FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ján Buzássy je zásadnou postavou slovenskej poézie.
Autor TASR
Bratislava 5. júna (TASR) - V bratislavskej Galérii 19 sa vo štvrtok uskutoční literárny večer venovaný Jánovi Buzássymu. Osobnosť a tvorbu významného slovenského básnika a prekladateľa, ktorý v apríli oslávil 90 rokov, predstavia Peter Zajac, Ján Gavura, Dušan Dušek, Ján Štrasser, Ivan Štrpka, Peter Juščák a Peter Milčák. „Výber z autorovej poézie prednesie Božidara Turzonovová,“ informujú organizátori podujatia spojeného s otvorením výstavy ilustrácií Ľudovíta Hološku k Buzássyho básnickým zbierkam Básne 1. a Básne II. Výstava potrvá do 4. júla.
Ján Buzássy je zásadnou postavou slovenskej poézie. Podľa informácií Slovenského literárneho centra (SLC) napísal viac ako 20 básnických zbierok. „Nečítam a nepíšem každý deň. Usadil som sa do staroby. Ochorel som, nejedol som a schudol 12 kíl. Učil som sa nanovo jesť a chodiť,“ priblížil v apríli bard slovenskej literatúry Ján Buzássy svoje aktuálne životné obdobie v rozhovore podcastu SLC. Objasnil aj to, v čom je podľa neho čaro tvorby. „Keď niečo nejde a potom to zrazu ide. Keď spájaš hrubé s tenkým. To ma baví.“ Na otázku, či ešte stále tvorí, autor reagoval. „Píšem, ale neberiem to vážne, beriem to tak, že sa venujem sám sebe.“
Literárny večer organizujú vydavateľstvo Modrý Peter a Asociácia spisovateľov Slovenska. „Básne Jána Buzássyho ostávajú so svojím čitateľom. Vlastne, je to naopak. Čitatelia ostávajú s Buzássyho básňami. Vystačia mu aj na celý život. Tie isté slová, obrazy, verše znamenajú niečo iné, keď máte osemnásť, štyridsaťpäť aj sedemdesiat. Ich plnosť vychádza i z toho, že ide o texty sýtené hĺbkou podvedomia a azda aj preto idú v ústrety tajomstvu,“ uviedlo na sociálnej sieti vydavateľstvo Modrý Peter k jubileu básnika, prekladateľa, editora a esejistu. „Buzássyho básnická tvorba zásadným spôsobom ovplyvnila podobu súčasnej slovenskej poézie, aj preto sa usilujeme, aby ostala aj formou (zatiaľ dvoch zväzkov) knižného vydania súborného diela prístupná čitateľom,“ poznamenal vydavateľ.
Ján Buzássy sa narodil 10. apríla 1935 v Kočovciach. Vyštudoval knihovníctvo a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Pôsobil ako redaktor, neskôr (až do jej zániku) ako šéfredaktor dnes už kultovo vnímaného literárneho mesačníka Mladá tvorba. Od roku 1971 pracoval ako redaktor a šéfredaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Po roku 1989 bol predsedom Asociácie spisovateľov Slovenska a šéfredaktorom obnoveného mesačníka Kultúrny život. Žije v Bratislave.
Ján Buzássy je zásadnou postavou slovenskej poézie. Podľa informácií Slovenského literárneho centra (SLC) napísal viac ako 20 básnických zbierok. „Nečítam a nepíšem každý deň. Usadil som sa do staroby. Ochorel som, nejedol som a schudol 12 kíl. Učil som sa nanovo jesť a chodiť,“ priblížil v apríli bard slovenskej literatúry Ján Buzássy svoje aktuálne životné obdobie v rozhovore podcastu SLC. Objasnil aj to, v čom je podľa neho čaro tvorby. „Keď niečo nejde a potom to zrazu ide. Keď spájaš hrubé s tenkým. To ma baví.“ Na otázku, či ešte stále tvorí, autor reagoval. „Píšem, ale neberiem to vážne, beriem to tak, že sa venujem sám sebe.“
Literárny večer organizujú vydavateľstvo Modrý Peter a Asociácia spisovateľov Slovenska. „Básne Jána Buzássyho ostávajú so svojím čitateľom. Vlastne, je to naopak. Čitatelia ostávajú s Buzássyho básňami. Vystačia mu aj na celý život. Tie isté slová, obrazy, verše znamenajú niečo iné, keď máte osemnásť, štyridsaťpäť aj sedemdesiat. Ich plnosť vychádza i z toho, že ide o texty sýtené hĺbkou podvedomia a azda aj preto idú v ústrety tajomstvu,“ uviedlo na sociálnej sieti vydavateľstvo Modrý Peter k jubileu básnika, prekladateľa, editora a esejistu. „Buzássyho básnická tvorba zásadným spôsobom ovplyvnila podobu súčasnej slovenskej poézie, aj preto sa usilujeme, aby ostala aj formou (zatiaľ dvoch zväzkov) knižného vydania súborného diela prístupná čitateľom,“ poznamenal vydavateľ.
Ján Buzássy sa narodil 10. apríla 1935 v Kočovciach. Vyštudoval knihovníctvo a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Pôsobil ako redaktor, neskôr (až do jej zániku) ako šéfredaktor dnes už kultovo vnímaného literárneho mesačníka Mladá tvorba. Od roku 1971 pracoval ako redaktor a šéfredaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Po roku 1989 bol predsedom Asociácie spisovateľov Slovenska a šéfredaktorom obnoveného mesačníka Kultúrny život. Žije v Bratislave.
