Bratislava 15. apríla (TASR) - Slovensko má dlhodobo kriticky nízky počet zdravotníkov. Ak chce do roku 2040 dosiahnuť priemerný štandard krajín Európskej únie, bude musieť na trh práce doplniť približne 77.000 zdravotníkov, pričom asi polovicu majú tvoriť sestry a približne štvrtinu lekári. Konštatuje to Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v návrhu Národnej stratégie stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve do roku 2040, ktorý v stredu schválila vláda. Rezort v ňom predstavuje návrh konkrétnych opatrení na stabilizáciu personálu a udržanie zdravotníkov v systéme.

„Stratégia reaguje na dlhodobý nedostatok zdravotníckych pracovníkov, ich nerovnomerné regionálne rozloženie, starnutie pracovnej sily a odlev odborníkov do zahraničia. Cieľom stratégie je vytvoriť dlhodobo udržateľný systém plánovania, vzdelávania, motivácie a stabilizácie zdravotníckych pracovníkov vo všetkých segmentoch zdravotnej starostlivosti,“ uviedol rezort.

Navrhnuté opatrenia rozdelil do troch úrovní - krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. Pri každom opatrení určil gestorov aj rámcový harmonogram. V krátkodobom horizonte (2026 - 2028) sa kroky týkajú najmä okamžitej stabilizácie zdravotníckeho systému. Ministerstvo chce ako prvé zabezpečiť vypĺňanie Národného registra zdravotníckych pracovníkov a získať prístup k dátam potrebným na určenie nedostatkových zdravotníckych povolaní.

Medzi krátkodobé opatrenia patria viaceré kroky k rozšíreniu siete študijných odborov o študijný odbor diplomovaná všeobecná sestra na vybraných stredných zdravotníckych školách. Ministerstvo tiež uvažuje o úpravách dĺžky niektorých špecializačných odborov pre lekárov s cieľom zefektívniť špecializačné vzdelávanie a urýchliť nástup odborníkov do systému.

Navrhuje takisto rozšíriť kompetencie sestier a pôrodných asistentiek v oblasti preskripcie zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Opatrenia sa týkajú aj rozšírenia farmaceutických služieb tak, aby úloha lekárnika nebola viazaná len na výdaj liekov, ale zahrnula aj poradenstvo, skríning a podporu pacientov pri dodržiavaní liečby.

Strednodobé opatrenia (2029 - 2034) sa sústreďujú najmä na modernizáciu vzdelávania a stabilizáciu zdravotníckeho personálu. Zahŕňajú monitorovanie migrácie absolventov a zdravotníkov, zavádzanie mentoringu na zdravotníckych školách a zosúlaďovanie študijných programov s európskymi požiadavkami. Rezort tiež plánuje posilniť adaptačné vzdelávanie po nástupe do praxe a modernizovať pedagogickú prípravu na stredných zdravotníckych školách.

Návrhy zároveň počítajú s posilnením personálnych kapacít ministerstva, efektívnejším prijímaním zdravotníkov zo zahraničia, rozvojom partnerstiev pre odbornú prax a stabilizačnými benefitmi pre študentov a zdravotníkov. Rezort sa chce tiež zamerať na rozvoj programov na podporu duševného zdravia pracovníkov a prevenciu syndrómu vyhorenia.

Dlhodobé opatrenia (2035 - 2040) sa zameriavajú na udržateľný rozvoj ľudských zdrojov, modernizáciu infraštruktúry, digitalizáciu procesov a zavádzanie inovatívnych prístupov do zdravotníctva. Medzi návrhmi je budovanie centralizovaných šatní pre zdravotnícky personál, posilnenie bezpečnosti sestier pri poskytovaní neodkladnej starostlivosti, zavedenie štipendijnej schémy viazanej na zotrvanie v slovenskom zdravotníctve či návrh daňových bonusov pre zdravotníkov. Rezort takisto plánuje posilniť zapojenie profesijných komôr do tvorby politík.

Ministerstvo upozornilo, že navrhované riešenia budú účinné len vtedy, ak ich bude sprevádzať reforma riadenia zdravotníctva a primerané financovanie. Finančné náklady jednotlivých opatrení zatiaľ nevyčíslil. „Cieľom dokumentu je vytvorenie nových pracovných skupín v spolupráci s ďalšími rezortmi. Tie následne pripravia detailné implementačné plány vrátane finančných dosahov,“ vysvetlil rezort.