Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zemetrasenia boli vlani na Záhorí, pri Michalovciach, Banskej Bystrici a tri na východnom Slovensku v oblasti vodnej nádrže Veľká Domaša pri obci Ďapalovce.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 17. apríla (TASR) - Vlani bolo na Slovensku sedem zemetrasení, z toho šesť s epicentrom na území SR. Najviac hlásených makroseizmických pozorovaní, viac ako 2600 pozorovaní z 524 obcí, bolo pre zemetrasenie s epicentrom na východnom Slovensku pri obci Ďapalovce s magnitúdou 4,9. Vyplýva to z informácie o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia, ktorú vláda vzala na vedomie.
Zemetrasenia boli vlani na Záhorí, pri Michalovciach, Banskej Bystrici a tri na východnom Slovensku v oblasti vodnej nádrže Veľká Domaša pri obci Ďapalovce. Jedno zemetrasenie bolo s epicentrom v Rakúsku, priblížilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v materiáli.
Poukazuje tiež na to, že v poslednom desaťročí, v dôsledku klimatickej zmeny, došlo postupne v rôznych obdobiach a vo viacerých častiach Slovenska k aktivizácii vyše 700 zosuvov. Mnohé priamo ohrozili životy a majetok obyvateľov a vyžiadali si vyhlásenie mimoriadnej situácie. V roku 2023 sa preto na 21 lokalitách vykonávalo monitorovanie troch základných typov svahových pohybov - zosúvanie (12 lokalít), plazenie (štyri lokality) a náznaky aktivizácie rútivých pohybov (štyri lokality).
"Na základe sledovania pohybovej aktivity na monitorovaných lokalitách bolo možné v roku 2023 za najaktívnejší považovať zosuv v obci Ďačov. Namerané hodnoty vo vrte poukazujú na aktívny svahový pohyb," priblížil envirorezort.
Minulý rok tiež na viacerých zosuvných lokalitách zaznamenali mimoriadny vzostup hladín podzemnej vody a výdatnosti odvodňovacích zariadení. Ide o reakciu na zrážkové úhrny zo začiatku a konca roka, skonštatovalo MŽP. Dlhodobo znečistené sú podľa neho toky Nitra, Štiavnica, Hron, Hornád a Hnilec.
"Pri monitorovaní stability horninových masívov pod historickými objektmi sa výraznejšie pohyby preukázali na Spišskom hrade v prípade Perúnovej skaly a v západnej časti druhého nádvoria," uviedol rezort. Doplnil, že z vykonávaných meraní na hrade Strečno sa sanácia, ktorú uskutočnili od roka 2016 do roka 2018, zatiaľ javí ako úspešná.
"Na základe výsledkov monitorovania je možné sledovať vzniknuté ohrozenie a následne prijať opatrenia, ktoré umožňujú s dostatočným predstihom predchádzať mimoriadnym udalostiam, a tak chrániť životy a zdravie ľudí a predchádzať škodám na majetku. Je preto nevyhnutné naďalej pokračovať v monitorovaní geologických hazardov, predovšetkým havarijných zosuvov, znečistených povrchových vôd a znečisteného horninového prostredia," skonštatoval envirorezort.
Zemetrasenia boli vlani na Záhorí, pri Michalovciach, Banskej Bystrici a tri na východnom Slovensku v oblasti vodnej nádrže Veľká Domaša pri obci Ďapalovce. Jedno zemetrasenie bolo s epicentrom v Rakúsku, priblížilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v materiáli.
Poukazuje tiež na to, že v poslednom desaťročí, v dôsledku klimatickej zmeny, došlo postupne v rôznych obdobiach a vo viacerých častiach Slovenska k aktivizácii vyše 700 zosuvov. Mnohé priamo ohrozili životy a majetok obyvateľov a vyžiadali si vyhlásenie mimoriadnej situácie. V roku 2023 sa preto na 21 lokalitách vykonávalo monitorovanie troch základných typov svahových pohybov - zosúvanie (12 lokalít), plazenie (štyri lokality) a náznaky aktivizácie rútivých pohybov (štyri lokality).
"Na základe sledovania pohybovej aktivity na monitorovaných lokalitách bolo možné v roku 2023 za najaktívnejší považovať zosuv v obci Ďačov. Namerané hodnoty vo vrte poukazujú na aktívny svahový pohyb," priblížil envirorezort.
Minulý rok tiež na viacerých zosuvných lokalitách zaznamenali mimoriadny vzostup hladín podzemnej vody a výdatnosti odvodňovacích zariadení. Ide o reakciu na zrážkové úhrny zo začiatku a konca roka, skonštatovalo MŽP. Dlhodobo znečistené sú podľa neho toky Nitra, Štiavnica, Hron, Hornád a Hnilec.
"Pri monitorovaní stability horninových masívov pod historickými objektmi sa výraznejšie pohyby preukázali na Spišskom hrade v prípade Perúnovej skaly a v západnej časti druhého nádvoria," uviedol rezort. Doplnil, že z vykonávaných meraní na hrade Strečno sa sanácia, ktorú uskutočnili od roka 2016 do roka 2018, zatiaľ javí ako úspešná.
"Na základe výsledkov monitorovania je možné sledovať vzniknuté ohrozenie a následne prijať opatrenia, ktoré umožňujú s dostatočným predstihom predchádzať mimoriadnym udalostiam, a tak chrániť životy a zdravie ľudí a predchádzať škodám na majetku. Je preto nevyhnutné naďalej pokračovať v monitorovaní geologických hazardov, predovšetkým havarijných zosuvov, znečistených povrchových vôd a znečisteného horninového prostredia," skonštatoval envirorezort.
