Bratislava 25. februára (TASR) - Regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) nepristupujú k uzatváraniu lokalít automaticky, ale po dôkladnom zvážení miestnych podmienok a zvyklostí obyvateľstva. TASR to povedala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Daša Račková. Reagovala tak na kritiku ombudsmanky Márie Patakyovej voči karantenizácii marginalizovaných rómskych komunít. Patakyová požiadala generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby v tejto veci preskúmal zákonnosť vyhlášok RÚVZ a aby sa prípadne obrátil na Ústavný súd SR.

Cieľom týchto opatrení je podľa Račkovej zamedziť nekontrolovateľnému šíreniu nákazy v lokalite i nad rámec nej. "Naši epidemiológovia v uvedených prípadoch pri opakovaných rozhovoroch často zisťovali iné a rozchádzajúce sa informácie o pobyte a pohybe ľudí, ktorí boli v úzkom kontakte s pozitívnymi. Evidovali, bohužiaľ, aj nízku ochotu dodržiavať domácu izoláciu i ďalšie protiepidemické pravidlá," podotkla.

Vyhlásila, že tieto osoby často žili v úzkom súžití a pohybovali sa v spoločných vonkajších priestoroch. "Zohľadňujúc, že v takomto prostredí sa nezriedka nachádzali aj osoby, ktorých zdravotný stav nebol optimálny, bolo potrebné a nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré majú zamedziť ďalšiemu šíreniu ochorenia COVID-19," uviedla hovorkyňa.

Zároveň upozornila, že sa nachádzame vo vážnej epidemiologickej situácii. "Nariaďovať opatrenia na predchádzanie prenosným ochoreniam, a tým chrániť zdravie a životy ľudí, nám vyplýva zo zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Týka sa to všetkých prenosných ochorení povinne hlásených podľa platnej legislatívy, nielen ochorenia COVID-19," dodala.

RÚVZ podľa Patakyovej pri vydávaní opatrení o karantenizácii komunít konajú nad rozsah svojej vecnej pôsobnosti. Poukázala aj na chýbajúce odôvodnenia v čase vydania vyhlášok o karantenizácii. Nariaďovanie takejto karantény má podľa nej selektívny charakter a týka sa len oblastí s výskytom marginalizovaných komunít.