Berlín/Bratislava 8. novembra (TASR) - Podľa medzinárodnej siete antirasistických organizácií UNITED for Intercultural Action je boj proti fašizmu nevyhnutný aj v súčasnosti. Na základe tohto postoja vyhlásila v roku 1995 UNITED for Intercultural Action 9. november za Medzinárodný deň proti fašizmu a antisemitizmu. Dátum je pripomenutím protižidovského pogromu známeho ako Krištáľová noc.

UNITED for Intercultural Action chce prostredníctvom tohto dňa zvýšiť povedomie o nebezpečenstvách nacionalizmu, rasizmu, antisemitizmu a neofašizmu. Mobilizuje rôzne skupiny a jednotlivcov, aby vybudovali jednotný odpor proti nenávistným ideológiám a násiliu.

Od protižidovského pogromu, počas ktorého zahynulo viac ako 90 Židov a ďalšie stovky utrpeli zranenia, uplynie v pondelok 9. novembra 88 rokov. Prívrženci Adolfa Hitlera v priebehu Krištáľovej noci nielen zabíjali, ale aj podpaľovali synagógy a ničili majetok patriaci židovským obyvateľom. Na uliciach horeli židovské náboženské knihy a diela židovských autorov. Vo väzení skončilo okolo 30.000 Židov, z ktorých sa väčšina neskôr ocitla v koncentračných táboroch.

Krištáľovej noci predchádzala tzv. poľská akcia z októbra 1938 a smrť nemeckého diplomata Ernsta von Ratha z 9. novembra 1938. Počas októbrovej Poľskej akcie násilne vysídlili viac než 12.000 Židov z Nemecka do Poľska. Medzi deportovanými boli aj Zindel a Rivka Grynszpanovci, rodičia Herschela Grynszpana žijúceho v Paríži. Keď sa v liste od sestry dozvedel o osude rodičov, rozhodol sa pomstiť a 7. novembra 1938 postrelil nemeckého diplomata Ernsta von Ratha, ktorý na následky zranenia o dva dni zomrel.

O smrti nemeckého diplomata sa Hitler, ríšsky minister pre ľudovú osvetu a propagandu Joseph Goebbels a ďalší nacistickí pohlavári dozvedeli na večeri pri pripomienke výročia Hitlerovho Pivného puču z roku 1923. Nacistický vodca opustil sálu bez toho, aby predniesol prejav. Namiesto neho vystúpil Goebbels, ktorý dal svojimi slovami v podstate príkaz na pogrom.

V noci z 9. na 10. novembra 1938 tak došlo v Nemecku, čiastočne v Rakúsku, v Sudetách a v slobodnom meste Gdansk k masovému protižidovskému pogromu, ktorý si vyžiadal viac ako 90 ľudských obetí. Ich počet je však vyšší, uvádza sa až 1300 mŕtvych. K obetiam sa totiž dajú započítať aj samovraždy a ťažké ublíženia na zdraví s neskorším následkom smrti. Zničených bolo viac ako 1400 synagóg a modlitební a tisíce židovských obchodov, domov a cintorínov.

Krištáľová noc sa považuje za začiatok holokaustu. Pomenovanie vzniklo na základe množstva rozbitého skla, ktoré zostalo po pogrome na uliciach nemeckých miest. Jeho autorom bol však Goebbels, a preto tragickú noc historici pomenúvajú skôr ako Ríšsky či Novembrový pogrom.

Teror pokračoval aj po pogrome. Židia museli dokonca za materiálne škody zaplatiť „pokutu“ vo výške jednej miliardy ríšskych mariek. Vo väzení sa ocitlo viac než 30.000 Židov, z ktorých väčšina neskôr zomrela v koncentračných táboroch.

Novembrový pogrom predstavoval tzv. druhú fázu antisemitskej kampane v nacistickom Nemecku. Nadväzovala na prvú fázu plánovanej likvidácie Židov žijúcich v Nemecku. Tou boli protižidovské rasové Norimberské zákony, ktoré prijali nacisti v roku 1935.

Zákonmi nacisti zaviedli delenie občanov na Árijcov, miešancov prvého alebo druhého stupňa a Židov. Tých zbavili občianskych a politických práv. Na verejnosti boli povinní nosiť viditeľné označenie - žltú šesťcípu hviezdu.