Prievidza 11. mája (TASR) – Históriu tetovania kože od múmií až po umenie približuje výstava Modrá láska, ktorú dnes sprístupnili pre verejnosť v Galérii Regionart pri Regionálnom kultúrnom centre (RKC) v Prievidzi.

Ide o originálnu etnografickú výstavu, prezentovanú po prvý raz na Slovensku, v koncepcii českého etnológa Martina Rychlíka, informovala kurátorka výstavy Jana Hvojníková. V prvej časti približuje na paneloch vývoj a špecifiká tetovania dané geografickým rozmiestnením v rôznych častiach sveta. V druhej časti výstava predstavuje na fotografiách súčasné trendy v tetovaní, rôzne vzory a formy tetovania, ako aj najznámejšie tetovacie štúdia na hornej Nitre. Autorom fotografií je veľký fanúšik tetovania, fotograf Matúš Granec z Prievidze. Zaujímavým exponátom je historický tetovací stroj z roku 1892 na nožný pohon, v podobe šijacieho stroja, s prevodmi na tetovacie ihly.

Tetovanie je vlastne farebné prerývanie kože, vytvárajúce trvalé vzory, vysvetľuje Hvojníková. Podľa nej najstaršie archeologické nálezy potvrdzujú, že tetovanie je rovnako staré ako ľudstvo samo. Napríklad múmia Ötziho, ktorého našli v Alpách a je stará až 5300 rokov, má na koži niekoľko vytetovaných čiar. Dejiny tetovania je možné hodnotiť ako sled plný zmenených významov, rozličných techník a odlišného spoločenského pohľadu. Rozlišujú sa tri hlavné typy, jednofarebný, zvyčajne modrý, polychrómový vytváranie farebných obrazcov a jazvový. Posledný typ využívajú dodnes niektoré kmene v Afrike. Kvôli tmavej farbe kože totiž farebné tetovanie by nebolo výrazné. Používali teda takzvané skarifikačné tetovanie, pri ktorom sa do rán spôsobených ostrým predmetom vtiera prach alebo popol, pri čom vznikajú vypuklé jazvy. Iné druhy tetovania je možno pozorovať na všetkých kontinentoch. Malo spočiatku integračnú funkciu danej komunity. Neskôr sa začali presadzovať najmä skrášľovacie prejavy. Etnológovia predpokladajú, že v minulosti bolo tetovanie aj vonkajším znakom pohlavnej zrelosti alebo vyjadrením osobných výkonov, napríklad počet usmrtených nepriateľov, množstvo ulovených zvierat či unesených žien, konštatuje komisárka výstavy.

Návštevníci sa na výstave napríklad dozvedia, že v Japonsku boli tetovaním označení odsúdenci na smrť. Severoamerickí indiáni vyjadrovali obrazcami na koži svoje výnimočné vlastnosti a fyzickú silu. Muži z Mjarmanska, bývalej Barmy, si tetovali figúry vtákov, cicavcov a rýb. Zaujímavé je tetovanie u Eskimákov, preťahovaním kostnej ihly s niťou zafarbenou sadzami a prímesami oleja. U Beduínov, Berberov a Tuaregov, Maurov symbolizovalo tetovanie ženskú alebo mužskú krásu. Európsky stredovek spoznal tetovanie vďaka moreplavcom. Najobľúbenejšími vzormi boli kotvy, srdiečka, kompasy, vlajky, či lode s plachtami, morské plachty či nahé ženy. Tetovanie bolo časté aj u vojakov, prostitútok, cirkusových umelcov, aj väzňov. V súčasnosti je tetovanie módnym hitom zdobenia tela, ktorý sa začal presadzovať v 60-tych rokoch minulého storočia v USA. Aj v súčasnosti sa mu venujú najmä mladí ľudia, dodala Hvojníková.