Na snímke epidemiológ Vladimír Krčméry počas tlačovej konferencie zástupcov Ministerstva vnútra SR k problematike nelegálnej migrácie, 10. novembra 2022 pred stanovým mestečkom v Kútoch. Foto: TASR - Vladimír Miček
Pôsobil na miestach, ktoré zasiahli epidémie, živelné pohromy, alebo vojnové konflikty. Pomáhal zvládnuť ebolovú pandémiu na západe Afriky, alebo ochorenie SARS v Hongkongu.
Bratislava 23. júla (TASR) - Patril k rešpektovaným odborníkom na tropickú medicínu, infektológiu a epidemológiu. Vladimír Krčméry zasvätil profesionálny život pomoci chorým, slabým, či ľuďom na okraji spoločnosti, založil viaceré zdravotnícke, sociálne zariadenia a humanitárne misie v krajinách tretieho sveta. Stál aj pri vzniku Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
Pôsobil na miestach, ktoré zasiahli epidémie, živelné pohromy, alebo vojnové konflikty. Pomáhal zvládnuť ebolovú pandémiu na západe Afriky, alebo ochorenie SARS v Hongkongu. Zachraňoval životy po zemetrasení na Haiti, ošetroval chorých a zranených v Sýrii, či Iraku. Na Slovensku patril medzi hlavné tváre očkovacej kampane proti ochoreniu COVID-19 a k najoslovovanejším odborníkom v tejto súvislosti.
Na snímke infektológ Vladimír Krčméry ako prvý Slovák počas úvodného očkovania proti ochoreniu COVID-19 na Slovensku v Nitre v sobotu 26. decembra 2020. Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Vedec, lekár a pedagóg, by sa v stredu 23. júla dožil 65 rokov. V roku 2020 pri príležitosti svojich 60. narodenín pre TASR profesor Krčméry uviedol: „Za najväčší úspech vo svojom živote považujem každého migranta a bezdomovca, ktorému sme vrátili zdravie a dôstojnosť.“
Vladimír Krčméry sa narodil 23. júla 1960 v Bratislave v rodine vedca a lekárky. Jeho strýko Silvester Krčméry patril na Slovensku počas komunistického režimu k významným osobnostiam podzemnej cirkvi, pričom za svoju činnosť bol aj väznený.
Na archívnej snímke vtedajší rektor Vladimír Krčméry (uprostred) počas prejavu na inaugurácii.Foto: TASR - Pavol Remiaš
Aj Vladimír Krčméry sa v mladosti v období totality tajne podieľal na práci cirkevných mládežníckych hnutí. Pôvodne nechcel byť lekárom, lákala ho viac geografia. Na radu otca, že aj ako lekár môže precestovať svet, sa nakoniec rozhodol pre štúdium medicíny.
V roku 1985 absolvoval štúdium medicíny na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave. O päť rokov neskôr získal na UK akademický titul PhD. a v roku 1992 sa habilitoval na docenta v odbore vnútorné choroby - chemoterapia. Vedeckú hodnosť DrSc. dosiahol na LF UK v roku 1993. Na Masarykovej univerzite v Brne v roku 1997 obhájil profesúru v odbore vnútorné lekárstvo. Postgraduálne študoval aj na univerzitách v zahraničí, v USA, v Českej republike a v Spojenom kráľovstve.
V rokoch 1985 - 1989 pôsobil ako odborný asistent na Ústave medicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave a na Klinike infekčných chorôb v Parazitologickom laboratóriu. V rokoch 1986 - 1988 pracoval ako všeobecný lekár na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici UK v Bratislave.
Na snímke epidemiológ Vladimír Krčméry v stanovom mestečku 2. novembra 2022 v Kútoch.Foto: TASR - Vladimír Miček
Na oddelení chemoterapie na onkologickom ústave LF UK pôsobil rokoch 1993 – 1996, následne sa stal primárom Oddelenia klinickej farmakológie v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave. Zastupujúcim prednostom v Mikrobiologickom ústave LF UK bol v roku 2014 a v roku 2015 zastával post riaditeľ Tropického inštitútu a referenčného laboratória tropických chorôb na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.
Vladimír Krčméry bol aj dlhoročným pedagógom a zaslúžil sa o rozvoj a vznik vzdelávacích inštitúcii na Slovensku. Začiatkom 90. rokov minulého storočia založil na Trnavskej univerzite zdravotnícku sekciu a Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce, pričom bol jej prvým dekanom. V tomto období začal pôsobiť aj v Keni, kde sa podieľal na rozvoji humanitárnych a vedecko-vzdelávacích projektov, neskôr tiež v Sudáne. Pomáhal tiež budovať Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave.
V roku 2002 založil súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP) v Bratislave, ktorá má viaceré detašované pracoviská v Európe a Afrike. So školou rozbehol úspešný projekt detských domovov House of Family v Kambodži. Do roku 2013 bol rektorom a štatutárnym zástupcom VŠZaSP, na ktorej založil aj Tropický tím.
Vladimír Krčméry, archívna snímka.Foto: TASR Martin Baumann
Profesor Krčméry napísal viacero odborných publikácií a bol členom edičných rád mnohých odborných časopisov. Jeho medicínsku, pedagogickú a humanitárnu prácu ocenili aj čestnými doktorátmi, v roku 2005 na univerzite v Českých Budějoviciach, o tri roky neskôr na americkej univerzite v Scrantone, v roku 2012 dostal čestný doktorát na univerzite vo Varšave a v roku 2015 na Cambridgeskej univerzite.
Na Slovensku bol ambasádorom protitetanového projektu UNICEF, predsedal Antibiotickej komisii, patril k členom rady ministra zdravotníctva, pôsobil aj ako riaditeľ Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny.
V roku 2008 získal ocenenie Vedec roka za antiinfekčnú liečbu u onkologických pacientov. Cenu primátora Bratislavy dostal v roku 2010 a v tom istom roku ho ocenili aj Zlatou medailou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ocenenie od združenia Človek v ohrození za prínos krízovým oblastiam sveta, konkrétne za pomoc obyvateľom Haiti postihnutých zemetrasením, dostal v roku 2010. O rok neskôr mu udelili Krištáľové krídlo za filantropiu a v roku 2013 si prevzal v Malajzii ocenenie za prínos v oblasti medicíny.
Na snímke účastníci poslednej rozlúčky s profesorom Vladimírom Krčmérym, ktorá sa uskutočnila v Kostole sv. Vincenta de Paul v bratislavskej mestskej časti Ružinov vo štvrtok 29. decembra 2022.Foto: TASR - Jakub Kotian
Po vypuknutí pandémie ochorenia Covid-19 stál v prvej línii pomáhajúcich zdravotníkov a patril medzi najcitovanejších odborníkov. Od 20. marca 2020 bol aj členom permanentného krízového štábu a 26. decembra 2020 sa stal prvým Slovákom zaočkovaným proti ochoreniu Covid-19.
Vladimír Krčméry, manžel a otec štyroch detí, zomrel 20. decembra 2022 v Bratislave vo veku 62 rokov. Krátko pred smrťou ešte pomáhal migrantom v stanovom mestečku v Kútoch.