Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Revidované zonácie nahrádzajú podľa odborníkov problematické D zóny predvídateľným rámcom zóny C s tretím stupňom ochrany.
Autor TASR
Bratislava 16. apríla (TASR) - Vedci odovzdali koncom minulého týždňa Ministerstvu životného prostredia (MŽP) SR návrhy revízií zonácií štyroch národných parkov v súlade so zákonom aj s plánom obnovy. Ide o Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Malá Fatra a Národný park Poloniny. TASR o tom informoval hovorca Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Bednár.
„Revízia vznikla preto, lebo pôvodne navrhované zonácie zo strany ministerstva životného prostredia neboli odborne obhájiteľné - obsahovali systémové legislatívne nedostatky a odborné nekonzistentnosti a chyby, ktoré by neobstáli pred národnými ani európskymi súdmi a mohli by ohroziť čerpanie stoviek miliónov eur z plánu obnovy,“ uviedol Bednár.
Revidované zonácie nahrádzajú podľa odborníkov problematické D zóny predvídateľným rámcom zóny C s tretím stupňom ochrany. Záväzné stanovisko orgánu ochrany prírody je automatické, pravidlá sú transparentné a vopred známe. Pravidelné a nevyhnutné činnosti vrátane manažmentu lyžiarskych tratí, lesného hospodárenia či rekreačného využívania sú jasne definované, priblížili.
„Do zón D boli v pôvodnom návrhu zaradené plochy, ktoré tam podľa zákona jednoducho nepatria: staré lesy, cenné biotopy európskeho významu, vodné zdroje. Stupeň ochrany každej plochy musí vychádzať z toho, čo sa na nej skutočne nachádza - z hodnoty biotopu, ekologickej konektivity s okolitými plochami a legislatívnych záväzkov. Nie z toho, kto o ňu požiadal,“ vysvetlil Jozef Šibík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.
Skonštatoval, že problém pôvodných D zón bol systémový. Ich vyčleňovanie nepodliehalo žiadnej odbornej metodike, a preto vznikali ako náhodné ostrovčeky, ktoré namiesto celistvosti územia túto celistvosť narúšali. „Revízia tento problém rieši prechodom na zónu C s jasne stanovenými pravidlami platnými pre všetkých. Pre prevádzkovateľov lyžiarskych tratí to v praxi znamená právnu istotu. Namiesto každoročného vyjednávania výnimiek existuje nástroj vyhlášky, ktorý ich prevádzku plne pokrýva a umožňuje normálne fungovanie v koexistencii s ochranou prírody,“ dodal Šibík.
Predložené revízie sú podľa SAV právne udržateľným a odborne obhájiteľným rámcom. Vedci si myslia, že v prípade politickej vôle môže táto revízia ukončiť právnu neistotu, uvoľniť cestu pre udržateľný rozvoj regiónov a zabezpečiť naplnenie míľnika plánu obnovy.
„MŽP dostáva do rúk kompletný a bezprostredne použiteľný podklad, nielen odbornú správu s metodikou, ale aj technicky pripravené GIS dátové vrstvy pre každý z národných parkov, kde je každá zmena zaradenia plochy podložená konkrétnymi argumentmi - legislatívnymi dôvodmi, biotickými hodnotami aj ekosystémovými službami územia,“ tvrdí Bednár s tým, že rezort s nimi môže pracovať okamžite.
Návrhy revízií zonácií národných parkov sú druhou časťou odbornej revízie. Pred Veľkou nocou odovzdal vedecký tím envirorezortu prvú časť, a to metodiku identifikácie a začleňovania starých lesov do zón A a B, ktorú ako podmienku vyžadovala Európska komisia.
Revíziu odovzdal tím vedcov z Geografického ústavu SAV, Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, Ústavu krajinnej ekológie SAV, Ústavu ekológie lesa SAV, Ústavu zoológie SAV a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
„Revízia vznikla preto, lebo pôvodne navrhované zonácie zo strany ministerstva životného prostredia neboli odborne obhájiteľné - obsahovali systémové legislatívne nedostatky a odborné nekonzistentnosti a chyby, ktoré by neobstáli pred národnými ani európskymi súdmi a mohli by ohroziť čerpanie stoviek miliónov eur z plánu obnovy,“ uviedol Bednár.
Revidované zonácie nahrádzajú podľa odborníkov problematické D zóny predvídateľným rámcom zóny C s tretím stupňom ochrany. Záväzné stanovisko orgánu ochrany prírody je automatické, pravidlá sú transparentné a vopred známe. Pravidelné a nevyhnutné činnosti vrátane manažmentu lyžiarskych tratí, lesného hospodárenia či rekreačného využívania sú jasne definované, priblížili.
„Do zón D boli v pôvodnom návrhu zaradené plochy, ktoré tam podľa zákona jednoducho nepatria: staré lesy, cenné biotopy európskeho významu, vodné zdroje. Stupeň ochrany každej plochy musí vychádzať z toho, čo sa na nej skutočne nachádza - z hodnoty biotopu, ekologickej konektivity s okolitými plochami a legislatívnych záväzkov. Nie z toho, kto o ňu požiadal,“ vysvetlil Jozef Šibík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.
Skonštatoval, že problém pôvodných D zón bol systémový. Ich vyčleňovanie nepodliehalo žiadnej odbornej metodike, a preto vznikali ako náhodné ostrovčeky, ktoré namiesto celistvosti územia túto celistvosť narúšali. „Revízia tento problém rieši prechodom na zónu C s jasne stanovenými pravidlami platnými pre všetkých. Pre prevádzkovateľov lyžiarskych tratí to v praxi znamená právnu istotu. Namiesto každoročného vyjednávania výnimiek existuje nástroj vyhlášky, ktorý ich prevádzku plne pokrýva a umožňuje normálne fungovanie v koexistencii s ochranou prírody,“ dodal Šibík.
Predložené revízie sú podľa SAV právne udržateľným a odborne obhájiteľným rámcom. Vedci si myslia, že v prípade politickej vôle môže táto revízia ukončiť právnu neistotu, uvoľniť cestu pre udržateľný rozvoj regiónov a zabezpečiť naplnenie míľnika plánu obnovy.
„MŽP dostáva do rúk kompletný a bezprostredne použiteľný podklad, nielen odbornú správu s metodikou, ale aj technicky pripravené GIS dátové vrstvy pre každý z národných parkov, kde je každá zmena zaradenia plochy podložená konkrétnymi argumentmi - legislatívnymi dôvodmi, biotickými hodnotami aj ekosystémovými službami územia,“ tvrdí Bednár s tým, že rezort s nimi môže pracovať okamžite.
Návrhy revízií zonácií národných parkov sú druhou časťou odbornej revízie. Pred Veľkou nocou odovzdal vedecký tím envirorezortu prvú časť, a to metodiku identifikácie a začleňovania starých lesov do zón A a B, ktorú ako podmienku vyžadovala Európska komisia.
Revíziu odovzdal tím vedcov z Geografického ústavu SAV, Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, Ústavu krajinnej ekológie SAV, Ústavu ekológie lesa SAV, Ústavu zoológie SAV a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
