MS vo futbale 2026
Všetky správy
Z Černého filmových postáv je všeobecne známa a obľúbená rola mladíka z komédie Juraja Herza Sladké starosti (1984).
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 21. júna (TASR) - Pred filmovú kameru sa postavil už ako dieťa, pričom jeho najznámejšou úlohou bola rola Jánošíka ako chlapca v snímke Paľa Bielika Jánošík I. z roku 1963. V mladosti sa Vlado Černý aktívne venoval aj športu - modernému päťboju, ale napokon u neho prevládlo herectvo. Bol členom Poetického súboru a neskôr aj Činohry Novej scény v Bratislave, stál pri zrode bratislavského Divadla Astorka Korzo ´90, ktoré od roku 1995 vedie ako riaditeľ.
Filmový a divadelný herec, ktorý účinkoval v desiatkach slovenských i českých filmoch a tiež sa predstavil v mnohých televíznych projektoch a seriáloch, bude mať v nedeľu 21. júna 75 rokov. Medzi jeho najznámejšie snímky patria Nevesta hôľ (1971), Tisícročná včela (1983), Sladké starosti (1984), Kára plná bolesti (1985), alebo komédia Villa Lucia (2023), v ktorej sa predviedol v hlavnej úlohe.
Vladimír (Vlado) Černý sa narodil 21. júna 1951 v Bratislave. Väčšinu detstva strávil u babky a dedka, keďže jeho rodičia sa venovali vrcholovému športu a žili prevažne v Prahe. Jeho mama bola plavkyňa a otec Vladimír Černý bol úspešný moderný päťbojár, viacnásobný majster Československa a v tejto disciplíne reprezentoval krajinu aj na svetových podujatiach. Pôsobil tiež ako funkcionár Medzinárodnej federácie moderného päťboja a biatlonu (UIPMB). Vďaka rodičom sa aktívne venoval športu a po vzore svojho otca modernému päťboju aj Vlado Černý.
K herectvu a recitácii ho viedla babka - ochotnícka herečka. V roku 1961 účinkoval v krátkometrážnom filme Havko, ale o dva roky sa dostal k oveľa väčšej úlohe. Ponúkol mu ju režisér Paľo Bielik krátko po tom, ako mu údajne malý začínajúci herec rozbil okno. Po úspešne zvládnutom konkurze stvárnil Vlado Černý v roku 1963 v Bielikovom filme Jánošík I. legendárneho zbojníka ako chlapca. O tri roky neskôr sa predstavil aj v ďalšej Bielikovej snímke Majster kat (1966).
Prednosť herectvu pred športovou kariérou dal definitívne potom, ako ho prijali na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Štúdium z jednou vynútenou prestávkou, lebo porušil nariadenie o tom, že študenti herectva nesmú účinkovať počas štúdia vo filmoch, dokončil v roku 1976.
Ešte pred ukončením vysokej školy hral v Poetickom súbore Novej scény (1974 - 1981), v sezóne 1975 - 1976 bol aj členom hereckého súboru v Revue Bratislava a od roku 1981 dlhoročným členom Činohry Novej scény v Bratislave. Hosťoval aj na doskách iných bratislavských divadiel, napríklad v Štúdiu S, kde sa úspešne predviedol v úlohe Človiečika v hre Vladimíra Mináča Výrobca šťastia. V legendárnom predstavení z roku 1985 exceloval po boku Milana Lasicu, Júliusa Satinského a Mariána Zednikoviča.
Z jeho ďalších divadelných postáv sú známe Jepichodov (Višňový sad), Sganarel (Don Juan), statkár Manilov (Mŕtve duše) či doktor Astrov (Ujo Váňa). Za svoje divadelné herectvo dostal v roku 2009 Výročnú cenu literárneho fondu za stvárnenie postavy Leva Nikolajeviča Tolstého v hre Jána Nováka Tolstoj a Peniaze, ktorú uvádzalo Divadlo Astorka Korzo ´90, kde je Černý od roku 1995 riaditeľom. V súčasnosti ho na doskách Astorky možno vidieť v komédii Lionela Goldsteina Halpern a Johnson.
Z Černého filmových postáv je všeobecne známa a obľúbená rola mladíka z komédie Juraja Herza Sladké starosti (1984), ktorý sa tvári ako gurmán a znalec a vychvaľuje „debušé“ namiešané čašníkom v podaní Andyho Hryca.
Vedľajšie úlohu stvárnil aj v snímke Stanislava Párnického Kára plná bolesti (1985), v dráme Laca Halamu Tábor padlých žien (1997), v Párnického komédii ....kone na betóne (1995), alebo vo vojnovej dráme Jiřího Chlumského Nedodržaný sľub (2009). Hlavnú postavu si zahral v komédii Villa Lucia (2023), ktorú režíroval Michal Kollár.
Účinkoval aj televíznych filmoch, inscenáciách a seriáloch Straty a nálezy (1975), Sváko Ragan (1976), Americká tragédia (1976), Tisícročná včela (1983), Lekár umierajúceho času (1984), Portrét Doriana Graya (1988), Pod povrchom (2012), Búrlivé víno (2012), Doktori (2014), Pravá tvár (2017), Hotel (2018) či Najhorší týždeň môjho života (2021).
