Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Slovensko

Veriacim gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku začal Uspenský pôst

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

V rímskokatolíckej cirkvi sa tento sviatok slávi pod názvom Nanebovzatie Panny Márie. Tento pôst sa každý rok začína 1. augusta a končí 14. augusta, teda deň pred spomínaným sviatkom.

Bratislava 1. augusta (TASR) - Veriacim gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa začal od nedele Uspenský pôst, nazývaný aj Spasivka. Je to dvojtýždňový pôst, počas ktorého sa veriaci pripravujú na najbližší mariánsky sviatok - Zosnutie (Uspenije) presvätej Bohorodičky, ktorý pripadá na 15. augusta.

V rímskokatolíckej cirkvi sa tento sviatok slávi pod názvom Nanebovzatie Panny Márie. Tento pôst sa každý rok začína 1. augusta a končí 14. augusta, teda deň pred spomínaným sviatkom.

Uspenský pôst je jedným zo štyroch pôstnych období počas roka v gréckokatolíckej cirkvi. Najvýznamnejší je Veľký pôst (Štyridsiatnica) pred sviatkom Pánovho zmŕtvychvstania. Pred sviatkom Narodenia Pána zaviedli v cirkvi šesťtýždňový pôst nazvaný Filipovka (november, december). Z osobitnej úcty k svätým najvyšším apoštolom Petrovi a Pavlovi vznikol v cirkvi ďalší pôst známy ako Petrovka (máj až jún).

Prvé zmienky o Uspenskom pôste, ktorý patrí k najmladším pôstom v gréckokatolíckej cirkvi, pochádzajú z 9. storočia. Nachádzajú sa v liste pápeža Mikuláša I. (885 - 867) Bulharom.

Uspenský pôst bol v minulosti prísnejší ako Petrovka či Filipovka, ale miernejší ako Veľký pôst. V pondelok, stredu a v piatok počas tohto pôstu bolo dovolené jesť suchú stravu, chlieb, sušené ovocie a piť vodu. V utorok a vo štvrtok sa mohli jesť varené pokrmy, ale bez oleja, v sobotu a nedeľu bolo dovolené víno a olej a na sviatok Premenenia Pána aj ryba.