic zverejnil len obžalobu vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka. Bolo to v súhlase rodiny Kuciakovcov, ktorý v prípade zastupoval.

Lipšic: Na boj s extrémistickými deliktami je potrebná špecializácia

Na boj s extrémistickými deliktami je potrebná špecializácia, tvrdí kandidát na špeciálneho prokurátora Daniel Lipšic. V prípade úspešnosti svojej kandidatúry by vykonal na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) audit a diskutoval by o tom, ako zachovať špecializáciu a väčšiu vyváženosť medzi jednotlivými prokurátormi. Skonštatoval to počas pondelkového vypočúvania pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Šéf výboru Milan Vetrák (OĽANO) zároveň prerušil schôdzu výboru, poslanci sa opäť zídu v utorok (2. 2.) o 9.00 h. Pokračovať majú vo vypočúvaní kandidátov Jána Šantu a Vasiľa Špirka.

Lipšic hovorí, že pôvodná koncepcia generálneho prokurátora Maroša Žilinku bola zachovať extrémistické oddelenie pod oddelením všeobecnej kriminality. To podľa neho "dáva logiku". Umožňuje to špecializáciu a spravodlivejšie vyrovnanie agendy medzi prokurátormi. To, ktoré trestné činy by mali byť v pôsobnosti ÚŠP, je vecou parlamentu. "Je to jeho suverénne rozhodnutie a myslím si, že k zmene v tejto veci v Trestnom poriadku nepríde," podotkol.

V boji proti extrémizmu pomôže trestné právo, no "na konci dňa je kľúčové vzdelanie". Ľudia, ktorí šíria klamstvá o holokauste, by mali byť podľa neho na okraji spoločnosti. "Majú mimoriadne nízku empatiu," skonštatoval Lipšic s tým, že radikálne názory sa vyskytujú častejšie.

Lipšic tiež tvrdí, že jeho názor na slobodu prejavu sa nezmenil, no prokurátor musí podľa neho verne aplikovať to, čo je v zákone. "Prokurátor je na to, aby zákon napĺňal, nie na to, aby ho tvoril," skonštatoval. Ak by sa stal špeciálnym prokurátorom, vyhlásil, že jeho akademické názory na slobodu prejavu nesmú mať vplyv na výkon jeho funkcie.

Rozdeľovanie spisov na ÚŠP by malo byť podľa neho v kompetencii riaditeľov odborov. Ak by mal udeľovať spisy špeciálny prokurátor sám sebe, tak len po dohode, aby nevznikla pochybnosť, že si prideľuje spisy účelovo.

V súvislosti s problematikou vzatia do väzby si myslí, že najmä sudcovia Špecializovaného trestného súdu veľmi starostlivo posudzujú, či sú naplnené dôvody na väzbu, pretože ide o enormný zásah do osobnej slobody. "Myslím si, že rozhodnutia tomu nasvedčujú," skonštatoval.

Lipšic mal tiež odpovedať na otázku poslanca Jozefa Pročka (OĽANO) o údajnej intímnej komunikácii s dnes už odsúdenou Alenou Zs. Spomenul viaceré kompromitačné akcie, ktoré sa v minulosti diali v súvislosti s jeho osobou. Tvrdí, že sa potvrdilo, že komunikácia bola dôsledkom heknutia jeho profilu na sociálnej sieti.

Pročko sa tiež Lipšica spýtal, či by nebolo vhodné vzdať sa kandidatúry, keďže v prípade jeho úspechu vo voľbe by bol ako prokurátor ešte stále dva roky podmienečne odsúdený v súvislosti s dopravnou nehodou. Lipšic odpovedal, že na konci dňa je to na zvážení poslancov NR SR. Zopakoval, že by si do konca života vyčítal, keby sa o túto pozíciu nepokúsil a nezabojoval. "Z boja som nikdy neutekal, nebudem utekať ani teraz, aj keby som prehral," dodal.

Profily kandidátov na post špeciálneho prokurátora

Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR vypočúva kandidátov na špeciálneho prokurátora. Prvý predstúpil pred poslancov prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Peter Kysel. Následne má prísť pred výbor advokát a exminister Daniel Lipšic. Prokurátori Ján Šanta a Vasiľ Špirko prídu na rad v utorok 2. februára.

M. Žilinka: Verím, že vypočutie kandidátov bude profesionálne

Foto: TASR – Jakub Kotian

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka verí, že verejné vypočutie kandidátov na špeciálneho prokurátora pred parlamentným ústavnoprávnym výborom bude profesionálne. Uviedol na svojom profile na sociálnej sieti.

"Verím, že vypočutie bude profesionálne, ale hlavne dôstojné, nezasahujúce neprimeraným spôsobom do osobnosti kandidátov, ktorí denne nasadzujú v boji za spravodlivosť život svoj a svojich blízkych. Kandidátom držím palce a verím, že Národná rada SR napokon zvolí špeciálneho prokurátora, na ktorého budú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) hrdí," uvádza Žilinka.