Bratislava 23. novembra (TASR) - Vyšetrovanie vraždy piatich dozorcov v leopoldovskej väznici, od ktorej uplynulo v utorok 30 rokov, bolo považované za jeden z najzávažnejších prípadov, ktorý sa realizoval na vtedajšom Krajskom úrade vyšetrovania v Bratislave. Priblížil pre TASR bývalý dlhoročný vyšetrovateľ a v súčasnosti obhajca Peter Vačok.

"Vždy sme posudzovali prípady aj z hľadiska závažnosti. Jeden z najzávažnejších prípadov, ktorý sa realizoval na Krajskom úrade vyšetrovania v Bratislave, bol útek väzňov z leopoldovskej väznice, ktorí pri ňom zabili piatich príslušníkov. Ďalší dvaja to prežili, ale museli veľmi tvrdo bojovať o život. Navyše tam bola ďalšia trestná činnosť vrátane násilnej," uviedol Vačok.

Dodal, že polícii sa napokon podarilo vrahov zadržať. "Ja som bol vedúci tímu. Realizovalo sa to na krajskom úrade vyšetrovania a vtedy, po podaní obžaloby, to riešil krajský súd (KS). Odvolací súd bol potom Najvyšší súd SR," dodal. Vačok bol osobne zodpovedný za obhliadku miesta činu.

Pri úteku väzňov z väzenia v Leopoldove zomreli dozorcovia František Svoboda, Marián Zenner, Igor Jošt, Milan Černý a Milan Galbavý. Najkrvavejší útek väzňov v slovenskej histórii sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov rozhodla utiecť z leopoldovskej väznice, ktorá sa považovala za najprísnejšie stráženú v časoch komunistického režimu. Väzni Ondrej Harvan, Dalibor Bajger, Tibor Polgári, Vladimír Duda, Miloš Uriga, Bartolomej Botoš a Václav Fedák plánovali útek od októbra toho roku.

Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad väzňami rozsudok. KS v Bratislave odsúdil na doživotný trest Harvana, Polgáriho a Urigu. Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Bajger a Fedák na 15 rokov a Botoš na 18 rokov. Harvan sa v roku 1993 v cele obesil. Aktuálne si tresty odpykávajú len Polgári a Uriga.