Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Počas tohtoročnej analýzy sa voľne pohodený odpad zbieral celkovo v 28 lokalitách.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 26. októbra (TASR) - Vo voľne pohodenom odpade sa najviac nachádzali cigaretové ohorky. Tvorili 58 percent. Nasledovali plasty (16,3 percenta) a papier (7,9 percenta). TASR o tom informovala organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) Envi-Pak, ktorá analyzovala voľne pohodený odpad. Zaznamenala tiež mierny nárast zálohovaných PET fliaš a plechoviek, ktoré sa v posledných rokoch vo voľne pohodenom odpade nachádzali minimálne.
Analýzu tzv. litteringu uskutočnila v lete v 28 lokalitách naprieč Slovenskom. Najviac bolo cigaretových ohorkov a rôznych druhov plastu, a to obalov od sladkostí, pochutín, granúl, vrchnákov z fliaš, fólií a podobne. Tretí skončil papier. Najmenej bolo tetrapakových nápojových kartónov a skla. Predchádzajúce analýzy litteringu podľa Envi-Paku ukázali, že cigaretové ohorky patria v sledovaných lokalitách dlhodobo k najpočetnejšej kategórii voľne pohodeného odpadu. Ohorky vzrástli vo voľne pohodenom odpade o osem percent.
„Voľne pohodený odpad analyzujeme pravidelne od roku 2020. Zaujíma nás nielen to, čo ľudia najčastejšie odhadzujú, ale aj to, ako sa zloženie litteringu v čase mení. Aj preto sa do väčšiny lokalít pri analýze opakovane vraciame. Sledujeme pritom rôzne typy prostredia - od miest a obcí až po rekreačné lokality či miesta v prírode,“ priblížila riaditeľka pre komunikáciu z Envi-Paku Katarína Kretter.
Z výsledkov analýzy taktiež vyplynulo, že na západnom Slovensku vrátane Bratislavy sa v najväčšej miere nachádza cigaretový odpad (60,6 percenta). Nasleduje plast (13,4 percenta), papier (7,8 percenta) a hygienické potreby (3,7 percenta), kde boli zaradené napríklad servítky či vlhčené utierky.
V strede Slovenska bolo zloženie odpadu podľa OZV trochu odlišné. Cigaretový odpad tvoril 53,4 percenta, iné plasty 16,5 percenta a papier 9,2 percenta. Našli sa tu aj kovy (5,3 percenta). „Zaujímavosťou je, že v tejto časti Slovenska sa počas analýzy nenašli voľne pohodené tetrapakové nápojové kartóny. Naopak, našlo sa tu najviac hygienických potrieb (4,9 percenta) spomedzi skúmaných lokalít, iného odpadu (3,9 percenta) a sklenených nápojových obalov 2,9 percenta,“ skonštatovala organizácia.
Na východe obsadil prvú priečku taktiež cigaretový odpad (48,5 percenta) a hneď za ním skončili plasty (28,1 percenta), ktorých tu bolo spomedzi skúmaných lokalít najviac. Tretí v poradí bol papier (8,1 percenta) a za ním skončili kovy (5,3 percenta). V rámci porovnania s ostatnými lokalitami sa tu našlo najviac skla (dve percentá) a najmenej hygienických potrieb (1,1 percenta). Zaujímavosťou je, že sa v skúmaných oblastiach v tejto lokalite nenašli žiadne PET nápojové obaly.
Počas tohtoročnej analýzy sa voľne pohodený odpad zbieral celkovo v 28 lokalitách. Medzi nimi boli viaceré miesta v Bratislave, Pezinku, Slovenskom Grobe, Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, na Čiernej vode, v Bernolákove, Dunajskej Lužnej, Miloslavove, Ivanke pri Dunaji, Jarovciach, Veľkom Bieli, Plaveckom Podhradí, pri Kunovskej priehrade neďaleko Senice, pri vodnej nádrži v Bolerázi, v Trnave, Strážskom, Hornom Badíne, pri jazere v Hodruši-Hámroch, vo Vyšnom Skalníku, Plešivci, Sečovskej Polianke a Kvetnici.
Analýzu tzv. litteringu uskutočnila v lete v 28 lokalitách naprieč Slovenskom. Najviac bolo cigaretových ohorkov a rôznych druhov plastu, a to obalov od sladkostí, pochutín, granúl, vrchnákov z fliaš, fólií a podobne. Tretí skončil papier. Najmenej bolo tetrapakových nápojových kartónov a skla. Predchádzajúce analýzy litteringu podľa Envi-Paku ukázali, že cigaretové ohorky patria v sledovaných lokalitách dlhodobo k najpočetnejšej kategórii voľne pohodeného odpadu. Ohorky vzrástli vo voľne pohodenom odpade o osem percent.
„Voľne pohodený odpad analyzujeme pravidelne od roku 2020. Zaujíma nás nielen to, čo ľudia najčastejšie odhadzujú, ale aj to, ako sa zloženie litteringu v čase mení. Aj preto sa do väčšiny lokalít pri analýze opakovane vraciame. Sledujeme pritom rôzne typy prostredia - od miest a obcí až po rekreačné lokality či miesta v prírode,“ priblížila riaditeľka pre komunikáciu z Envi-Paku Katarína Kretter.
Z výsledkov analýzy taktiež vyplynulo, že na západnom Slovensku vrátane Bratislavy sa v najväčšej miere nachádza cigaretový odpad (60,6 percenta). Nasleduje plast (13,4 percenta), papier (7,8 percenta) a hygienické potreby (3,7 percenta), kde boli zaradené napríklad servítky či vlhčené utierky.
V strede Slovenska bolo zloženie odpadu podľa OZV trochu odlišné. Cigaretový odpad tvoril 53,4 percenta, iné plasty 16,5 percenta a papier 9,2 percenta. Našli sa tu aj kovy (5,3 percenta). „Zaujímavosťou je, že v tejto časti Slovenska sa počas analýzy nenašli voľne pohodené tetrapakové nápojové kartóny. Naopak, našlo sa tu najviac hygienických potrieb (4,9 percenta) spomedzi skúmaných lokalít, iného odpadu (3,9 percenta) a sklenených nápojových obalov 2,9 percenta,“ skonštatovala organizácia.
Na východe obsadil prvú priečku taktiež cigaretový odpad (48,5 percenta) a hneď za ním skončili plasty (28,1 percenta), ktorých tu bolo spomedzi skúmaných lokalít najviac. Tretí v poradí bol papier (8,1 percenta) a za ním skončili kovy (5,3 percenta). V rámci porovnania s ostatnými lokalitami sa tu našlo najviac skla (dve percentá) a najmenej hygienických potrieb (1,1 percenta). Zaujímavosťou je, že sa v skúmaných oblastiach v tejto lokalite nenašli žiadne PET nápojové obaly.
Počas tohtoročnej analýzy sa voľne pohodený odpad zbieral celkovo v 28 lokalitách. Medzi nimi boli viaceré miesta v Bratislave, Pezinku, Slovenskom Grobe, Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, na Čiernej vode, v Bernolákove, Dunajskej Lužnej, Miloslavove, Ivanke pri Dunaji, Jarovciach, Veľkom Bieli, Plaveckom Podhradí, pri Kunovskej priehrade neďaleko Senice, pri vodnej nádrži v Bolerázi, v Trnave, Strážskom, Hornom Badíne, pri jazere v Hodruši-Hámroch, vo Vyšnom Skalníku, Plešivci, Sečovskej Polianke a Kvetnici.
