Na snímke riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok počas pietneho aktu pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu v Múzeu holokaustu v Seredi v nedeľu 2. augusta 2026.Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Koncentračným táborom Auschwitz-Birkenau prešlo počas druhej svetovej vojny okolo 20.000 európskych Rómov.
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Sereď 2. augusta (TASR) - Tragické udalosti v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau si v nedeľu pripomenuli účastníci pietneho podujatia v Múzeu holokaustu v Seredi. Pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu spomínali na noc z 2. na 3. augusta 1944, keď bola zlikvidovaná „cigánska“ časť koncentračného tábora a v plynových komorách bolo usmrtených takmer 3000 Rómov. Národ, ktorý si nepripomína svoje obete, riskuje, že raz nebude mať kto pripomínať jeho vlastné dejiny, skonštatoval Alexander Daško, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity.
a snímke druhý zľava prezident Medzinárodnej Rómskej únie Zoran Dimov a druhý sprava splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško počas pietneho aktu pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu v Múzeu holokaustu v Seredi v nedeľu 2. augusta 2026. Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Koncentračným táborom Auschwitz-Birkenau prešlo počas druhej svetovej vojny okolo 20.000 európskych Rómov. Celkový počet obetí rómskeho holokaustu známy nie je, celoeurópsky odhad je 300.000 až pol milióna zavraždených Rómov. Niektoré zdroje odhadujú, že počet obetí mohol byť až 1,5 milióna, čo v tom čase predstavovalo najmenej štvrtinu celkovej rómskej populácie v Európe. V prípade Slovenska malo ísť o 11.000 až 16.000 občanov, v Českej republike sa počet rómskych obetí odhaduje na vyše 6000, čo predstavovalo zhruba 90 percent z celkovej populácie Rómov.
Na snímke štátna tajomníčka Ministerstva vnútra SR Lucia Kurilovská počas pietneho aktu pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu v Múzeu holokaustu v Seredi v nedeľu 2. augusta 2026.Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Vyvražďovanie Rómov bolo súčasťou ideológie rasového riešenia, ktoré malo podľa nemeckých predstáv nasledovať po tzv. konečnom riešení židovskej otázky. Hoci je téma rómskeho holokaustu a boja proti rasizmu aktuálna dodnes, genocída Rómov je často zľahčovaná, ignorovaná, popieraná alebo tabuizovaná, skonštatoval Daško. „Pamätný deň rómskeho holokaustu nie je iba pripomienkou jednej z najtemnejších kapitol našich dejín. Je predovšetkým výzvou, aby sme nezabúdali. Pretože zabudnutie je prvým krokom k tomu, aby sa história mohla opakovať,“ pripomenul Daško.
Súčasťou podujatia bola aj exteriérová výstava veľkoformátových fotografií autorky Barbory Haviarovej Krehké spomienky. Prostredníctvom dokumentárnych fotografií a autentických výpovedí predstavuje životné príbehy starších Rómok a Rómov z rôznych regiónov Slovenska. Projekt vznikal viac ako päť rokov a prináša osobné svedectvá 24 seniorov, ktorých spomienky vytvárajú jedinečný obraz spoločenských premien na Slovensku.
