Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Zmena zákona by sa mala dotknúť aj doručovania rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ak ide o fyzickú osobu, ktorá nie je v konaní procesne zastúpená.
Autor TASR
Bratislava 17. marca (TASR) - Súd by mohol mať po novom možnosť, nie povinnosť, vydať na pojednávaní rozsudok pre zmeškanie, ktorým vyhovie žalobe, ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Obdobnú možnosť navrhuje rezort spravodlivosti zaviesť aj pri neprítomnosti žalobcu. Upraviť by sa malo aj doručovanie rozsudku pre zmeškanie do elektronickej schránky. Vyplýva to z novely Civilného sporového poriadku, ktorú v utorok schválila vláda.
Rezort argumentuje, že aktuálna právna úprava týkajúca sa rozsudkov pre zmeškanie sa javí ako neprimerane prísna. „A to najmä v situáciách, keď sa v danej veci uskutočnilo viacero pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil a aktívne sa ich zúčastnil, pričom k jeho neúčasti došlo len na jednom pojednávaní. V takom prípade je súd povinný, na návrh žalobcu, rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie bez možnosti prihliadnuť na doterajšie procesné správanie žalovaného alebo na konkrétne okolnosti jeho neúčasti,“ zdôvodnil. Podobné argumenty uviedol aj v prípade absencie žalobcu na pojednávaní.
Novela má umožniť súdu posúdiť všetky relevantné okolnosti prípadu, vrátane predchádzajúceho procesného správania žalovaného, a na základe tohto posúdenia rozhodnúť, či sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, alebo či je namieste pokračovať v konaní iným procesným postupom.
Zmena zákona by sa mala dotknúť aj doručovania rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ak ide o fyzickú osobu, ktorá nie je v konaní procesne zastúpená. Po novom by sa v takýchto prípadoch nemali uplatňovať ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky. „Cieľom navrhovanej úpravy je posilniť procesné postavenie fyzických osôb bez odbornej pomoci, a to najmä s prihliadnutím na závažné procesné dôsledky, ktoré vydanie rozsudku pre zmeškanie pre žalovaného predstavuje,“ priblížilo v návrhu ministerstvo spravodlivosti.
V prípade, ak je žalovaným štát, štátny orgán alebo právnická osoba, by sa doručovanie rozsudkov pre zmeškanie prostredníctvom elektronických prostriedkov malo zachovať. Ako skonštatoval rezort, tento postup vychádza z ich zákonnej povinnosti využívať elektronickú komunikáciu pri styku s orgánmi verejnej moci.
Rezort argumentuje, že aktuálna právna úprava týkajúca sa rozsudkov pre zmeškanie sa javí ako neprimerane prísna. „A to najmä v situáciách, keď sa v danej veci uskutočnilo viacero pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil a aktívne sa ich zúčastnil, pričom k jeho neúčasti došlo len na jednom pojednávaní. V takom prípade je súd povinný, na návrh žalobcu, rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie bez možnosti prihliadnuť na doterajšie procesné správanie žalovaného alebo na konkrétne okolnosti jeho neúčasti,“ zdôvodnil. Podobné argumenty uviedol aj v prípade absencie žalobcu na pojednávaní.
Novela má umožniť súdu posúdiť všetky relevantné okolnosti prípadu, vrátane predchádzajúceho procesného správania žalovaného, a na základe tohto posúdenia rozhodnúť, či sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, alebo či je namieste pokračovať v konaní iným procesným postupom.
Zmena zákona by sa mala dotknúť aj doručovania rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ak ide o fyzickú osobu, ktorá nie je v konaní procesne zastúpená. Po novom by sa v takýchto prípadoch nemali uplatňovať ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky. „Cieľom navrhovanej úpravy je posilniť procesné postavenie fyzických osôb bez odbornej pomoci, a to najmä s prihliadnutím na závažné procesné dôsledky, ktoré vydanie rozsudku pre zmeškanie pre žalovaného predstavuje,“ priblížilo v návrhu ministerstvo spravodlivosti.
V prípade, ak je žalovaným štát, štátny orgán alebo právnická osoba, by sa doručovanie rozsudkov pre zmeškanie prostredníctvom elektronických prostriedkov malo zachovať. Ako skonštatoval rezort, tento postup vychádza z ich zákonnej povinnosti využívať elektronickú komunikáciu pri styku s orgánmi verejnej moci.
