Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Miriam Turayová zo správy CHKO pripomenula, že reakcie rôznych druhov organizmov na zvyšujúcu sa teplotu, extrémne výkyvy počasia a častejšie obdobia sucha sú dlhodobo predmetom vedeckých výskumov.
Autor TASR
Zvolen 18. septembra (TASR) – Dosah klimatických zmien je viditeľný všade okolo nás, Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana má v tomto smere najmä monitorovaciu funkciu. Pre TASR to uviedla Miriam Turayová zo správy s tým, že spolupracujú s výskumníkmi, ktorí skúmajú adaptačné mechanizmy živočíchov a rastlín.
Pripomenula, že reakcie rôznych druhov organizmov na zvyšujúcu sa teplotu, extrémne výkyvy počasia a častejšie obdobia sucha sú dlhodobo predmetom vedeckých výskumov. "Príkladom je výskum v pralesoch v našej územnej pôsobnosti," spomenula. Sú to Národná prírodná rezervácia (NPR) Zadná Poľana, NPR Badínsky prales, NPR Hrončecký grúň a aj NPR Dobročský prales.
V Dobročskom pralese bol tento výskum vyžiadaný Radou Európy. Správa CHKO Poľana oslovila vedecký tím z Technickej univerzity vo Zvolene. "Jeho cieľom je zistiť, ako reaguje na klimatické zmeny lesný ekosystém, ktorý sa už pár storočí vyvíja sám," zdôraznila. Podľa nej tak sledujú, ako si vie príroda poradiť so zmenami. "Pre porovnanie, identický výskum je aj v okolitých lesoch určených na bežné hospodárenie," poznamenala. Výsledkom by mal byť aj návrh praktických lesohospodárskych opatrení, ktoré by zmiernili negatívne dosahy otepľovania v hospodárskych lesoch.
Turayová dodala, že okrem monitorovania sa usilujú zistené poznatky aplikovať do praxe. Pri lesných spoločenstvách sa snažia motivovať obhospodárovateľov lesa k opatreniam. Nimi sa podľa jej slov dosahuje stabilnejší les, ktorý si zároveň dokáže udržať vlahu. Patria k nim napríklad presadzovanie pôvodného drevinového zloženia i znižovanie podielu smreka v nižších nadmorských výškach. Súčasťou sú aj podporovanie výškovo diferencovaných porastov, či ponechávanie dostatočného množstva mŕtveho dreva.
Ako podotkla, o význame väčších, menších vodných tokov, prítokov, mokradí a rašelinísk v súvislosti s klimatickými zmenami nemá zmysel polemizovať. "Všetky tieto formy vodných ekosystémov sa snažíme evidovať, monitorovať a zlepšovať ich stav čistením," informovala. Doplnila, že starostlivosť o najcennejšie mokrade v územnej pôsobnosti CHKO Poľana robia každoročne. "Bez pravidelného kosenia by zarástli a prestali by plniť svoju významnú funkciu," konštatovala.
Podľa nej v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici robí správa vedecký projekt. "Jeho výstupom by mala byť vypracovaná metodika komplexného hodnotenia krajiny, ktorá zohľadňuje aj prejavy klimatických zmien," uzavrela.
Pripomenula, že reakcie rôznych druhov organizmov na zvyšujúcu sa teplotu, extrémne výkyvy počasia a častejšie obdobia sucha sú dlhodobo predmetom vedeckých výskumov. "Príkladom je výskum v pralesoch v našej územnej pôsobnosti," spomenula. Sú to Národná prírodná rezervácia (NPR) Zadná Poľana, NPR Badínsky prales, NPR Hrončecký grúň a aj NPR Dobročský prales.
V Dobročskom pralese bol tento výskum vyžiadaný Radou Európy. Správa CHKO Poľana oslovila vedecký tím z Technickej univerzity vo Zvolene. "Jeho cieľom je zistiť, ako reaguje na klimatické zmeny lesný ekosystém, ktorý sa už pár storočí vyvíja sám," zdôraznila. Podľa nej tak sledujú, ako si vie príroda poradiť so zmenami. "Pre porovnanie, identický výskum je aj v okolitých lesoch určených na bežné hospodárenie," poznamenala. Výsledkom by mal byť aj návrh praktických lesohospodárskych opatrení, ktoré by zmiernili negatívne dosahy otepľovania v hospodárskych lesoch.
Turayová dodala, že okrem monitorovania sa usilujú zistené poznatky aplikovať do praxe. Pri lesných spoločenstvách sa snažia motivovať obhospodárovateľov lesa k opatreniam. Nimi sa podľa jej slov dosahuje stabilnejší les, ktorý si zároveň dokáže udržať vlahu. Patria k nim napríklad presadzovanie pôvodného drevinového zloženia i znižovanie podielu smreka v nižších nadmorských výškach. Súčasťou sú aj podporovanie výškovo diferencovaných porastov, či ponechávanie dostatočného množstva mŕtveho dreva.
Ako podotkla, o význame väčších, menších vodných tokov, prítokov, mokradí a rašelinísk v súvislosti s klimatickými zmenami nemá zmysel polemizovať. "Všetky tieto formy vodných ekosystémov sa snažíme evidovať, monitorovať a zlepšovať ich stav čistením," informovala. Doplnila, že starostlivosť o najcennejšie mokrade v územnej pôsobnosti CHKO Poľana robia každoročne. "Bez pravidelného kosenia by zarástli a prestali by plniť svoju významnú funkciu," konštatovala.
Podľa nej v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici robí správa vedecký projekt. "Jeho výstupom by mala byť vypracovaná metodika komplexného hodnotenia krajiny, ktorá zohľadňuje aj prejavy klimatických zmien," uzavrela.
