Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 16. máj 2024Meniny má Svetozár
< sekcia Slovensko

Vláda navrhla upraviť kompetencie inšpektora práce a znížiť pokuty

Na snímke zľava podpredseda vlády a minister financií SR Eduard Heger, premiér SR Igor Matovič a minister vnútra SR Roman Mikulec (všetci OĽaNO) ukazujú certifikáty s negatívnym výsledkom z celopošného testovania na ochorenie COVID-19 počas 50. schôdze vlády SR v Bratislave v stredu 4. novembra 2020. Foto: TASR - Martin Baumann

Zjednodušiť by sa mal aj proces vydávania osvedčení a preukazov fyzickým osobám na vykonávanie činnosti. Po novom ich budú môcť vydávať oprávnené právnické osoby.

Bratislava 4. novembra (TASR) – Vládny kabinet Igora Matoviča (OĽANO) navrhol upraviť niektoré kompetencie Národného inšpektorátu práce (NIP) s cieľom zefektívniť organizáciu a riadenie inšpekcie. Vyplýva to z návrhu zákona o inšpekcii práce z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorý v stredu odobrila vláda a posunula na prerokovanie Národnej rade (NR) SR. Navrhla tiež, aby novela zákona začala byť účinná od 1. apríla 2021. V návrhu zákona sa píše aj o znižovaní dolnej hranice sadzby pokuty za pracovný úraz, ktorý spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, z pôvodných 33.000 eur na 20.000 eur.

NIP by mal po novom odborne usmerňovať poskytovanie bezplatného poradenstva inšpektorátmi práce s cieľom jeho zjednotenia. Úprava kompetencií sa týka napríklad aj vyšetrovania príčiny choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania. Po novom by to NIP mal riešiť iba na základe žiadosti orgánu verejného zdravotníctva. Inšpektor práce by mal tiež po novom mať oprávnenie používať technické prostriedky aj na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov, a bude tiež môcť vyžadovať od kontrolovaného subjektu aj fotodokumentáciu, audiovizuálne a zvukové záznamy.

Pre zlepšenie podnikateľského prostredia vláda takisto navrhla zníženie administratívnej a finančnej záťaže tam, kde to ukázala prax. Ide predovšetkým o zníženie dolnej hranice sadzby pokuty za pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Rezort práce totiž považuje za neprimerané mať rovnakú dolnú hranicu pokuty pre dva rôzne závažné následky – smrť a ťažká ujma na zdraví.

Zjednodušiť by sa mal aj proces vydávania osvedčení a preukazov fyzickým osobám na vykonávanie činnosti. Po novom ich budú môcť vydávať oprávnené právnické osoby.

Novela zákona sa dotkla aj zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Vláda navrhla, aby mohol NIP po novom nielen vydávať, ale aj odoberať doklad o uznaní odbornej spôsobilosti.

Pre zníženie hranice pokút aj pre odobratie kompetencie inšpektorátov práce vydávať preukazy a osvedčenia fyzickým osobám, čo sprevádzalo zaplatenie správneho poplatku, tak vláda predpokladá, že štátna pokladnica príde počnúc rokom 2021 ročne o 120.000 eur.


Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu by sa mali prerozdeľovať po novom


Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu by sa mali prerozdeľovať po novom. Vytvoriť by sa mala nová skupina obcí, ktorá by mohla získať príspevok z Environmentálneho fondu a použila by ho na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenie bioodpadu z domácností. Upravuje to návrh zákona z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktorý v stredu schválila vláda.

Návrh zákona súvisí so zberom bioodpadu, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021. Od tohto dátumu by mali obce, ktoré si uplatňovali výnimku na ekonomickú neúnosnosť nakladania s bioodpadom, zaviesť a zabezpečiť vykonávanie jeho triedeného zberu.

"Je žiaduce vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností," uvádza sa v materiáli.

Finančnou podporou z envirofondu by sa podľa MŽP malo zlepšiť nakladenie s kuchynským odpadom a dosiahnutie cieľov, ku ktorým sa SR zaviazala.

"Táto potreba vyplynula aj z finančne náročného obdobia v súvislosti s ochorením COVID-19, keďže z dôvodu vyhlásených opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR sa zvýšilo množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu, najmä zmesového odpadu, v obciach," vysvetľuje envirorezort.