Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Veľa plôch tvorí asfalt, betón a dlažba, ktoré počas dňa pohlcujú teplo a v noci ho uvoľňujú.
Autor TASR
Bratislava 18. augusta (TASR) - Slovenské mestá nie sú projektované na vysoké teploty a horúčavy im často môžu spôsobovať veľké problémy. Ich urbanizácia sa historicky prispôsobovala iným podmienkam. Veľa plôch tvorí asfalt, betón a dlažba, ktoré počas dňa pohlcujú teplo a v noci ho uvoľňujú. Chýbajúce stromy a zeleň zároveň znamenajú menej prirodzeného tieňa a ochladzovania vďaka výparu vody. Zhodli sa na tom odborníci z iniciatívy Klíma ťa potrebuje a aj vedci. TASR o tom informoval Európsky klimatický pakt (EUCP).
„Slovenské mestá nie sú na tieto horúčavy, ktoré tu teraz máme, pripravené. Neboli sme zvyknutí na to, že máme počas leta dlhotrvajúce vysoké teploty spojené s koncentráciou tepla a tvorbou tepelných ostrovov. Na horúčavy musí byť mesto pripravené najmä architektonicky,“ uviedla Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Problémom je podľa ochranárov a vedcov aj hustá zástavba, málo vodných prvkov či nedostatočné zadržiavanie dažďovej vody. „Výsledkom je takzvaný mestský ,tepelný ostrov´, pri ktorom môžu byť ulice a zastavané územia výrazne teplejšie než okolité zelené plochy. Do budúcnosti preto bude čoraz dôležitejšie, aby mestá neboli len funkčné a estetické, ale aj klimaticky odolné - s viac stromami, tieňom, zeleňou, priepustnými povrchmi a systémami na zadržiavanie vody,“ skonštatovali.
Ambasádorka EUCP Simona Hlaváčová tvrdí, že je potrebné prehodnotiť prístup k zachytávaniu vody či sterilným trávnikom a začať sadiť stromy, kríky a záhony. Dokupilová taktiež doplnila, že urbánne plánovanie by sa malo prispôsobiť vytváraním parkov či vodných objektov, a to nielen umelých, ako sú fontány, ale aj tých, ktoré by zachytávali dažďovú vodu a neodvádzali ju do kanalizácie. „Tým by aj pomohli k rozbíjaniu a zmenšovaniu obrovských betónovo-asfaltových plôch, ktoré počas letných horúčav akumulujú teplo a zhoršujú celkovú situáciu spojenú s vlnami horúčav,“ povedala.
Pri urbánnom plánovaní je podľa Dokupilovej dôležitý aj výber materiálov. Považuje za nutné obmedziť využívanie betónu a asfaltu na miestach, kde to nie je nevyhnutne potrebné, a nahradiť ich napríklad zatrávňovacími dlaždicami alebo inými vodopriesakovými materiálmi či výrobkami.
Alternatívou môžu byť aj zelené steny či strechy. EUCP pri tom poukázala na novú štúdiu výskumníkov z Národnej univerzity v juhokórejskom Soule, ktorá preukazuje, že zelené steny a strechy sú účinné nielen pri ochladzovaní okolitého prostredia, ale prinášajú aj fyzické a psychické benefity. Jej výsledky tak potvrdzujú význam zelenej infraštruktúry pri zmierňovaní tepelného stresu v mestách, skonštatoval klimatický pakt.
Zeleň podľa Dokupilovej ochladzuje, tieni, odráža a rozdeľuje ,tepelné ostrovy´. Stromy tiež odrážajú lúče, čím zabezpečia, že sa väčšina energie zo slnka nezachytí na povrchu zeme a vráti sa smerom k atmosfére. „Súčasne, ak majú dostatok vody, sú schopné túto vodu odpariť. Pri zmene skupenstva z kvapalného na plynné, a teda vodnú paru, sa spotrebuje veľké množstvo tepelnej energie zo vzduchu a dochádza k ochladzovaniu okolia, čo je výrazne efektívnejšie ako klimatizácia, ktorá síce ochladí vnútorné prostredie, ale oteplí vonkajšie,“ vysvetlila Dokupilová.
„Slovenské mestá nie sú na tieto horúčavy, ktoré tu teraz máme, pripravené. Neboli sme zvyknutí na to, že máme počas leta dlhotrvajúce vysoké teploty spojené s koncentráciou tepla a tvorbou tepelných ostrovov. Na horúčavy musí byť mesto pripravené najmä architektonicky,“ uviedla Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Problémom je podľa ochranárov a vedcov aj hustá zástavba, málo vodných prvkov či nedostatočné zadržiavanie dažďovej vody. „Výsledkom je takzvaný mestský ,tepelný ostrov´, pri ktorom môžu byť ulice a zastavané územia výrazne teplejšie než okolité zelené plochy. Do budúcnosti preto bude čoraz dôležitejšie, aby mestá neboli len funkčné a estetické, ale aj klimaticky odolné - s viac stromami, tieňom, zeleňou, priepustnými povrchmi a systémami na zadržiavanie vody,“ skonštatovali.
Ambasádorka EUCP Simona Hlaváčová tvrdí, že je potrebné prehodnotiť prístup k zachytávaniu vody či sterilným trávnikom a začať sadiť stromy, kríky a záhony. Dokupilová taktiež doplnila, že urbánne plánovanie by sa malo prispôsobiť vytváraním parkov či vodných objektov, a to nielen umelých, ako sú fontány, ale aj tých, ktoré by zachytávali dažďovú vodu a neodvádzali ju do kanalizácie. „Tým by aj pomohli k rozbíjaniu a zmenšovaniu obrovských betónovo-asfaltových plôch, ktoré počas letných horúčav akumulujú teplo a zhoršujú celkovú situáciu spojenú s vlnami horúčav,“ povedala.
Pri urbánnom plánovaní je podľa Dokupilovej dôležitý aj výber materiálov. Považuje za nutné obmedziť využívanie betónu a asfaltu na miestach, kde to nie je nevyhnutne potrebné, a nahradiť ich napríklad zatrávňovacími dlaždicami alebo inými vodopriesakovými materiálmi či výrobkami.
Alternatívou môžu byť aj zelené steny či strechy. EUCP pri tom poukázala na novú štúdiu výskumníkov z Národnej univerzity v juhokórejskom Soule, ktorá preukazuje, že zelené steny a strechy sú účinné nielen pri ochladzovaní okolitého prostredia, ale prinášajú aj fyzické a psychické benefity. Jej výsledky tak potvrdzujú význam zelenej infraštruktúry pri zmierňovaní tepelného stresu v mestách, skonštatoval klimatický pakt.
Zeleň podľa Dokupilovej ochladzuje, tieni, odráža a rozdeľuje ,tepelné ostrovy´. Stromy tiež odrážajú lúče, čím zabezpečia, že sa väčšina energie zo slnka nezachytí na povrchu zeme a vráti sa smerom k atmosfére. „Súčasne, ak majú dostatok vody, sú schopné túto vodu odpariť. Pri zmene skupenstva z kvapalného na plynné, a teda vodnú paru, sa spotrebuje veľké množstvo tepelnej energie zo vzduchu a dochádza k ochladzovaniu okolia, čo je výrazne efektívnejšie ako klimatizácia, ktorá síce ochladí vnútorné prostredie, ale oteplí vonkajšie,“ vysvetlila Dokupilová.
