Bratislava 1. mája (Teraz.sk) - Aj keď v závere apríla na viacerých miestach Slovenska pršalo a podľa predpovede možno prehánky čakať i počas prvých májových dní, výrazný deficit vlahy bude pretrvávať aj naďalej.

„Takmer každoročne sa v teplom polroku od apríla do septembra vyskytujú viac či menej dlhé periódy sucha. Pritom často nastupujú už v prvej polovici jari, kedy sú zrážky dôležité v čase začiatku vegetačného obdobia a tiež výrazne ovplyvňujú rast poľnohospodárskych plodín,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Matejovič.

Na mnohých miestach pršalo doslova symbolicky, alebo aj vôbec – najmä na juhu a západe krajiny. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa deficit vlahy dá pozorovať takmer na celom území Slovenska (99 percent), na väčšine pretrváva výrazné až extrémne sucho (84 percent) a na štvrtine územia je to až sucho extrémne. Prečo takáto situácia v posledných rokoch nastáva a pravidelne sa opakuje?

„Vplýva na to viacero faktorov. Prvým faktorom sú mierne zimy, kedy chýba snehová pokrývka nielen v nižších polohách, ale málo snehu býva aj na horách, pričom vplyvom teplého počasia sa sneh začne topiť už skoro na jar,“ hovorí Pavel Matejovič. „V minulosti totiž boli v stredných a vyšších horských polohách maximálne výšky snehovej pokrývky pozorované v prvej polovici jari a sneh sa tu udržal až do apríla či mája.“

Popri chýbajúcej vlahe z roztopeného snehu je druhým faktorom podľa klimatológa absencia zrážok, alebo len relatívne malé zrážkové úhrny, ktoré bývajú navyše priestorovo nerovnomerne rozložené.

Tretím faktorom je nadnormálne teplé počasie, ktoré zvyšuje výpar. V teplom polroku by pri zvýšení teploty o 1 °C malo spadnúť o 100 mm zrážok viac, no úhrny zrážok bývajú často ešte nižšie, ako je dlhodobý priemer.

„Sucho spôsobuje hlavne prevládajúce anticyklonálne počasie. Čoraz dominantnejšie sa totiž v priestore strednej Európy presadzuje v teplom polroku azorská anticyklóna, ktorej výbežok sa vysúva hlbšie smerom do európskeho kontinentu,“ vysvetľuje Matejovič. „V jej hrebeni potom vznikajú samostatné jadrá vysokého tlaku vzduchu, ktoré blokujú postup frontálnych systémov z Atlantického oceánu a vlhký vzduch k nám preto nepreniká. Klíma tak čoraz viac nadobúda charakter, ktorý je typický pre oblasť Stredomoria. Práve pre stredomorskú oblasť je typické, že tu v lete padá málo zrážok a viac ich býva v prechodných ročných obdobiach, alebo v zime. Môžeme to pozorovať aj v zmenenom režime priemerných mesačných úhrnov zrážok u nás. Kým v minulosti boli najvyššie úhrny zrážok pozorované v lete, v súčasnosti to býva v septembri.“

Podľa predpovede počasia sa na Slovensku dajú počas víkendu očakávať ďalšie zrážky, avšak opäť s veľmi premenlivou výdatnosťou. Pokiaľ ide o dlhodobú prognózu, je ešte znepokojivejšia.

„Takýto nepriaznivý vývoj sa očakáva aj v budúcnosti a krajina sa bude vysušovať. Rovnako sa budú znižovať aj zásoby podzemných vôd. Tento vývoj je dôsledkom klimatickej zmeny,“ doplnil klimatológ Pavel Matejovič.