Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa ministra práce Jána Richtera (Smer-SD), štatistiky sú pre ministerstvo najmä o tom, aby vedelo pri novelách zákonov zohľadňovať určité cykly, ktoré v úrazovosti na pracoviskách eviduje.
Autor TASR
Bratislava 25. apríla (TASR) - Na neustále meniace sa podmienky na trhu práce musí reagovať aj legislatíva, ktorá má za úlohu ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Pracovné úrazy sú totiž každoročnou súčasťou štatistík a ich počet má aj vzhľadom na nový fenomén zamestnávania cudzích štátnych príslušníkov na území Slovenska, ako aj na stály výskyt nelegálneho zamestnávania, tendenciu rásť.
Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jána Richtera (Smer-SD), štatistiky sú pre ministerstvo najmä o tom, aby vedelo pri novelách zákonov zohľadňovať určité cykly, ktoré v úrazovosti na pracoviskách eviduje. "Pre nás je napríklad dôležité povedať, či je legislatíva platná aj pre aktuálne, už rapídne zmenené podmienky na trhu práce," povedal Richter pre TASR po skončení pietneho spomienkového zhromaždenia, ktoré sa v stredu, 25. apríla konalo pri príležitosti Svetového dňa prevencie chorôb z povolania a pracovných úrazov pred bratislavským Istropolisom.
Napríklad už len príchod asi 50.000 cudzích štátnych príslušníkov na slovenský trh práce prináša ministerstvu práce, ale aj pre odborový zväz viaceré nové úlohy v oblasti ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci, ako aj v prevencii.
Ministerstvo musí napríklad zabezpečiť, aby cudzinci, ktorí prídu na Slovensko pracovať, poznali svoje práva a povinnosti, vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. "Úloha prevencie je preto dnes o to viac aktuálna," zdôraznil minister. "Vychádzajúc ale zo skúsenosti, ktoré má ministerstvo z nelegálneho zamestnávania, sa obávam, že počet pracovných úrazov môže narastať," podotkol.
Odborový zväz podľa prezident KOZ SR Jozefa Kollára sa v tejto oblasti snaží o vytvorenie tzv. zábranného fondu na preventívnu činnosť. Odborári požadujú, aby z prebytku úrazového poistenia štát vyčlenil istú časť, ktorú by obhospodaroval Národný inšpektorát práce a ktorú by na základe požiadaviek zamestnancov, alebo zamestnávateľa a rozhodnutia tripartity vyčleňoval na zvyšovanie ochrany bezpečnosti pri práci.
Vlani bolo Národnému inšpektorátu práce (NIP) nahlásených 9328 pracovných úrazov, čo je o 15 menej ako v roku 2016. Z nich však bolo až 41 s následkom smrti, čo je o jeden viac ako rok predtým. Počet úrazov s ťažkou ujmou na zdraví sa zvýšil o 15, v roku 2017 ich bolo 118.
Najviac smrteľných pracovných úrazov zapríčinili v minulom roku dopravné prostriedky, a to v 16 prípadoch. Pri 13 došlo k pádom v pracovných priestoroch. Smrť spôsobila aj neodborná manipulácia s bremenami, materiálom, ako aj pády predmetov. V deviatich prípadoch niesli zodpovednosť za úraz samotní zamestnanci tým, že používali nebezpečné postupy alebo spôsoby práce vrátane toho, že konali bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, alebo zotrvávali v ohrozenom priestore. Zamestnávateľ bol zodpovedný za smrť pri deviatich úrazoch.
Okrem pracovných úrazov bolo v vlani zaznamenaných 245 hlásení chorôb z povolania a 21 ohrození chorobou z povolania. Najčastejšie hlásenou bola choroba kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia horných končatín.
Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jána Richtera (Smer-SD), štatistiky sú pre ministerstvo najmä o tom, aby vedelo pri novelách zákonov zohľadňovať určité cykly, ktoré v úrazovosti na pracoviskách eviduje. "Pre nás je napríklad dôležité povedať, či je legislatíva platná aj pre aktuálne, už rapídne zmenené podmienky na trhu práce," povedal Richter pre TASR po skončení pietneho spomienkového zhromaždenia, ktoré sa v stredu, 25. apríla konalo pri príležitosti Svetového dňa prevencie chorôb z povolania a pracovných úrazov pred bratislavským Istropolisom.
Napríklad už len príchod asi 50.000 cudzích štátnych príslušníkov na slovenský trh práce prináša ministerstvu práce, ale aj pre odborový zväz viaceré nové úlohy v oblasti ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci, ako aj v prevencii.
Ministerstvo musí napríklad zabezpečiť, aby cudzinci, ktorí prídu na Slovensko pracovať, poznali svoje práva a povinnosti, vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. "Úloha prevencie je preto dnes o to viac aktuálna," zdôraznil minister. "Vychádzajúc ale zo skúsenosti, ktoré má ministerstvo z nelegálneho zamestnávania, sa obávam, že počet pracovných úrazov môže narastať," podotkol.
Odborový zväz podľa prezident KOZ SR Jozefa Kollára sa v tejto oblasti snaží o vytvorenie tzv. zábranného fondu na preventívnu činnosť. Odborári požadujú, aby z prebytku úrazového poistenia štát vyčlenil istú časť, ktorú by obhospodaroval Národný inšpektorát práce a ktorú by na základe požiadaviek zamestnancov, alebo zamestnávateľa a rozhodnutia tripartity vyčleňoval na zvyšovanie ochrany bezpečnosti pri práci.
Vlani bolo Národnému inšpektorátu práce (NIP) nahlásených 9328 pracovných úrazov, čo je o 15 menej ako v roku 2016. Z nich však bolo až 41 s následkom smrti, čo je o jeden viac ako rok predtým. Počet úrazov s ťažkou ujmou na zdraví sa zvýšil o 15, v roku 2017 ich bolo 118.
Najviac smrteľných pracovných úrazov zapríčinili v minulom roku dopravné prostriedky, a to v 16 prípadoch. Pri 13 došlo k pádom v pracovných priestoroch. Smrť spôsobila aj neodborná manipulácia s bremenami, materiálom, ako aj pády predmetov. V deviatich prípadoch niesli zodpovednosť za úraz samotní zamestnanci tým, že používali nebezpečné postupy alebo spôsoby práce vrátane toho, že konali bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, alebo zotrvávali v ohrozenom priestore. Zamestnávateľ bol zodpovedný za smrť pri deviatich úrazoch.
Okrem pracovných úrazov bolo v vlani zaznamenaných 245 hlásení chorôb z povolania a 21 ohrození chorobou z povolania. Najčastejšie hlásenou bola choroba kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia horných končatín.
