Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412, keď sa o ňom hovorilo na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom.
Autor TASR
Bratislava/Šaštín-Stráže 14. septembra (TASR) - Katolíci na Slovensku si 15. septembra pripomenú sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Zákonom Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 bol tento deň vyhlásený za deň pracovného pokoja.
Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako záväzná spomienka. Len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch.
Veriaci si v tento sviatok pripomínajú sedem bolestí Matky Božej. Prvou bolesťou je proroctvo Simeona o meči, ktorý aj jej prebodne srdce, druhou útek Márie a Jozefa s dieťaťom Ježišom do Egypta, treťou bolesťou je hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme v Jeruzaleme, štvrtou stretnutie Márie so synom na krížovej ceste, piatou je pohľad Márie na ukrižovanie a smrť Ježiša, šiestou prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia a napokon siedmou bolesťou je uloženie Ježiša do hrobu.
Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412, keď sa o ňom hovorilo na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pápež Pius VII. rozšíril sviatok Sedembolestnej na celú katolícku cirkev.
Na žiadosť slovenských biskupov dovolil pápež Pius XI. dekrétom "Celebre apud Slovachiae gentem" z 22. apríla 1927 používať invokáciu po litániách "Oroduj za nás Matka Sedembolestná", čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať ako svoju patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu.
Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom "Quam pulchram" potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. O dva roky neskôr riadne ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku Slovenska a slovenského národa.
Začiatky putovania veriacich do Šaštína siahajú do roku 1564, keď Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. S manželom mala spory, ktoré vyvrcholili tým, že ju na jednej spoločnej ceste nechal vyhodiť z koča. O pomoc prosila práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá stojí v Šaštíne dodnes.
Celonárodná púť k patrónke Slovenska – Sedembolestnej Panne Márii - sa oficiálne koná od roku 1732, keď sochu Sedembolestnej vyhlásili za milostivú. V súčasnosti každoročne navštívi Šaštín počas národnej púte približne 20.000 veriacich. Vrcholom púte je sviatok patrónky Slovenska dňa 15. septembra.
Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako záväzná spomienka. Len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch.
Veriaci si v tento sviatok pripomínajú sedem bolestí Matky Božej. Prvou bolesťou je proroctvo Simeona o meči, ktorý aj jej prebodne srdce, druhou útek Márie a Jozefa s dieťaťom Ježišom do Egypta, treťou bolesťou je hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme v Jeruzaleme, štvrtou stretnutie Márie so synom na krížovej ceste, piatou je pohľad Márie na ukrižovanie a smrť Ježiša, šiestou prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia a napokon siedmou bolesťou je uloženie Ježiša do hrobu.
Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412, keď sa o ňom hovorilo na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pápež Pius VII. rozšíril sviatok Sedembolestnej na celú katolícku cirkev.
Na žiadosť slovenských biskupov dovolil pápež Pius XI. dekrétom "Celebre apud Slovachiae gentem" z 22. apríla 1927 používať invokáciu po litániách "Oroduj za nás Matka Sedembolestná", čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať ako svoju patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu.
Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom "Quam pulchram" potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. O dva roky neskôr riadne ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku Slovenska a slovenského národa.
Začiatky putovania veriacich do Šaštína siahajú do roku 1564, keď Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. S manželom mala spory, ktoré vyvrcholili tým, že ju na jednej spoločnej ceste nechal vyhodiť z koča. O pomoc prosila práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá stojí v Šaštíne dodnes.
Celonárodná púť k patrónke Slovenska – Sedembolestnej Panne Márii - sa oficiálne koná od roku 1732, keď sochu Sedembolestnej vyhlásili za milostivú. V súčasnosti každoročne navštívi Šaštín počas národnej púte približne 20.000 veriacich. Vrcholom púte je sviatok patrónky Slovenska dňa 15. septembra.
