Quantcast
< sekcia Slovensko

VEĽKÁ PREDPOVEĎ POČASIA: Prichádza k nám jadranská klíma?

Ilustračné foto. Foto: TASR - Ján Krošlák

Teraz.sk prináša predpoveď počasia na najbližší týždeň.

Bratislava 15. mája (Teraz.sk/TASR) - Každoročné sucho v jarných mesiacoch je javom, ktorý sa výnimočne vyskytoval aj v minulosti, dnes sa však stáva pravidlom. A má čoraz vážnejšie dopady.

„Je to podobné, ako keď na chvíľu vypadne príjem človeku, ktorý má finančnú rezervu. V takom prípade sa až tak veľa nestane. Ak je však v dlhodobých ťažkostiach, môže mať preňho osudné následky aj meškanie výplaty. Veľmi podobné je to s opakovanými výpadkami zrážok v poslednom období,“ povedal klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Už pokiaľ v priebehu mesiaca spadne menej než 10 percent zrážok oproti priemeru, ide o mimoriadny stav. Ak takýto deficit trvá dlhšie, dá sa hovoriť o extréme. To je prípad bratislavského letiska, kde je deficit zrážok v tomto období najvýraznejší. Od 11. marca do 12. mája tu spadlo len 7,2 milimetra zrážok, čo predstavuje len 8,8 percenta priemernej hodnoty cca 82 milimetrov. Počas 63 dní tak vznikol deficit 75 milimetrov.

„Od roku 1951, kedy sa na tejto stanici začali meteorologické merania, sa podobné situácie vyskytli viackrát, ale buď boli v inom čase, alebo trvali kratšie, prípadne nedostatok zrážok nebol taký výrazný,“ doplnil Pavol Faško.

Konkrétne od 3. do 30. apríla v roku 2013 zaznamenali na letisku 6,3 mm zrážok. V roku 2007 od 25. marca do 3. mája spadlo dokonca len 2,1 mm zrážok, teda ešte menej než tohto roku Predtým aj potom však pršalo v dostatočnom množstve.

Veľmi podobný dnešnej situácii bol podľa Faška rok 2003, keď od 31. januára do 1. apríla spadlo 6,2 mm zrážok. „Bolo to však najmä na konci zimy v čase, keď ešte rastliny nepotrebujú toľko vlahy a v priebehu apríla, keď sa začali rozvíjať, objavili sa našťastie už zrážky. Aj v porovnaní s rokom 2003 je teda súčasné sucho horšie,“ dodal Pavol Faško. V roku 2000 trval deficit zrážok od 6. apríla do 30. mája a spadlo 13,4 mm zrážok.

Podobné prípady sucha počas jarných mesiacov sa vyskytovali aj v pred rokom 1990, kedy počasie ešte v takej významnej miere neovplyvňovala klimatická zmena – napríklad v rokoch 1958, 1963, 1982 a 1988.

„V 50. a 60. rokoch išlo o ojedinelé situácie, aké sa potom, počas 70. rokov vôbec nevyskytovali. Práve táto dekáda sa totiž vyznačovala takou cirkuláciou vzduchu v strednej Európe, v ktorej prevládalo tzv. zonálne prúdenie – teda vzduch prúdil prevažne od západu na východ a to zaručovalo, že zrážky u nás pravidelne padali,“ vysvetlil Pavol Faško. „Oproti tomu v 50. alebo 60. rokoch nastali obdobia s prevládajúcim tzv. meridionálnym prúdením, od severu na juh alebo naopak, a to mohlo súvisieť aj s prechodným nedostatkom zrážok, ale napríklad aj s výskytom mimoriadne tuhých zím. Podobne to bolo aj počas 80. rokov 20. storočia.“

