Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 16. apríl 2024Meniny má Dana a Danica
< sekcia Slovensko

V žilinskom Lesoparku Chrasť si uctili obete druhej svetovej vojny

Na snímke podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Juraj Drotár kladie vence k pamätníku obetiam bojov počas Slovenského národného povstania (SNP) v lesoparku Chrasť v Žiline počas spomienkového stretnutia pri príležitosti 75. výročia vypuknutia SNP. V Žiline 27. augusta 2019. Foto: TASR - Erika Ďurčová

Podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Juraj Drotár pripomenul, že pamätník v Lesoparku Chrasť postavilo po objavení hromadných hrobov mesto Žilina s partizánmi zo Žiliny.

Žilina 27. augusta (TASR) – Obete druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania (SNP) si v utorok uctili pietnym aktom pri Pamätníku v žilinskom Lesoparku Chrasť pri príležitosti 75. výročia vypuknutia SNP.

"Obeť, ktorú ľudia položili a sloboda, ktorú vybojovali, je veľmi dôležitá a nie samozrejmá. Aby zostala aj v budúcnosti slobodou a bola samozrejmou, treba si pripomínať, že sloboda niečo stojí. Takže by sme boli veľmi radi, aby ľudia nezabúdali na tieto obete," zdôraznil zástupca primátora Žiliny Vladimír Randa.

Na snímke kladenie vencov k pamätníku obetiam bojov počas Slovenského národného povstania (SNP) v lesoparku Chrasť v Žiline počas spomienkového stretnutia pri príležitosti 75. výročia vypuknutia SNP. V Žiline 27. augusta 2019.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Juraj Drotár pripomenul, že pamätník v Lesoparku Chrasť postavilo po objavení hromadných hrobov mesto Žilina so skupinou partizánov zo Žiliny. "Občanom mesta pamätník pripomína, že by sme si mali vždy zachovávať pamäť na tých, ktorí pre nás niečo chceli urobiť. A toto je asi to najväčšie – že sa na to nezabudlo a každý rok sa tu stretávame," podotkol Drotár.



Doplnil, že na mieste pamätníka vraždili antifašistov od novembra 1944 do januára 1945 a po vojne ich našli v hromadných hroboch. "Našli 32 obetí, z nich je 27 pomenovaných a päť ľudí je neznámych. Prvú pamätnú dosku postavili v roku 1948 a bolo na nej 16 ľudí, ktorých identifikovali. V roku 1964 dohľadali ďalšie osoby a overili, že boli v týchto miestach zavraždené," dodal podpredseda SZPB.