Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Tohtoročnou ústrednou témou konferencie bola interkultúrnosť vo vzdelávaní s osobitným zameraním na vyučovanie, jazyk, literatúru, dejiny, preklad a vplyv médií.
Autor TASR
Nový Sad 10. októbra (TASR) – V priestoroch Maďarského kultúrneho centra Sándora Petőfiho v Novom Sade sa v sobotu konala 12. medzinárodná vedecká konferencia s názvom Interkultúrnosť vo vzdelávaní – Interkult 2026, informuje spravodajca TASR.
Podujatie, ktoré organizoval Pedagogický ústav Vojvodiny v spolupráci s oddeleniami slovakistiky, rusinistiky, rumunistiky a hungarológie Filozofickej fakulty v Novom Sade a Učiteľskou fakultou v maďarskom vyučovacom jazyku v Subotici, spojilo odborníkov zo Srbska a zo zahraničia.
Tohtoročnou ústrednou témou konferencie bola interkultúrnosť vo vzdelávaní s osobitným zameraním na vyučovanie, jazyk, literatúru, dejiny, preklad a vplyv médií. V rámci odborného programu odzneli viaceré príspevky a výskumné zistenia.
Profesorka Zuzana Týrová z Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, ktorá pripravila tému Jazyková politika a inštitucionálny bilingvizmus Slovákov vo Vojvodine: medzi legislatívnym rámcom a jazykovou praxou, k svojmu vystúpeniu uviedla: „V podstate toto je jazyková politika či jazykový manažment a je to niečo, o čom treba hovoriť. Bilingvizmus, čiže to, že hovoríme paralelne dva jazyky, čo veľká väčšina Slovákov u nás (vo Vojvodine, pozn. TASR) praktikuje, je aj v praxi skutočne tak. Jazyk nie je jediným ukazovateľom identity, ale jeden z veľmi dôležitých. Na to, aby sme si zachovali identitu už dávno sme prišli k záverom, že musí existovať aj inštitucionálna podpora. Všimli sme si, že tam, kde odchádzajú Slováci a neexistujú inštitúcie, ale len nejaké folklórne súbory či spolky, už rýchlo ďalšie generácie ten jazyk neovládajú,“ uviedla Týrová pre TASR. Podľa jej slov, na to aby sa jazyk zachoval, potrebné je aby existoval v škole, v televízii či v médiách, čiže v samotnej praxi.
K problematike sa vyjadrila aj profesorka Anna Makišová z rovnakého oddelenia Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, ktorá prezentovala tému Lexika v bilingválnom prostredí: „Tohto roku som skúmala lexiku v bilingválnom prostredí, čiže lexiku v našom prostredí, ale zamerala som sa na pomenovania z oblasti gastronómie. Zaujalo ma to, keď som si pozerala kuchárky, ktoré sú tu uverejnené, takže som sa zamerala na oblasť gastronómie a na rozličné pomenovania... Spomínala som, že niečo je prevzaté, napríklad z maďarčiny, lebo tu neustále jazyky boli v kontakte... Tu sa žilo a aj v súčasnosti sa žije v kontakte s inými národmi, kultúrami a to sa potom preberá, nielen slová, ale aj kultúra, čiže keď sa preberá nejaké jedlo, ono sa musí aj pomenovať,“ poznamenala Makišová.
Súčasťou konferencie bol aj príspevok profesorky Zuzany Čížikovej z Katedry slavistiky Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade, ktorá vystúpila s témou Vedecké pôsobenie Janka Šafárika v Srbsku: príklad kultúrneho transferu Európa – Srbsko v 19. storočí.
K svojej téme poznamenala: „Vo svojom príspevku sa opieram o metodologický koncept kultúrneho transferu. Ide o proces výmeny rozličných ideí, vynálezov, vecí a konceptov medzi dvomi kultúrami. Keď ide o kultúrny transfer, veľmi dôležité je to, že ide o proces, ktorý pozostáva z troch komponentov: z dekontextualizácie, zo samotného procesu a potom z prispôsobovania alebo adaptácie určitého prvku v tej novej kultúre,“ vysvetlila Čížiková. Zdôraznila význam osobnosti Janka Šafárika a jeho práce.
„Janko Šafárik je významná osobnosť nielen v slovenskom a českom, ale najmä v srbskom dejinnom kontexte 19. storočia. Bol synovcom významného slavistu Pavla Jozefa Šafárika a jeho strýko ho aj v značnej miere ovplyvnil a nasmeroval jeho vedecké pôsobenie. Takže, Janko Šafárik je významný v srbskej vede 19. storočia, lebo on v roku 1843 prišiel do Belehradu, kde začal pôsobiť ako profesor fyziky a neskoršie histórie na vtedajšom lýceu,“ uzavrela profesorka Čížiková.
