Oravský Podzámok 26. septembra (TASR) – Orava je v porovnaní s inými slovenskými lokalitami bohatá na rašeliniská. Podľa botaničky Oravského múzea Oľgy Removčíkovej však ide o fragmenty bývalých väčších plôch a veľká časť rašelinísk sa v súčasnosti nachádza na dne Oravskej priehrady.

"Mnohé z lokalít boli zatopené po jej vybudovaní. V roku 1991, keď Oravskú priehradu vypustili, nielenže sa objavilo akoby pôvodné koryto Čiernej Oravy, ale vrstvy rašeliny zostali zachované, neporušené," uviedla Removčíková.

Pripomenula, že rašeliniská plnia v prírode dôležité funkcie. "Sú to zásobárne vody, majú veľmi dôležitý vplyv na reguláciu extrémov počasia a podnebia. Zmierňujú extrémy teplôt alebo extrémy mrazu, no a pomáhajú pri procese samočistenia vody. Pohlcujú oxid uhličitý z atmosféry, čo sú veľmi významné úlohy a funkcie. Aj preto sa ochrane rašelinísk prikladá veľký dôraz a nájdeme ich medzi európsky významnými chránenými územiami v rámci sústavy NATURA 2000," vysvetlila.

Rašeliniská podľa nej zanikajú predovšetkým v dôsledku zmeny vodného režimu, lebo sú od toho závislé. "Rôzne stavebné úpravy alebo veľké zásahy do krajinného prostredia, spojené so zmenami vodného režimu, sú jedným z dôležitých faktorov. Podpisujú sa na tom, že takéto lokality sa strácajú. Potom je to znečisťovanie lokalít, napríklad rôznymi dusíkatými látkami," doplnila Removčíková.

"V minulosti to bola predovšetkým ťažba rašeliny, potom je to aj zanechanie určitého tradičného hospodárenia, ako je kosenie. Lokality začnú postupne zarastať drevinami a strácajú sa nám z očí. Menia sa na iný typ prostredia. To boli aj dôvody, prečo sa dostala veľká väčšina rašelinísk do zoznamu chránených území, kde platia určité pravidlá regulácie ľudskej činnosti," dodala botanička Oravského múzea.