Bratislava 17. augusta (TASR) - V roku 2025 bolo ukončené trestné stíhanie proti 1034 mladistvým, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2024 významný pokles až o 331 osôb. Po roku 2023, v ktorom bol zaznamenaný po ôsmich rokoch klesania nárast počtu stíhaných mladistvých, ide o druhý rok opätovného poklesu tohto ukazovateľa. Uvedené je však podmienené aj celkovým počtom stíhaných osôb, ktorý rovnako klesá. Vyplýva to zo správy generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2025, zverejnenej na webe Národnej rady SR.

Mladiství obvinení, voči ktorým bolo minulý rok ukončené trestné stíhanie, tvoria podiel 4,5 percenta na celkovom počte stíhaných osôb. V roku 2024 bol podiel päť percent a v roku 2023 podiel 4,75 percenta. Podiel mladistvých obvinených na celkovom počte stíhaných osôb v posledných rokoch je približne rovnaký.

Mladistvé osoby staršie ako 14 rokov a mladšie ako 15 rokov, voči ktorým bolo v roku 2025 vznesené obvinenie za trestný čin, predstavovali 13,6 percenta trestných vecí, čo predstavuje pokles o menej ako jedno percento v porovnaní s rokom 2024. Dievčatá tvorili sedem percent z trestne stíhaných mladistvých osôb, čo v porovnaní s rokom 2024 predstavuje pokles. Vplyv alkoholu alebo inej návykovej látky na páchanie trestnej činnosti mladistvými bol zistený v 9,6 percenta trestných vecí, v ktorých bolo vlani ukončené trestné stíhanie proti mladistvému, čo je takmer rovnaký podiel ako v roku 2024 (desať percent trestných vecí). V roku 2025 bol v porovnaní s rokom 2024 zaznamenaný výrazný, takmer štvrtinový pokles počtu obžalovaných mladistvých (o 23 percent), pričom počet obžalovaných mladistvých, ktorí sa v minulosti už dopustili trestnej činnosti, je rovnako výrazne o takmer štvrtinu nižší (o 24,6 percenta).

V roku 2025 bolo vedené trestné stíhanie v Slovenskej republike proti deviatim mladistvým cudzincom, čo predstavuje z celkovej skladby trestne stíhaných mladistvých len 0,87 percenta. V roku 2024 bolo vedené trestné stíhanie proti siedmim mladistvým cudzincom. Skladba trestnej činnosti mladistvých sa ani v roku 2025 nezmenila. Mladiství sa v roku 2025 dopustili celkovo 1396 trestných činov, čo predstavuje výrazný pokles až o 23 percent v porovnaní s rokom 2024. Najviac ukončených trestných stíhaní proti mladistvým bolo tých, ktoré boli vedené za trestné činy proti majetku, a to 521.

V porovnaní s rokom 2024, minulý rok narástol počet úmyselných násilných trestných činov spáchaných mladistvými. Najmä vzrástol počet trestných činov lúpeže o 12 percent, vydierania až o 65 percent a nebezpečného vyhrážania až o 100 percent. Tento trend je viditeľný aj v porovnaní s rokom 2023.

Pokiaľ ide o regionálne odlišnosti, výrazne sa na skladbe kriminality mladistvých v jednotlivých regiónoch podieľa hospodársky, ekonomický a sociálny faktor, osobitne u skupín obyvateľstva vyznačujúcich sa sociálnym vylúčením. „V záujme efektívneho boja s trestnou činnosťou je nevyhnutné, aby boli rozpoznané sociálno-patologické javy ovplyvňujúce správanie jednotlivcov, ktoré významnou mierou odzrkadľujú aj aktuálne spoločenské nastavenie,“ konštatovala v správe prokuratúra. S trestnou činnosťou páchanou mladistvými osobami nie je podľa nej možné efektívne bojovať výlučne prostredníctvom represívnych nástrojov. Významnú pozornosť je potrebné venovať aj pomenovaniu príčin trestnoprávneho konania mladistvých, z ktorých je potom následne možné nastaviť účinné nástroje prevencie.

Zo štatistických údajov je podľa prokuratúry možné, pri zameraní sa na najčastejšie páchané trestné činy mladistvými, viac-menej spoľahlivo vyvodiť exogénne príčiny trestnej činnosti páchanej mladistvými osobami. K tým možno zaradiť rodinné prostredie, školské prostredie, vplyv médií a sociálnych sietí, ale aj vplyv vrstovníkov a spoločnosti. „Rodina je pre dieťa tým najdôležitejším sociálnym prostredím, ktoré formuje jeho osobnosť a sociálny vývin, dieťa si v ňom osvojuje základné morálne hodnoty a spoločenské normy a vytvára hodnotovú orientáciu,“ podotkla v správe prokuratúra. Doplnila, že v prípadoch, v ktorých rodina neplní svoju funkciu, dieťa nemá stabilné zázemie, nie je mu venovaná riadna a dostatočná pozornosť a nedostáva potrebné podnety, je rodinné prostredie jedným z najvýznamnejších kriminologických faktorov, ktoré môžu viesť k rozvoju nežiaduceho až kriminálneho správania dieťaťa.