< sekcia Slovensko

Vedci vyzývajú vedenie krajiny na lepšiu krízovú komunikáciu

Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) sa intenzívne pripravujú na testovanie vzoriek na prítomnosť nového koronavírusu. Virologický ústav Biomedicínskeho centra SAV sa ponúkol, že v tejto mimoriadnej situácii presmeruje časť svojich vedeckých pracovníkov a prístrojového vybavenia, ktoré využíva vo výskume, pre potreby navýšenia testovacej kapacity na Úrade verejného zdravotníctva SR. Na snímke vedúca oddelenia nádorovej biológie Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV Eliška Švastová pri práci v laminarnom sterilnom boxe s bunkami. Foto: TASR - Michal Svítok

Ako jeden z príkladov, kde sa dá komunikácia zlepšiť, uvádzajú informovanie o počtoch nových prípadov ochorenia.

Bratislava 7. apríla (TASR) – Slovenskí vedci vyzývajú vedenie krajiny na lepšiu krízovú komunikáciu. Zároveň poukazujú na potrebu pripraviť konkrétne plány na ďalšie mesiace. Vyplýva to z ich vyhlásenia, pod ktorým sú podpísaní neuroimunológ Michal Novák, fyzik Jozef Masarik, chemik Ľubor Fišera, neurochirurg Juraj Šteňo, materiálový vedec František Simančík a bývalý minister školstva Juraj Draxler.

"Čo najmenej dramatických vyhlásení, zvlášť, ak sa nezakladajú na premyslenom pláne a na odborných stanoviskách," odporúčajú vedci. Ako jeden z príkladov, kde sa dá komunikácia zlepšiť, uvádzajú informovanie o počtoch nových prípadov ochorenia. "Nemala by to byť politická informácia, prvoradú úlohu by mal hrať príslušný orgán, buď Úrad verejného zdravotníctva SR alebo ministerstvo zdravotníctva," uvádza sa v stanovisku.

Vyhlásenie zdôrazňuje, že krajina musí mať konkrétne plány na prekonávanie jednotlivých etáp krízy. Okrem iného apeluje na zabezpečenie zamestnanosti. Podčiarkuje aj nutnosť vytvoriť dlhodobé stratégie rozvoja krajiny. A to aj na obdobie hospodárskeho oživenia, ktoré by malo po krízovom utlmení prísť. "Pripomíname, že predošlé hospodárske oživenia, či už išlo o rast vyvolaný očakávaním vstupu do Európskej únie alebo o rast po prekonaní finančnej krízy pred viac ako desiatimi rokmi, sme naplno nevyužili," upozorňujú vedci. Ako dodávajú, nepretavilo sa to ani do primeraného zlepšenia verejných služieb vrátane zdravotníctva a školstva alebo do výrazného naštartovania vedy či inovatívnejších foriem hospodárstva.