Vlado Černý je druhýkrát ženatý a má dvoch synov. Jeho brat bol známy hudobník - bubeník kapiel Tublatanka a Slobodná Európa Juraj Černý (1961 - 2016).
Filmový a divadelný herec, ktorý účinkoval v desiatkach slovenských i českých filmoch a tiež sa predstavil v mnohých televíznych projektoch a seriáloch, bude mať v nedeľu 21. júna 75 rokov. Medzi jeho najznámejšie snímky patria Nevesta hôľ (1971), Tisícročná včela (1983), Sladké starosti (1984), Kára plná bolesti (1985), alebo komédia Villa Lucia (2023), v ktorej sa predviedol v hlavnej úlohe.
Vladimír (Vlado) Černý sa narodil 21. júna 1951 v Bratislave. Väčšinu detstva strávil u babky a dedka, keďže jeho rodičia sa venovali vrcholovému športu a žili prevažne v Prahe. Jeho mama bola plavkyňa a otec Vladimír Černý bol úspešný moderný päťbojár, viacnásobný majster Československa a v tejto disciplíne reprezentoval krajinu aj na svetových podujatiach. Pôsobil tiež ako funkcionár Medzinárodnej federácie moderného päťboja a biatlonu (UIPMB). Vďaka rodičom sa aktívne venoval športu a po vzore svojho otca modernému päťboju aj Vlado Černý.
K herectvu a recitácii ho viedla babka - ochotnícka herečka. V roku 1961 účinkoval v krátkometrážnom filme Havko, ale o dva roky sa dostal k oveľa väčšej úlohe. Ponúkol mu ju režisér Paľo Bielik krátko po tom, ako mu údajne malý začínajúci herec rozbil okno. Po úspešne zvládnutom konkurze stvárnil Vlado Černý v roku 1963 v Bielikovom filme Jánošík I. legendárneho zbojníka ako chlapca. O tri roky neskôr sa predstavil aj v ďalšej Bielikovej snímke Majster kat (1966).
Prednosť herectvu pred športovou kariérou dal definitívne potom, ako ho prijali na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Štúdium z jednou vynútenou prestávkou, lebo porušil nariadenie o tom, že študenti herectva nesmú účinkovať počas štúdia vo filmoch, dokončil v roku 1976.
Ešte pred ukončením vysokej školy hral v Poetickom súbore Novej scény (1974 - 1981), v sezóne 1975 - 1976 bol aj členom hereckého súboru v Revue Bratislava a od roku 1981 dlhoročným členom Činohry Novej scény v Bratislave. Hosťoval aj na doskách iných bratislavských divadiel, napríklad v Štúdiu S, kde sa úspešne predviedol v úlohe Človiečika v hre Vladimíra Mináča Výrobca šťastia. V legendárnom predstavení z roku 1985 exceloval po boku Milana Lasicu, Júliusa Satinského a Mariána Zednikoviča.
Z jeho ďalších divadelných postáv sú známe Jepichodov (Višňový sad), Sganarel (Don Juan), statkár Manilov (Mŕtve duše) či doktor Astrov (Ujo Váňa). Za svoje divadelné herectvo dostal v roku 2009 Výročnú cenu literárneho fondu za stvárnenie postavy Leva Nikolajeviča Tolstého v hre Jána Nováka Tolstoj a Peniaze, ktorú uvádzalo Divadlo Astorka Korzo ´90, kde je Černý od roku 1995 riaditeľom. V súčasnosti ho na doskách Astorky možno vidieť v komédii Lionela Goldsteina Halpern a Johnson.
Z Černého filmových postáv je všeobecne známa a obľúbená rola mladíka z komédie Juraja Herza Sladké starosti (1984), ktorý sa tvári ako gurmán a znalec a vychvaľuje „debušé“ namiešané čašníkom v podaní Andyho Hryca.
Vedľajšie úlohu stvárnil aj v snímke Stanislava Párnického Kára plná bolesti (1985), v dráme Laca Halamu Tábor padlých žien (1997), v Párnického komédii ....kone na betóne (1995), alebo vo vojnovej dráme Jiřího Chlumského Nedodržaný sľub (2009). Hlavnú postavu si zahral v komédii Villa Lucia (2023), ktorú režíroval Michal Kollár.
Účinkoval aj televíznych filmoch, inscenáciách a seriáloch Straty a nálezy (1975), Sváko Ragan (1976), Americká tragédia (1976), Tisícročná včela (1983), Lekár umierajúceho času (1984), Portrét Doriana Graya (1988), Pod povrchom (2012), Búrlivé víno (2012), Doktori (2014), Pravá tvár (2017), Hotel (2018) či Najhorší týždeň môjho života (2021).
Vlado Černý je druhýkrát ženatý a má dvoch synov. Jeho brat bol známy hudobník - bubeník kapiel Tublatanka a Slobodná Európa Juraj Černý (1961 - 2016).
