Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Spresnila, že v roku 2025 bolo na trh uvedených spolu 527.230 ton obalov a neobalových výrobkov a prostredníctvom triedeného zberu sa vyzbieralo 290.153 ton odpadu.
Autor TASR
Bratislava 11. apríla (TASR) - V triedenom zbere sa vlani vyzbieralo viac ako 290.000 ton odpadu, čo je o tretinu viac ako v roku 2017. Množstvo výrobkov uvedených na trh sa pritom výrazne nemení. Vyplýva to z údajov, ktoré TASR poskytlo družstvo Koordinačné centrum (KC) Obaly.
„Pri približne rovnakom množstve obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh dnes prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov vyzbierame o tretinu viac odpadu ako v roku 2017. Znamená to, že systém dokáže zachytiť väčšiu časť odpadu a menej ho končí v zmesovom odpade. Tento vývoj potvrdzuje, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje a priniesol výrazný nárast triedeného zberu v obciach,“ uviedla Gabriela Stachová z KC Obaly.
Spresnila, že v roku 2025 bolo na trh uvedených spolu 527.230 ton obalov a neobalových výrobkov a prostredníctvom triedeného zberu sa vyzbieralo 290.153 ton odpadu. Na porovnanie, v roku 2017 bolo na trh uvedených 514.708 ton výrobkov a vyzbieralo sa 216.673 ton odpadu. Množstvo výrobkov uvedených na trh tak podľa centra zostáva dlhodobo na podobnej úrovni, kým množstvo vyzbieraného odpadu sa za toto obdobie zvýšilo o viac ako tretinu (34 percent).
Podľa Stachovej je pozitívne, že vyzbieraný odpad sa ďalej zhodnocuje, či už recykláciou alebo energetickým zhodnotením. Recyklácia odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obciach dosiahla 76,1 percenta a celkové zhodnotenie 91,8 percenta. Väčšina odpadu sa tak vracia späť do obehu.
Za týmito výsledkami stojí podľa Stachovej najmä systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý na Slovensku funguje od roku 2016. Ako podotklo centrum, od jeho zavedenia sa výrazne zlepšili aj celkové výsledky triedenia a recyklácie komunálneho odpadu. Kým v roku 2015 sa recyklovalo len 15 percent odpadu, v roku 2023 to bolo už viac ako 50 percent. Slovensko tak má z veľkej časti naplnené ciele v recyklácii komunálneho odpadu stanovené Európskou úniou na rok 2030 a v recyklácii obalov patrí medzi najúspešnejšie krajiny Európskej únie.
Stachová pripomenula, že aj napriek týmto výsledkom časť odpadu stále končí v zmesovom odpade, teda v čiernych kontajneroch. „Odpad, ktorý skončí v čiernom kontajneri, je pre obce nákladný. Každá tona takéhoto odpadu znamená vyššie náklady, ktoré sa premietajú do poplatkov pre obyvateľov. Práve preto je dôležité, aby odpadu v čiernom kontajneri končilo čo najmenej,“ zdôraznila.
Podotkla, že rozdiel medzi triedeným a zmesovým odpadom je zásadný aj z pohľadu financovania. Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov zabezpečuje, že náklady na triedený zber a spracovanie obalov a neobalových výrobkov nenesú obyvatelia, ale financujú ich výrobcovia. Naopak, odpad z čiernych kontajnerov hradia mestá a obce zo svojich rozpočtov, teda z poplatkov od obyvateľov.
Poplatky za zmesový komunálny odpad pritom dlhodobo rastú. Dôvodom sú najmä vyššie náklady na skládkovanie, rast cien energií, dopravy a celková inflácia. „Triedenie síce nedokáže úplne zastaviť rast poplatkov za odpad, ale dokáže tento rast spomaliť. Každý kus odpadu, ktorý neskončí v čiernom kontajneri, znamená nižšie náklady pre obce a v konečnom dôsledku aj pre obyvateľov,“ dodala Stachová.
„Pri približne rovnakom množstve obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh dnes prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov vyzbierame o tretinu viac odpadu ako v roku 2017. Znamená to, že systém dokáže zachytiť väčšiu časť odpadu a menej ho končí v zmesovom odpade. Tento vývoj potvrdzuje, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje a priniesol výrazný nárast triedeného zberu v obciach,“ uviedla Gabriela Stachová z KC Obaly.
Spresnila, že v roku 2025 bolo na trh uvedených spolu 527.230 ton obalov a neobalových výrobkov a prostredníctvom triedeného zberu sa vyzbieralo 290.153 ton odpadu. Na porovnanie, v roku 2017 bolo na trh uvedených 514.708 ton výrobkov a vyzbieralo sa 216.673 ton odpadu. Množstvo výrobkov uvedených na trh tak podľa centra zostáva dlhodobo na podobnej úrovni, kým množstvo vyzbieraného odpadu sa za toto obdobie zvýšilo o viac ako tretinu (34 percent).
Podľa Stachovej je pozitívne, že vyzbieraný odpad sa ďalej zhodnocuje, či už recykláciou alebo energetickým zhodnotením. Recyklácia odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obciach dosiahla 76,1 percenta a celkové zhodnotenie 91,8 percenta. Väčšina odpadu sa tak vracia späť do obehu.
Za týmito výsledkami stojí podľa Stachovej najmä systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý na Slovensku funguje od roku 2016. Ako podotklo centrum, od jeho zavedenia sa výrazne zlepšili aj celkové výsledky triedenia a recyklácie komunálneho odpadu. Kým v roku 2015 sa recyklovalo len 15 percent odpadu, v roku 2023 to bolo už viac ako 50 percent. Slovensko tak má z veľkej časti naplnené ciele v recyklácii komunálneho odpadu stanovené Európskou úniou na rok 2030 a v recyklácii obalov patrí medzi najúspešnejšie krajiny Európskej únie.
Stachová pripomenula, že aj napriek týmto výsledkom časť odpadu stále končí v zmesovom odpade, teda v čiernych kontajneroch. „Odpad, ktorý skončí v čiernom kontajneri, je pre obce nákladný. Každá tona takéhoto odpadu znamená vyššie náklady, ktoré sa premietajú do poplatkov pre obyvateľov. Práve preto je dôležité, aby odpadu v čiernom kontajneri končilo čo najmenej,“ zdôraznila.
Podotkla, že rozdiel medzi triedeným a zmesovým odpadom je zásadný aj z pohľadu financovania. Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov zabezpečuje, že náklady na triedený zber a spracovanie obalov a neobalových výrobkov nenesú obyvatelia, ale financujú ich výrobcovia. Naopak, odpad z čiernych kontajnerov hradia mestá a obce zo svojich rozpočtov, teda z poplatkov od obyvateľov.
Poplatky za zmesový komunálny odpad pritom dlhodobo rastú. Dôvodom sú najmä vyššie náklady na skládkovanie, rast cien energií, dopravy a celková inflácia. „Triedenie síce nedokáže úplne zastaviť rast poplatkov za odpad, ale dokáže tento rast spomaliť. Každý kus odpadu, ktorý neskončí v čiernom kontajneri, znamená nižšie náklady pre obce a v konečnom dôsledku aj pre obyvateľov,“ dodala Stachová.
