Bratislava 26. augusta (TASR) - Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v roku 2025 uskutočnil v krajanskom prostredí prieskum, zameraný na nové tendencie vývoja a aktuálne výzvy a tiež na zmeny v potrebách krajanských komunít. Zároveň rozšíril svoju činnosť o novú problematiku, ktorou je veda a výskum, pričom zriadil príslušnú komisiu v tejto oblasti. Úrad to uviedol v bilančnej správe hodnotiacej štátnu politiku a podporu vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v roku 2025 a návrhu programu štátnej politiky zameranej na krajanské komunity v roku 2027. Správu v stredu schválila vláda.

Správa prináša aj bilanciu dotačnej podpory ÚSŽZ za rok 2025.„ÚSŽZ v rámci svojej dotačnej schémy poskytol finančné prostriedky v sume 3.601.171 eur, ktorými podporil 614 projektov z 25 krajín,“ uvádzajú predkladatelia správy, pričom spomínajú, že v rámci všetkých 1008 prijatých žiadostí bola celková suma, o ktorú sa krajanské subjekty uchádzali, na úrovni 8.123.462,18 eura.

V rámci vzdelávania, vedy a výskumu bolo v roku 2025 schválených 179 žiadostí o dotácie z 21 štátov v objeme 870.095 eur. „V prípade pilotnej tematickej výzvy s názvom Kultúrne dedičstvo Slovákov žijúcich v zahraničí: identifikácia a pasportizácia sa do výzvy prihlásili riešitelia 17 projektov, z ktorých bolo podporených 13 v piatich krajinách v celkovom objeme 18.500 eur,“ uviedol ÚSŽZ.

V oblasti kultúry bolo v roku 2025 schválených 365 projektov z 21 štátov v objeme 2.553.876 eur. Úrad tiež podporil 45 projektov subjektov z 11 štátov, ktorí sa uchádzali o podporu v oblasti informačného pôsobenia, celková schválená alokácia na túto oblasť za rok 2025 predstavovala 95.900 eur. V oblasti médií úrad podporil celkom 25 projektov z deviatich štátov vo výške 81.300 eur.

V prípade investičných projektov úrad v roku 2025 pokračoval v dotačnej podpore rekonštrukcie bývalého evanjelického kostola (tzv. Lutherovho domu) v Budapešti vo výške 1,5 milióna eur. „Po ukončení rekonštrukcie sa objekt stane novým kultúrnym centrom Slovákov žijúcich v Maďarsku. Rekonštrukcia objektu je spolufinancovaná maďarskou vládou,“ pripomenul ÚSŽZ.

Bilančná správa za rok 2025 sa týka aj dát o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktoré uľahčuje osobám z tretích krajín vstup na slovenský pracovný trh. ÚSŽZ vydal v roku 2025 celkovo 925 osvedčení. „V roku 2025 sa výrazne zvýšil počet žiadostí z Ukrajiny, ktorý po prvýkrát prevýšil aj počet žiadostí zo Srbska, výraznejšie vzrástol aj počet žiadostí z USA,“ dodal úrad. V správe tiež poukázal na to, že na konci roka 2025 pracovalo na Slovensku 3651 Slovákov žijúcich v zahraničí.

ÚSŽZ v rámci bilancie roka 2025 upozornil aj na to, že sa koncepčne zameral na vytvorenie nového programu Slovenská národná a kultúrna identita (SNAKI). Ďalšie rozpracovanie tohto programu je jedným z návrhov na opatrenia v oblasti štátnej politiky vo vzťahu ku krajanským komunitám v roku 2027. ÚSŽZ takisto zdôrazňuje spoluprácu pri vytváraní komunikačných ciest a nastavovaní foriem spolupráce SR s novodobou slovenskou migráciou do zahraničia, s osobitným dôrazom na profesionálnu diaspóru. V oblasti podpory slovenského jazyka navrhuje aj výmenu pedagógov (do veku 40 rokov) a žiakov (vo vekovom rozmedzí 13 až 30 rokov) z prostredia slovenských komunít v zahraničí so školami v SR vrátane ich účasti na mimoškolských jazykových a motivačno-vzdelávacích pobytoch.

Podľa oficiálnych údajov jednotlivých štátnych štatistických úradov v roku 2025 žilo v zahraničí 1.121.306 Slovákov. Odhady krajanských organizácií a zastupiteľských úradov SR v štátoch, kde majú Slováci zastúpenie, hovoria o počte 1.811.986 Slovákov a potomkov Slovákov, ktorí v jednotlivých migračných vlnách opúšťali územie SR a našli nový domov v rôznych častiach sveta.