MS vo futbale 2026
Všetky správy
Publikácia prináša vôbec prvý ucelený pohľad na účasť Slovákov a rodákov z územia dnešného Slovenska v Americkej občianskej vojne.
Autor TASR
Bratislava 25. júna (TASR) - Vydavateľstvo Matice slovenskej (MS) chystá prezentáciu novej knihy historika Juraja Červenku Spod Tatier proti rebelom. Vojaci zo Slovenska v Americkej občianskej vojne 1861 - 1865. Podujatie, na ktorom sa môže verejnosť dozvedieť viac o pozadí niekoľkoročného výskumu a objaviť doteraz málo známu kapitolu slovenských dejín v medzinárodnom kontexte, sa uskutoční 30. júna o 17.00 h v bratislavskom sídle MS. TASR o tom informovala jej hovorkyňa Laura Hancová.
Publikácia podľa nej prináša vôbec prvý ucelený pohľad na účasť Slovákov a rodákov z územia dnešného Slovenska v Americkej občianskej vojne. „Na základe rozsiahleho výskumu v amerických archívoch, dobovej tlači, vojenských záznamoch a osobných dokumentoch autor rekonštruuje príbehy desiatok mužov, ktorých životné osudy viedli z miest a obcí pod Tatrami až na bojiská Severnej Ameriky,“ približuje MS.
Pripomína, že Americká občianska vojna (1861 - 1865) patrí medzi najvýznamnejšie udalosti 19. storočia. Konflikt medzi Úniou a Konfederáciou zásadne ovplyvnil ďalší vývoj Spojených štátov a znamenal koniec otrokárskeho systému. „Len málokto však vie, že medzi vojakmi bojujúcimi na oboch stranách frontu boli aj rodáci zo Slovenska. Ich príbehy zostávali doteraz takmer neznámou súčasťou našich dejín,“ podotýka ku knihe približujúcej osudy mužov, ktorí po revolučných udalostiach rokov 1848 - 1849 odišli z Uhorska do Spojených štátov, kde si budovali nový život.
„Po vypuknutí vojny mnohí z nich vstúpili do armády Únie a bojovali ako pešiaci, jazdci, delostrelci, vojenskí lekári či dôstojníci,“ vysvetľuje vydavateľ knihy. Jej čitatelia sa zoznámia aj s významnými osobnosťami, akými boli generál Únie Eugen Kozlay z Turca alebo košický rodák Andrej Gálik, ktorý padol počas ťaženia proti Vicksburgu do konfederačného zajatia.
Osobitné miesto patrí Gejzovi Mihalócimu. „Azda najznámejšiemu rodákovi z územia dnešného Slovenska bojujúcemu v Americkej občianskej vojne. Vo februári 1861 adresoval prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi list so žiadosťou, aby sa jednotka zložená z mužov maďarského, českého a slovenského pôvodu mohla nazývať Lincolnovi strelci slovanského pôvodu. Prezident jeho žiadosti vyhovel,“ dodáva MS s tým, že publikácia zachytáva nielen vojenské osudy jednotlivcov, ale aj širší príbeh emigrácie, hľadania slobody, spoločenského vzostupu a budovania nového života za oceánom. „Približuje ich odvahu, každodenné zápasy i rozhodnutia a sleduje ich stopy na bojiskách pri Gettysburgu, Vicksburgu či na brehoch rieky Mississippi,“ uzatvára vydavateľ.
Publikácia podľa nej prináša vôbec prvý ucelený pohľad na účasť Slovákov a rodákov z územia dnešného Slovenska v Americkej občianskej vojne. „Na základe rozsiahleho výskumu v amerických archívoch, dobovej tlači, vojenských záznamoch a osobných dokumentoch autor rekonštruuje príbehy desiatok mužov, ktorých životné osudy viedli z miest a obcí pod Tatrami až na bojiská Severnej Ameriky,“ približuje MS.
Pripomína, že Americká občianska vojna (1861 - 1865) patrí medzi najvýznamnejšie udalosti 19. storočia. Konflikt medzi Úniou a Konfederáciou zásadne ovplyvnil ďalší vývoj Spojených štátov a znamenal koniec otrokárskeho systému. „Len málokto však vie, že medzi vojakmi bojujúcimi na oboch stranách frontu boli aj rodáci zo Slovenska. Ich príbehy zostávali doteraz takmer neznámou súčasťou našich dejín,“ podotýka ku knihe približujúcej osudy mužov, ktorí po revolučných udalostiach rokov 1848 - 1849 odišli z Uhorska do Spojených štátov, kde si budovali nový život.
„Po vypuknutí vojny mnohí z nich vstúpili do armády Únie a bojovali ako pešiaci, jazdci, delostrelci, vojenskí lekári či dôstojníci,“ vysvetľuje vydavateľ knihy. Jej čitatelia sa zoznámia aj s významnými osobnosťami, akými boli generál Únie Eugen Kozlay z Turca alebo košický rodák Andrej Gálik, ktorý padol počas ťaženia proti Vicksburgu do konfederačného zajatia.
Osobitné miesto patrí Gejzovi Mihalócimu. „Azda najznámejšiemu rodákovi z územia dnešného Slovenska bojujúcemu v Americkej občianskej vojne. Vo februári 1861 adresoval prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi list so žiadosťou, aby sa jednotka zložená z mužov maďarského, českého a slovenského pôvodu mohla nazývať Lincolnovi strelci slovanského pôvodu. Prezident jeho žiadosti vyhovel,“ dodáva MS s tým, že publikácia zachytáva nielen vojenské osudy jednotlivcov, ale aj širší príbeh emigrácie, hľadania slobody, spoločenského vzostupu a budovania nového života za oceánom. „Približuje ich odvahu, každodenné zápasy i rozhodnutia a sleduje ich stopy na bojiskách pri Gettysburgu, Vicksburgu či na brehoch rieky Mississippi,“ uzatvára vydavateľ.
