Bratislava/Štokholm 16. októbra (TASR) – Objavy ocenené tohtoročnou Nobelovou cenou za chémiu majú najväčší prínos pre vývoj a výrobu liečiv. Dve zrkadlové podoby tej istej molekuly totiž môžu v ľudskom organizme pôsobiť rozdielne. Jedna môže mať požadovaný liečebný účinok, druhá môže byť menej účinná alebo vyvolávať nežiaduce účinky. Pre TASR to v súvislosti s Nobelovou cenou za chémiu uviedol profesor analytickej chémie na Ústave analytickej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Ľubomír Švorc.

Francúz Henri B. Kagan a Japonec Kenso Soai získali 7. októbra Nobelovu cenu za objav nelineárnych efektov a autokatalýzy v asymetrickej organickej syntéze. „Predstavme si ľavú a pravú ruku. Jedna je zrkadlovým obrazom druhej, ale nech ich akokoľvek otáčame, nikdy ich nedokážeme úplne stotožniť. Podobne je to aj s niektorými molekulami, ktoré môžu existovať v dvoch zrkadlových podobách. Majú rovnaké chemické zloženie, ale v živom organizme sa môžu správať úplne odlišne. Zaujímavé je, že príroda pri mnohých biologicky dôležitých molekulách uprednostňuje iba jednu z nich,“ vysvetlil Švorc, ktorý je zároveň predsedom Slovenskej chemickej spoločnosti.

Ocenení vedci podľa neho ukázali, ako možno pri chemickej reakcii dosiahnuť výraznú prevahu jednej zrkadlovej podoby molekuly. Kým Henri Kagan zistil, že aj malý rozdiel v zastúpení jednotlivých podôb katalyzátora môže výrazne ovplyvniť, ktorá zrkadlová podoba výslednej molekuly bude prevládať, Kenso Soai zase objavil, že pri niektorých chemických reakciách vznikajúce molekuly pomáhajú vytvárať ďalšie molekuly rovnakej zrkadlovej podoby. „Takto sa postupne zvyšuje prevaha jednej z nich, až napokon môže vzniknúť prakticky iba táto podoba molekuly,“ zdôraznil slovenský vedec.

Ich výskum podľa neho pomohol lepšie pochopiť jednu zo základných otázok chémie života - ako môže z pôvodne veľmi malého rozdielu medzi dvoma zrkadlovými podobami molekúl vzniknúť výrazná prevaha jednej z nich. „Zároveň ukázal nové možnosti, ako ovplyvňovať priebeh chemických reakcií. Práve spojenie základného vedeckého poznania s praktickým využitím považujem za hlavný dôvod udelenia Nobelovej ceny,“ doplnil.

Objavy podľa vedca ocenia najmä vo farmaceutickom priemysle, kde je kľúčové poznať účinky jednotlivých podôb molekúl. „Smutným príkladom je liečivo talidomid, ktoré sa v 50. a 60. rokoch používalo aj proti tehotenskej nevoľnosti a spôsobilo vážne poškodenia plodov. Jeho dve zrkadlové podoby sa však v organizme navzájom premieňajú, preto by ani príprava iba jednej z nich nezaručila bezpečnosť liečiva. Tento prípad ukazuje, aké dôležité je poznať účinky jednotlivých podôb molekúl,“ dodal Švorc. Poznatky z asymetrickej syntézy sa využívajú taktiež pri výrobe vôní, aróm či prípravkov na ochranu rastlín.

Aj slovenskí chemici podľa neho dosahujú kvalitné výsledky najmä v organickej a anorganickej chémii, výskume nových materiálov a polymérov, analytickej chémii, biochémii či vo vývoji biologicky aktívnych látok. Majú schopnosti a aj dobré nápady, mnohí sa už presadzujú aj v zahraničí. Podľa vedca sú problémom skôr ich pracovné podmienky. „Veda potrebuje stabilné financovanie, kvalitné prístrojové vybavenie a dostatok času na samotný výskum. U nás však vedci často zápasia s nedostatkom financií, nadmernou administratívou a neistotou pri plánovaní dlhodobých projektov,“ spresnil.

Ľubomír Švorc sa vo svojom výskume venuje najmä vývoju elektrochemických senzorov a analytických metód využiteľných vo farmaceutickej, klinickej, potravinárskej a environmentálnej analýze. Od roku 2020 patrí podľa hodnotenia Stanfordovej univerzity a vydavateľstva Elsevier k dvom percentám najvyššie hodnotených vedcov sveta. V analytickej chémii obsadil 866. miesto zo 129.614 vedcov, čím sa zaradil medzi 0,7 percenta najvyššie hodnotených vedcov v tomto odbore. V roku 2022 sa ako 38-ročný stal jedným z najmladších profesorov na Slovensku.

Okrem iného je držiteľom ocenení Vedec roka SR 2014 v kategórii Mladá osobnosť vedy, Cena za vedu a techniku 2024 v kategórii Osobnosť vedy a techniky a ESET Science Award 2025 v kategórii Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania.