Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 4. máj 2026Meniny má Florián
< sekcia Slovensko

Vlani bolo päť zemetrasení, z toho štyri s epicentrom na Slovensku

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Ondrej Podolinský

Merania s vyššou frekvenciou sa vykonali na Strečnianskom hrade, ktoré nepotvrdili nepriaznivý vývoj zaznamenaný v roku 2024.

Bratislava/Lisková 29. apríla (TASR) - Vlani bolo na Slovensku päť zemetrasení, z toho štyri s epicentrom na území SR. Všetky boli na východe v okolí vodnej nádrže Veľká Domaša. Jedno zemetrasenie malo epicentrum v Maďarsku. Pozorované zemetrasenia boli pomerne slabé. Vyplýva to z informácie o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia, ktorú vláda vzala v stredu na výjazdovom rokovaní v Liskovej v okrese Ružomberok na vedomie.

Lokalizovaných bolo približne 70 až 80 zemetrasení s epicentrom na území SR. Makroseizmicky bolo v roku 2025 na území SR pozorovaných päť zemetrasení, z toho štyri s epicentrom v SR,“ uviedlo ministerstvo životného prostredia v materiáli. Zemetrasenia v okolí Domaše sa vyskytli 28. marca, 22. mája, 26. augusta a 9. novembra.

Ďalej z materiálu vyplýva, že minulý rok bola zvýšená pohybová aktivita najmä na lokalitách Svätý Anton, Ďačov, Hodruša-Hámre a Bardejovská Zábava. Odborníci monitorovali aj 13 rizikových banských lokalít.

V roku 2025 bol potvrdený pretrvávajúci stav negatívneho ovplyvnenia kvality miestnych povrchových tokov banskými vodami, drenážnymi vodami odkalísk a priesakovými vodami háld a prírodných ložiskových (geochemických) anomálií,“ skonštatoval envirorezort. Najnepriaznivejšia situácia podľa neho pretrvávala na rieke Slaná, kde v roku 2025 zaznamenali pokles priemerného obsahu železa, mangánu a síranov. Banská voda prekračuje napríklad obsah niklu, kobaltu či hliníka. Z pohľadu kontaminácie sú tiež dlhodobo znečistené toky Nitra, Štiavnica, Hron, Hornád a Hnilec.

Merania s vyššou frekvenciou sa vykonali na Strečnianskom hrade, ktoré nepotvrdili nepriaznivý vývoj zaznamenaný v roku 2024. Pokračovalo však otváranie trhliny oddeleného bloku pod kaplnkou na východnej strane hradného brala nad cestou prvej triedy spájajúcej Žilinu s Martinom. „Výraznejšie pohyby sa preukázali na Spišskom hrade v prípade Perúnovej skaly a v západnej časti druhého nádvoria. Pohyby sa prejavujú nakláňaním bloku Perúnovej skaly na severovýchod, jeho pomalým klesaním a rozširovaním trhliny a takisto rozširovaním spodnej časti trhliny pod obvodovým múrom,“ uviedlo ministerstvo.