(spravodajca TASR Miroslav Gašpar)
Podujatie, ktoré organizoval Pedagogický ústav Vojvodiny v spolupráci s oddeleniami slovakistiky, rusinistiky, rumunistiky a hungarológie Filozofickej fakulty v Novom Sade a Učiteľskou fakultou v maďarskom vyučovacom jazyku v Subotici, spojilo odborníkov zo Srbska a zo zahraničia.
Tohtoročnou ústrednou témou konferencie bola interkultúrnosť vo vzdelávaní s osobitným zameraním na vyučovanie, jazyk, literatúru, dejiny, preklad a vplyv médií. V rámci odborného programu odzneli viaceré príspevky a výskumné zistenia.
Profesorka Zuzana Týrová z Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, ktorá pripravila tému Jazyková politika a inštitucionálny bilingvizmus Slovákov vo Vojvodine: medzi legislatívnym rámcom a jazykovou praxou, k svojmu vystúpeniu uviedla: „V podstate toto je jazyková politika či jazykový manažment a je to niečo, o čom treba hovoriť. Bilingvizmus, čiže to, že hovoríme paralelne dva jazyky, čo veľká väčšina Slovákov u nás (vo Vojvodine, pozn. TASR) praktikuje, je aj v praxi skutočne tak. Jazyk nie je jediným ukazovateľom identity, ale jeden z veľmi dôležitých. Na to, aby sme si zachovali identitu už dávno sme prišli k záverom, že musí existovať aj inštitucionálna podpora. Všimli sme si, že tam, kde odchádzajú Slováci a neexistujú inštitúcie, ale len nejaké folklórne súbory či spolky, už rýchlo ďalšie generácie ten jazyk neovládajú,“ uviedla Týrová pre TASR. Podľa jej slov, na to aby sa jazyk zachoval, potrebné je aby existoval v škole, v televízii či v médiách, čiže v samotnej praxi.
K problematike sa vyjadrila aj profesorka Anna Makišová z rovnakého oddelenia Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, ktorá prezentovala tému Lexika v bilingválnom prostredí: „Tohto roku som skúmala lexiku v bilingválnom prostredí, čiže lexiku v našom prostredí, ale zamerala som sa na pomenovania z oblasti gastronómie. Zaujalo ma to, keď som si pozerala kuchárky, ktoré sú tu uverejnené, takže som sa zamerala na oblasť gastronómie a na rozličné pomenovania... Spomínala som, že niečo je prevzaté, napríklad z maďarčiny, lebo tu neustále jazyky boli v kontakte... Tu sa žilo a aj v súčasnosti sa žije v kontakte s inými národmi, kultúrami a to sa potom preberá, nielen slová, ale aj kultúra, čiže keď sa preberá nejaké jedlo, ono sa musí aj pomenovať,“ poznamenala Makišová.
Súčasťou konferencie bol aj príspevok profesorky Zuzany Čížikovej z Katedry slavistiky Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade, ktorá vystúpila s témou Vedecké pôsobenie Janka Šafárika v Srbsku: príklad kultúrneho transferu Európa – Srbsko v 19. storočí.
K svojej téme poznamenala: „Vo svojom príspevku sa opieram o metodologický koncept kultúrneho transferu. Ide o proces výmeny rozličných ideí, vynálezov, vecí a konceptov medzi dvomi kultúrami. Keď ide o kultúrny transfer, veľmi dôležité je to, že ide o proces, ktorý pozostáva z troch komponentov: z dekontextualizácie, zo samotného procesu a potom z prispôsobovania alebo adaptácie určitého prvku v tej novej kultúre,“ vysvetlila Čížiková. Zdôraznila význam osobnosti Janka Šafárika a jeho práce.
„Janko Šafárik je významná osobnosť nielen v slovenskom a českom, ale najmä v srbskom dejinnom kontexte 19. storočia. Bol synovcom významného slavistu Pavla Jozefa Šafárika a jeho strýko ho aj v značnej miere ovplyvnil a nasmeroval jeho vedecké pôsobenie. Takže, Janko Šafárik je významný v srbskej vede 19. storočia, lebo on v roku 1843 prišiel do Belehradu, kde začal pôsobiť ako profesor fyziky a neskoršie histórie na vtedajšom lýceu,“ uzavrela profesorka Čížiková.
(spravodajca TASR Miroslav Gašpar)
