Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Slovensko

V roku 2020 bolo v SR lokalizovaných približne 70 až 80 zemetrasení

Ilustračné foto. Foto: TASR Pavel Neubauer

Na základe výsledkov monitorovania je podľa ministerstva možné sledovať vzniknuté ohrozenia a následne prijať opatrenia, ktoré umožnia predísť mimoriadnym udalostiam.

Bratislava 5. mája (TASR) – V posledných rokoch v dôsledku klimatickej zmeny narastá počet mimoriadnych udalostí, ktoré majú negatívny vplyv na život a zdravie ľudí a ich majetok. Najväčšiu hrozbu predstavujú opakujúce sa havarijné zosuvy. V poslednom desaťročí ich bolo viac ako 700. V roku 2020 bolo zo záznamov lokalizovaných približne 70 až 80 zemetrasení s epicentrom v SR. Vyplýva to z Informácie o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia s poukázaním na hroziace havárie a možnosti predchádzania týmto haváriám, ktorú v stredu vzala vláda na vedomie.

Na základe hodnotenia výsledkov pohybovej aktivity bola v roku 2020 najaktívnejšia zosuvná lokalita Handlová-Morovnianske sídlisko v oblasti Jánošíkovej cesty a nad zástavbou Morovnianskeho sídliska.

V priebehu roku bola zvýšená pohybová aktivita zaznamenaná aj na zosuvnej lokalite Svätý Anton, pričom sa tam vykonali merania nad rámec programu monitorovania, ako aj obhliadka aktuálneho stavu zosuvného územia ohrozujúceho cestu, inžinierske siete a blízke objekty. Ministerstvo životného prostredia uvažuje o zvýšenej frekvencii monitorovania v tejto lokalite aj v roku 2021. Mierne zvýšená pohybová aktivita bola nameraná aj na lokalite Ďačov.

V minulom roku bol na väčšine zosuvných lokalít zaznamenaný vzostup hladiny podzemnej vody. V niektorých vrtoch boli pozorované aj najvyššie úrovne hladín. „Pomerne výrazný vzostup hladiny podzemnej vody, ktorý bol pozorovaný na lokalite Šenkvice, je pravdepodobne okrem klimatických vplyvov zapríčinený aj znefunkčnením (upchatím) potrubia, ktorého úlohou je odvádzať podzemné vody zachytené drenážnymi zariadeniami mimo zosuvného územia – do povrchového recipientu," konštatuje envirorezort.

Na základe výsledkov monitorovania je podľa ministerstva možné sledovať vzniknuté ohrozenia a následne prijať opatrenia, ktoré umožnia predísť mimoriadnym udalostiam. „Je preto nevyhnutné naďalej pokračovať v monitorovaní geologických hazardov, predovšetkým havarijných zosuvov," zdôrazňuje envirorezort v materiáli.