Bratislava 21. februára (TASR) – Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej viedla k veľkej emancipácii občianskej spoločnosti na Slovensku. Pre TASR to uviedol sociológ Michal Vašečka, ktorý zbilancoval zmeny v slovenskej spoločnosti dva roky po tragickej udalosti.

Emancipáciu myslí v najširšom zmysle slova. "Nemyslím organizované skupiny, ktorých je menšina. Myslím tým ľudí, ktorí sú aktívni v každodennom živote," komentoval sociológ. Doplnil pritom, že sa v rámci celoeurópskeho kontextu mimoriadne emancipovali aj nezávislé médiá. "V niečom spoločnosť mimoriadne dospela. To, čo sme často vnímali kriticky v predchádzajúcich rokoch, že na vážne celospoločenské kauzy spoločnosť nereaguje adekvátne, sa zmenilo," povedal.

Podľa Vašečku tieto udalosti zároveň priniesli nepríjemné poznanie toho, v akej spoločnosti Slováci žijú. "Zistili sme, že žijeme v unesenom štáte. Nerád používam termín mafiánsky štát, ale rozhodne štát, ktorý riadia oligarchovia. Je to taká riadená plutokracia ľudí, ktorí majú peniaze, aby si mohli kúpiť čokoľvek. Toto poznanie viedlo k obrovskému znechuteniu, ktoré ale pre niektorých bolo motivujúce a pre iných mimoriadne demotivujúce," skonštatoval s tým, že práve demotivovaní ľudia sa začali utiekať k antisystému, ktorý vzrástol.

Rovnako si myslí, že spoločnosť sa stala aj veľmi cynickou. Podľa Vašečku je po všetkých kauzách, ktoré odhalila Threema po Kuciakovej vražde, pripravená na všetko a veľa vecí ju neprekvapí. "To je z hľadiska dobre fungujúcej demokracie taký efekt žaby. Začnete podkurovať pod kotlom a tá žaba, keď to robíte postupne a systematicky, si ani nevšimne, že je uvarená. V tom zmysle naša spoločnosť je uvarená. Už ju veľa vecí neprekvapí a to nie je dobré z dlhodobého hľadiska," mieni.

Sociológ tvrdí, že odozva spoločnosti na udalosti posledných dvoch rokov bola silná z toho dôvodu, že ľudia zrazu zistili, že žijú v inom štáte, ako im niekto nahováral. "V sociológii tomu hovoríme rozdiel medzi manifestnými a latentnými funkciami. Teda, že sa niečo manifestuje navonok, napríklad, že sme dobre fungujúca liberálna demokracia, kde všetci ľudia majú svoj hlas a môžu ovplyvniť veci verejné. Ľudia zrazu zistili, že to tak nie je. Latentne tam bolo ukryté niečo iné a ľudia si v jednej chvíli jednoducho povedali, že toho majú dosť," dodal. Podľa jeho slov išlo o nadkritické množstvo ľudí volajúcich po zmene.

Vašečka poukázal aj na to, že v živote spoločnosti sa niektoré udalosti opakujú. Podľa jeho slov bola situácia v určitom zmysle podobná v roku 1998 na konci režimu Vladimíra Mečiara či v roku 1989. Tiež dodal, že v Kuciakovi sa našla mladá generácia ľudí. "Mnohí z nich, predovšetkým tí z mestského prostredia, sú autentickí Európania. To, čo vyplavila táto vražda či Threema, je z ríše absurdnosti. Nielenže nechápu, že v takom štáte je to vôbec možné, ale v ňom aj odmietajú žiť. Začalo sa tvoriť niečo ako generačná identita jednej veľkej časti mladej generácie, ktorú Kuciak charakterizoval. Teda ľudí, ktorí nemajú peniaze, nezaplietli sa do niečoho špinavého, ktorí žijú poctivo svoj život a aj tak sa im môže stať, že takto skončia," dodal.

Vašečka priznal, že ho slovenská spoločnosť prekvapila. "Aj ja som už podľahol tomu, čo voláme malovernosť. Teda, že už je možné všetko a spoločnosť síce bude nahnevaná, ale bude to riešiť pri pive. Keď sa človek nad tým zamyslel systematicky, tak zistil, že ostrovčeky pozitívnej deviácie, ktoré sa za 30 rokov vytvorili, znamenajú nie už len nejaké organizovanie občianskej, politickej participácie na úrovni politických strán či organizovaných združení, ale už aj prebudenie aktívneho občana, to je niečo, čo sa za tých 30 rokov posunulo dopredu," uzavrel.