Po roku 2000 sa však prípadov, keď po zime s nedostatkom snehu prichádza suchá jar, objavuje oveľa viac. „Problém sa opakuje takmer každý rok a navyše sa z roka na rok zhoršujú niektoré hydrologické charakteristiky – napríklad hladiny podzemných vôd. Súvisí to aj s iným správaním sa počasia. Ako keby sa narušil mechanizmus, v rámci ktorého sa v minulosti pravidelne striedali rôzne poveternostné typy cirkulácie vzduchu v atmosfére. Dnes určitý poveternostný typ cirkulácie prevláda príliš dlho a nie a nie skončiť. Preto každý nepriaznivý stav ide takmer do extrémov, či už je to sucho, alebo inokedy zasa búrkové situácie s prívalovými dažďami. To sa v minulosti v takejto miere nestávalo,“ uviedol klimatológ.

Ročné úhrny zrážok sa pritom z celoslovenského hľadiska nejako dramaticky nemenia. Zásadne sa však mení rozloženie zrážok v čase aj v priestore. „Čoraz častejšie sa objavujú obdobia s výrazným nedostatkom zrážok a veľmi pravidelne sa vyskytujú na jar, kedy je to mimoriadne nepriaznivé pre vývoj vegetácie. Inokedy je zasa v krátkom čase zrážok veľmi veľa, napríklad tohto roku sa tak stalo vo februári, keď ich úhrny na mnohých miestach dosiahli veľmi vysoké hodnoty,“ uviedol Faško.

Najväčším suchom aktuálne počas tohtoročnej jari trpí juhozápad a juh Slovenska, a tiež juh stredného Slovenska.

Kým nedostatok zrážok na začiatku vegetačného obdobia sa tu stáva pravidlom, na druhej sa v posledných rokoch opakovane objavuje zosilnenie zrážok na konci leta a začiatkom jesene, čo boli v minulosti tradične skôr obdobia so suchším a slnečným počasím, okrem iného vhodným pre dozrievanie hrozna, ktoré sa tu pestuje.

„Podobná klíma panuje v oblasti Jadranu. Súvisí to s tým, že sa nad more, ktoré je v tomto čase najteplejšie, dostáva chladnejší vzduch. Preniká tam celkom prirodzene, pretože sa začína jeseň a to potom spôsobuje v tejto oblasti väčšiu aktivitu tlakových níží a teda aj viac zrážok. Podľa toho, akou dráhou tieto níže postupujú, môžu zasahovať aj juhozápad Slovenska, ktorý je z tohto smeru najbližšie a tento jav sa tu aj v najvyššej miere prejavuje,“ doplnil Pavol Faško.


SOBOTA 16.5.2020
Polooblačno.
Minimálna teplota: 8/3 °C
Maximálna teplota: 15/20 °C
Vietor: Z, 10-20 km/h

NEDEĽA 17.5.2020
Slnečno.
Minimálna teplota: 9/4 °C
Maximálna teplota: 17/22 °C
Vietor: J, 5-15 km/h

PONDELOK 18.5.2020
Prevažne polooblačno.
Minimálna teplota: 10/5 °C
Maximálna teplota: 18/23 °C
Vietor: J, 5-20 km/h

UTOROK 19.5.2020
Zamračené, občasný dážď.
Minimálna teplota: 11/6 °C
Maximálna teplota: 17/22 °C
Vietor: S, 10-20 km/h

STREDA 20.5.2020
Polooblačno až oblačno.
Minimálna teplota: 11/6 °C
Maximálna teplota: 16/21 °C
Vietor: S, 15-30 km/h

ŠTVRTOK 21.5.2020
Slnečno.
Minimálna teplota: 6/1 °C
Maximálna teplota: 12/17 °C
Vietor: S, 15-25 km/h

PIATOK 22.5.2020
Slnečno.
Minimálna teplota: 6/1 °C
Maximálna teplota: 15/20 °C
Vietor: S, 10-20 km/h

Podrobnejšiu predpoveď počasia v jednotlivých regiónoch Slovenska v priebehu najbližších siedmich dní nájdete na stránke pocasie.teraz.sk