MS v hokeji 2026
Všetky správy
Vysokohorské pohoria strednej a južnej Ázie patria medzi biologicky najmenej preskúmané oblasti našej planéty.
Autor TASR
Bratislava 4. júna (TASR) - Medzinárodný vedecký tím pod vedením Daniela Jablonského z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) prehodnotil viac ako 160 rokov starý pohľad na skupinu jedovatých horských hadov z južnej Ázie. Výskumníci zistili, že had, ktorý bol od roku 1864 považovaný za jeden široko rozšírený druh, v skutočnosti predstavuje komplex viacerých samostatných evolučných línií. Tri z nich sú pre vedu úplne nové. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Eva Kopecká.
Vysokohorské pohoria strednej a južnej Ázie patria medzi biologicky najmenej preskúmané oblasti našej planéty. Práve v tomto regióne sa tímu podarilo zásadne zrevidovať taxonómiu himalájskych ploskolebcov rodu Gloydius, jedovatých hadov z čeľade vretenicovitých. Ukázalo sa, že to, čo veda dlho považovala za jeden druh, v skutočnosti pozostáva z piatich odlišných evolučných línií. Základom úspechu bolo spojenie DNA získanej z terénu a historického materiálu uloženého v prírodovedných múzeách. Vedcom sa podarilo izolovať genetické údaje aj vďaka exemplárom z 19. a začiatku 20. storočia, vrátane pôvodného typového materiálu ploskolebca himalájskeho, ktorý bol odchytený pred viac ako 160 rokmi a v súčasnosti je uložený v londýnskom prírodovednom múzeu.
„Himaláje a Hindúkuš ukrývajú nepoznanú rozmanitosť stavovcov,“ vysvetlil Daniel Jablonski z Prírodovedeckej fakulty UK. Ako doplnil, spojením intenzívneho terénneho výskumu s údajmi z historických múzejných exemplárov odhalili evolučné línie, ktoré zostávali skryté viac ako jedno storočie od pôvodného opisu ploskolebca himalájskeho.
Analýza rôznych typov dát identifikovala päť odlišných druhových línií. Patrí medzi ne pôvodný himalájsky ploskolebec Gloydius himalayanus, druh Gloydius chambensis a tri doteraz neznáme druhy pomenované podľa regiónov, v ktorých sa nachádzajú. Tieto línie sa v rôznej miere odlišujú genetikou, morfológiou, anatómiou a geografickým rozšírením.
Výskum prináša nielen nový pohľad na konkrétnu skupinu jedovatých hadov, ale aj širšie poznanie evolúcie živočíchov v jednom z najzložitejších a najvyššie položených regiónov sveta. „O výskume biodiverzity sa často hovorí všeobecne až zľahčujúco, ale v skutočnosti ide o presné vedecké poznanie konkrétnych organizmov a ich evolučnej histórie,“ povedal Jablonski. Štúdia podľa neho ukazuje, že aj za jedným dávno známym menom sa môže skrývať niekoľko samostatných druhov s vlastnou evolučnou históriou a obmedzenými areálmi.
Vysokohorské pohoria strednej a južnej Ázie patria medzi biologicky najmenej preskúmané oblasti našej planéty. Práve v tomto regióne sa tímu podarilo zásadne zrevidovať taxonómiu himalájskych ploskolebcov rodu Gloydius, jedovatých hadov z čeľade vretenicovitých. Ukázalo sa, že to, čo veda dlho považovala za jeden druh, v skutočnosti pozostáva z piatich odlišných evolučných línií. Základom úspechu bolo spojenie DNA získanej z terénu a historického materiálu uloženého v prírodovedných múzeách. Vedcom sa podarilo izolovať genetické údaje aj vďaka exemplárom z 19. a začiatku 20. storočia, vrátane pôvodného typového materiálu ploskolebca himalájskeho, ktorý bol odchytený pred viac ako 160 rokmi a v súčasnosti je uložený v londýnskom prírodovednom múzeu.
„Himaláje a Hindúkuš ukrývajú nepoznanú rozmanitosť stavovcov,“ vysvetlil Daniel Jablonski z Prírodovedeckej fakulty UK. Ako doplnil, spojením intenzívneho terénneho výskumu s údajmi z historických múzejných exemplárov odhalili evolučné línie, ktoré zostávali skryté viac ako jedno storočie od pôvodného opisu ploskolebca himalájskeho.
Analýza rôznych typov dát identifikovala päť odlišných druhových línií. Patrí medzi ne pôvodný himalájsky ploskolebec Gloydius himalayanus, druh Gloydius chambensis a tri doteraz neznáme druhy pomenované podľa regiónov, v ktorých sa nachádzajú. Tieto línie sa v rôznej miere odlišujú genetikou, morfológiou, anatómiou a geografickým rozšírením.
Výskum prináša nielen nový pohľad na konkrétnu skupinu jedovatých hadov, ale aj širšie poznanie evolúcie živočíchov v jednom z najzložitejších a najvyššie položených regiónov sveta. „O výskume biodiverzity sa často hovorí všeobecne až zľahčujúco, ale v skutočnosti ide o presné vedecké poznanie konkrétnych organizmov a ich evolučnej histórie,“ povedal Jablonski. Štúdia podľa neho ukazuje, že aj za jedným dávno známym menom sa môže skrývať niekoľko samostatných druhov s vlastnou evolučnou históriou a obmedzenými areálmi.
